Zlomené kvety

Originálny názov: Broken flowers

Žáner: Komédia
Minutáž: 105 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Jim Jarmusch
Scenár: Jim Jarmusch
Kamera: Frederick Elmes
Hudba: Mulatu Astatke
Hrajú: Bill Murray, Jeffrey Wright, Sharon Stone, Frances Conroy, Jessica Lange, Tilda Swinton, Julie Delpy, Chloe Sevigner

Príbeh zobrazuje starého mládenca a bývalého „dona chuana“ Dona Johnstona (Bill Murray), ktorý sa okrem dievčať venoval aj počítačom, na ktorých pekne zarobil. Akonáhle ho opúšťa jeho priateľka Sherry, ktorá už nechce byť „jedna z mnohých“, uzatvára sa Don do nostalgického prítmia svojho veľkého domu. Jedného dňa mu poštár prinesie záhadný list v ružovej obálke, bez podpisu, bez adresy odosielateľa, v ktorom ho jedna z jeho bývalých priateliek oboznamuje s tým, že s ním splodila dnes už 19-ročného syna, ktorý sa svojho otca snaží vypátrať.

Don sa s týmto kurióznym listom zdôveruje blízkemu priateľovi a susedovi Winstonovi (Jeffrey Wright). Jeho postava je zaujímavá najmä tým, že na manželkin zákaz cigariet reaguje fajčením marihuany a jeho vzrušenosť z listu je oproti flegmatickému Donovemu prístupu na takom stupni, že potom ako mu Don predloží zoznam štyroch najpravdepodobnejších expriateliek, vypracuje mu skvelý cestovný plán s kompletnými mapami a adresami možných autoriek listu a donúti ho pátrať po svojej minulosti a potomkovi.

Tým pádom sa vyberá na cestu, v rámci ktorej obchádza s ružovými kvetami v ruke (podľa Winstonových inštrukcií) svoje bývalé partnerky a snaží sa zistiť, s ktorou z nich splodil syna. Stopy, ktoré sa snaží nájsť sú samozrejme 19-ročný syn, písací stroj a ružový papier, na ktorých bol list napísaný. Počas svojej odvážnej cesty navštevuje sexi návrharku Lauru (Sharon Stone) s rovnako priťažlivou dcérou, nudnú kariéristku Doru (Frances Conroy), zvieraciu terapeutku resp. komunikátorkou Carmen (Jessica Lange) s nezvyčajným darom rozumieť reči zvierat a zvrátenu, s motorkármi živoriacu Penny (Tilda Swinton). Tieto stretnutia po dlhých rokoch prinášajú radu komických, ale čo je však veľmi dôležité podotknúť – nevtieravých, nenásilných scén.

Za réžiou stojí obľúbený nezávislý americký režísér Jim Jarmusch (Rok koňa, Ghost Dog, Káva a cigarety), ktorý nenakrúca hollywoodske komerčné filmy, ale ich presný protipól – nízkorozpočtové (do nedávna aj čiernobiele) filmy založené najmä na dialógoch a dobrej myšlienke. A iné nie sú ani Zlomené kvety. Vzhľadom na lákavejšie herecké obsadenie či zaujímavý príbeh je jeho najnovší počin predsa len lákavejší pre širší okruh divákov ako jeho staršie diela.

Príbehu chýba dramatickosť – žiadne veľké udalosti sa totiž neudejú. Don iba cestuje, rozpráva sa so starými láskami, zoznamuje sa s ich novým život, vypytuje sa na písací stroj, prípadne dospelého syna. Divákom, nepoznajúcim Jarmuschove filmy či štýl alebo milujúcim hollywoodsku továreň na sny môže film pripadať nudný, pomalý a bezvýznamný. To však nie je vôbec pravda a fajnšmekri si prídu naozaj na svoje. Film je nakrútený neuveriteľnou realistickosťou lipnúcou na ozajstných maličkostiach života a neskutočným citom, ktorý cítiť od začiatku až do konca filmu.

Dokonca ani Bill Murray toho veľa nenahovorí, no dokonca nie je ani nutné. Jeho skvelá mimika v mnohých situáciach napovie toľko, že nám vykreslí úsmev na perách bez akýchkoľvek zbytočných slov. Svoju úlohu flegmatického, tichého, sentimentálneho a trochu utiahnutého stárnuceho sukničkára zvládol priam excelujúco. Zo ženských herečiek, ktoré na minime priestoru dokázali podať slušný výkon spomeniem Sharon Stone či Jessicu Lange.

Čo sa týka technickej stránky filmu, za pozornosť stojí určite vystižná, citlivá kamera, ktorá na seba vnímavo upozorní najmä ak sa nič nedeje (respektíve nehovorí) a hudba, z ktorej jasne dominuje Winstonova etiópska hudba napálená na CD-čku, znejúca z Donovho auta. Scény zobrazujúce Donovu samotu, vnútorný smútok či rozpoloženie sú ladené do úplne tmavých, deprimujúcich chladných farieb.

Posolstvo filmu je vyjadrené na samotnom konci a zas veľmi prirodzene (nevnútene). Koniec je síce neuzatvorený (pre továreň na sny by to bol riskantný a odvážny krok) – no to vôbec nevadí, divák tak po skončení filmu dostáva priestor na popremýšlanie a uvedomenie si zmyslu takého konca, ktorý sa bežnému divákovi bude bezpochyby zdať veľmi blbý (nevhodný). Tento film mi svojím tempom či atmosférou pripomína dva, v poslednej dobe veľmi úspešné a oceňované filmy ako Bokovka a Stratené v preklade. Takže ak sa vám tieto filmy pozdávali, nie je čo riešiť.

Zlomené kvety predstavujú veľmi dospelý, slušný film s charizmatickým Billom Murraym. O kvalitách tohto filmu svedčí zisk Veľkej ceny na festivale v Cannes a Český lev za najlepší zahraničný film Českej filmovej a televíznej akadémie. Pre niekoho je to veľmi reálny, krásne obyčajný film zo života, no pre niekoho otrasný, pomalý a nudný. Pevne verím, že tích „druhých“ bude čo najmenej a ocenia neobyčajné kvality tohto ináč obyčajného filmu.

PS: „Minulosť je preč, to viem. Budúcnosť ešte neprišla. Všetko čo je, je toto – prítomnosť.“