Zvádzanie neznámeho

Originálny názov: Perfect Stranger/

Žáner: Thriller
Minutáž: 109 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: James Foley
Scenár: Todd Komarnicki
Kamera: Anastas N. Michos
Hudba: Antonio Pinto
Hrajú: Halle Berry, Bruce Willis, Giovanni Ribisi, Gary Dourdan, Richard Portnow, Nicki Aycox

O tom, že zvádzanie neznámeho je veľmi nebezpečná vec sa nás snaží presvedčiť nový film Zvádzanie neznámeho (Perfect Stranger). Nikdy si totiž nemôžete byť istý či dotyčný/dotyčná nemá náhodou pod posteľou ukrytý sekáčik na ľad, či nie je masový vrah alebo volič HZDS. Dôsledky takejto príťažlivosti môžu byť skutočne osudové. Ale dosť bolo nemiestneho vtipkovania, teraz vážne.

Investigatívna novinárka Rowena Priceová (Halle Berryová) zistí, že jej kamarátka z detstva bola zavraždená a že za tým pravdepodobne nestojí nikto iný ako reklamný magnát Harrison Hill (Bruce Willis). A tak sa za pomoci svojho kolegu Milesa Haleyho (Giovanni Ribisi) púšťa do riskantnej hry. Chce sa dostať do tesnej blízkosti Hilla a usvedčiť ho z vraždy. Ale ako to už v takýchto prípadoch býva, vyskytne sa nejedna komplikácia a dejový zvrat.

Zvádzanie neznámeho je film postavený na hviezdnom hereckom obsadení a prekvapivej pointe v závere. Nedočkáte sa vôbec žiadnej akcie, vraždí sa tu minimálne a tempo nie je nijako závratné. Režisérom je James Foley, ktorý natočil napr. výborných Konkurentov s celou plejádou hviezd na čele s Al Pacinom alebo naposledy celkom slušný triler Chladnokrvne (to je názov filmu, nie príslovka). Medzitým nevyprodukoval nič čo by sa výraznejšie líšilo od priemeru, a tak je to aj s jeho najnovším filmom.

V poslednom čase sú filmy s prekvapivou záverečnou pointou dosť populárne. Evidentne sa páčia aj Brucovi Willisovi, keďže ich už má zopár na konte (napr. Šiesty zmysel, Vyvolený alebo Banditi). Zvádzanie neznámeho sa snaží zviesť na vlne úspechu takýchto filmov. Tomu je podriadený celý príbeh a scenárista si zrejme zobral radu z Adaptácie, kde bol Charlie Kaufman poučený, že vôbec nezáleží aký je celý film, dôležitý je záver. Ak k tomu pridáme niektoré slabšie napísané dialógy v dôležitých scénach, máme problém. Ten by sa dal zmierniť, ak by druhý hlavný pilier filmu – herci predviedli nadštandardné výkony. Bohužiaľ sa to dá povedať len o GiovanniRibisim, ktorý zúfalého kolegu podal skutočne presvedčivo. Halle Berryová, ktorá je na plátne najčastejšie svoj priestor využila len priemerne a Bruce Willis odviedol ďalší zo svojich rutinných výkonov. Ale aby sme voči nemu boli spravodliví, niečo nové predsa len priniesol. Kým predtým zvyčajne striedal dve polohy – holohlavý alebo s príčeskom – tentoraz použil zopár vlastných vlasov (aspoň sa to tak javí).

Žánrovo by sa dal tento film označiť ako triler, ale moc napätia alebo špecifickej atmosféry si neužijete. Namiesto toho tvorcovia rozprávajú trochu nudný príbeh lineárnym spôsobom s občasnými návratmi do detstva hlavnej hrdinky v jej spomienkach (v modrom, ako inak). Žiadny originálny nápad, nič prekvapujúce. Ale na druhej strane ani žiadne vyložene zlé miesta alebo logické nedostatky.

A dostávame sa k záverečnej pointe, ktorá je celkom prekvapujúca. Nie je extrémne ťažké ju odhaliť, pretože nie je žiadnym podrazom voči divákovi a nepopiera všetko, čo sa dovtedy vo filme odohralo. Nie je ani triviálna a hlúpa ako v Hre s neverou alebo evidentne čitateľná od polovice filmu ako v Dokonalom triku. Navyše sa ňou vysvetlia niektoré spočiatku zdanlivo nelogické veci. Naopak, záver nasledujúci potom je dosť zúfalý a neuveriteľne doslovný. Nechýba tradičné vysvetľovanie všetkých okolností, aby to pochopili aj tí najblbší diváci alebo takí, ktorí si na chvíľu zdriemli počas nudnejších pasáží (ak platí druhá možnosť, treba oceniť tvorcov za netradičnú formu sebareflexie).

To čo sa dá jednoznačne pochváliť je skvelý posledný záber. Je prekvapivý, vtipný a zároveň ironický voči zvyšku filmu. Ak by tento záber nasledoval po krátkom 5 minútovom filme, určite by si zaslúžil vysoké hodnotenie. Problém je, že trvá viac ako 100 minút, takže sa tam dostalo pomerne veľa balastu.

Zvádzanie neznámeho je rutinná záležitosť, ktorá najprv trochu ponudí, potom mierne prekvapí pointou a nakoniec otrávi záverom. Takémuto zvádzaniu nie je veľmi ťažké odolať. A čo sa týka pôvodného názvu, vzhľadom ku kvalite, by oveľa výstižnejšie pomenovanie bolo Average Stranger. Záverečná pointa tejto recenzie vôbec nie je prekvapivá. Je ňou úplne jasné percentuálne hodnotenie a nemienim ho ďalej nijako vysvetľovať.