Originálny názov: Broken City
Žáner: kriminálny thriller
Minutáž: 109 minút
Krajina: USA
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Allen Hughes
Scenár: Brian Tucker
Kamera: Ben Seresin
Hudba: Atticus Ross, Leopold Ross, Claudia Sarne
Hrajú: Mark Wahlberg, Russell Crowe, Catherine Zeta-Jones, Jeffrey Wright, Barry Pepper, Alona Tal, Natalie Martinez, Kyle Chandler
V úvodnom subjektívnom, skreslenom zábere zarastený policajt Billy Taggart (Mark Wahlberg) rozdýchava nočnú prestrelku, pri ktorej zjavne zastrelil mladého Hispánca. Nasleduje strih pred súdnu budovu s davom odporcov policajnej brutality a do jej vnútra, kde sa rozhoduje o tom, či Taggarta budú súdiť v riadnom procese za porušenie predpisov. Medzitým za starostom Hostetlerom (Russell Crowe) prichádza šéfkomisár Fairbanks (Jeffrey Wright). Pre Hostetlera je Taggart hrdina: zbavil mesto vraha, sexuálneho devianta. A starosta sa rád fotí s hrdinami. No Fairbanks má v rukách usvedčujúci dôkaz proti Taggartovi. Obaja chcú len to najlepšie pre mesto. Dohodnú sa. Proces je zamietnutý, natešeného Taggarta si volá starosta. Opakuje slová o hrdinstve, ale potom ho schladí s tým, že by mal z polície odísť. Sľubuje mu, že na jeho službu mestu nezabudne.
A vskutku, o sedem rokov neskôr, keď má Billy rozbehnutý ako-tak sebestačný biznis súkromného očka, starosta si naň spomenie. Najmä si ho za 50000 dolárov, aby sledoval jeho ženu Cathleen (Catherine Zeta-Jones) a zistil, s kým mu je neverná. Taggartove kšefty nejdú práve ideálne, aj keď má veľmi schopnú a blonďavú asistentku, nuž nemá dôvod nad ponukou priveľmi váhať. Navyše, musí byť zodpovedný aj voči svojej čiernovlasej (hispánskej) žene Natalie (Natalie Martinez), lebo ako debutantka v nezávislom filme zrejme neprispieva rovnou sumou do spoločného rozpočtu. Ich manželstvo, hoci zatiaľ bezdetné, napĺňa ideály katolíckeho zväzku, Billy dokonca kvôli svojej žene prestal piť.
Najneskôr v momente, keď vidíme jeho rozpaky z divokých milostných scén Natalinho filmu, je jasné, že kvôli nej aj opäť začne. Pohádajú sa a Taggart vyráža do ulíc na nespútaný flám pre jedného. Vytriezvie ešte v tú noc: Katy (asistentka) mu volá, že chlapíka, s ktorým pristihol starostovu ženu, zastrelili. Link na starostu je očividný. Taggart nebral vážne predchádzajúce varovania a teraz má pocit, že si niekto z neho urobil blázna. Odhodlaný napraviť svoju česť pomáha komisárovi Fairbanksovi pri vyšetrovaní.
Zasadením príbehu do zákutí newyorskej samosprávy, navyše vo volebnom období, Zlomené mesto balansuje medzi politickým thrillerom a krimidrámou. Súc nepoučený o aktuálnej situácii v New Yorku, nemôžem povedať, do akej miery ide o reflexiu súčasnej Bloombergovej administratívy. Skôr sa mi javí ako alegória všeobecného dvojstranného politického modelu USA (dvaja kandidáti, televízne debaty, starostova manželka ako „prvá dáma“). Svetonázor je značne naivný a zjednodušený. To možno pripísať skutočnosti, že pre Briana Tuckera to bol jeho prvý filmový scenár.
Na druhej strane, skript bol dokončený najneskôr v roku 2008 a viem si dosť dobre predstaviť, že pred 5 rokmi by celok pôsobil oveľa sviežejšie. Aj scenáre majú niekedy lehotu spotreby. Zvraty sa vyvíjajú očakávateľne a hlavné postavy sú čitateľné už od mena (Hostetler – buď hochštapler alebo hostility/nepriateľstvo, FAIRbanks, Valliant – valiant/statočný). Sem-tam sa vyskytnú očividné hlúposti, napríklad vynášanie citlivých spisov do smetí alebo Hostetlerova ľahkovážnosť pri zaobchádzaní s Taggartom, napriek viacerým príležitostiam zbaviť sa ho ako nepohodlného svedka. Podobne nepochopiteľné mi príde riskovať osobné stretnutie a odhalenie len kvôli odovzdaniu informácií (keď už nie internet, čo tak starí dobrí kuriéri?).
Nie menšiu zodpovednosť za nevyrovnanosť celku nesie aj režisér Allen Hughes, ktorý doteraz robil celovečeráky iba so svojím bratom Albertom (Z pekla, 2001), takže aj on Zlomeným mestom samostatne debutoval. Celkom sympaticky sa priznal k problémom kreatívnej koordinácie (či kontroly); spolu s bratom vraj také nemávali. Hughes akoby nevedel, čomu a komu venovať viac pozornosti. Plávajúca kamera je pôsobivá, ale na druhej strane sťažuje zachytenie hektických dialógov, najmä v scénach s Croweovým predátorským Hostetlerom, prípadne jeho politickým protivníkom Jackom Valliantom. Barry Pepper ako Valliant si asi vytiahol najkratšiu slamku, zostáva až trestuhodne podužitý, pričom práve jeho scény sú emocionálne najsilnejšie. Fairbanks Jeffreyho Wrighta je napriek svojej dôležitosti pre dej takmer nezaraditeľná postava. Zeta-Jones si strihne dva-tri pôsobivé dialógy s Croweom, plné tlmenej nenávisti, inak je už len chodiacou gráciou.
Taggartov plynulý presun od nevernej hispánky k obetavej blondínke je taký plochý ako Wahlbergov prejav v celom filme. Ale možno nie je na vine ani tak Wahlberg, ale opäť plochá charakteristika jeho postavy. Je napísaná ako priemerný výťah detektívov film noir – outsider s ostrým jazykom, tvrdými päsťami a zlatým srdcom, s temným tajomstvom z minulosti a alkoholickou slabosťou. Neviem sa rozhodnúť, či fakt, že práve alkohol katalyzuje udalosti po zlomovom bode v druhej, akčnejšej časti filmu, mám hodnotiť pozitívne alebo negatívne. Ak scéna s Taggartovým nešikovným nastupovaním do asistentkinho auta skutočne naznačuje to, čo si myslím, totiž drinking & driving, prikloním sa skôr k názoru, že ide o ďalšie kvázi-efektné, nedomyslené zobrazenie alkoholizmu. Chápem, Taggart sadá do auta podnapitý, lebo ide o život. Ale robiť z toho komický výstup na uvoľnenie publika, jeden z mála v celom filme, to mi už príde lacné.
