Zvonár u Matky Božej

Originálny názov: The Hunchback of Notre Dame

Žáner: animovaný
Minutáž: 91 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 1996
Prístupnosť: MP (mládeži prístupný)

Réžia: Gary Trousdale, Kirk Wise
Scenár: Tab Murphy, Noni Whiteová, Bob Tzudiker, Irene Mechiová (podľa románu Victora Huga)
Hudba: Alan Menken
V pôvodnom znení: Tom Hulce, Kevin Kline, Demi Mooreová, Jim Cummings, Mary Wickesová, Frank Welker

Niekedy rozmýšľam, či mi čítanie kníh nebráni pri objektívnom hodnotení ich filmových adaptácií. Už zopár rokov si myslím, že mi znalosť výbornej knižnej predlohy bránila v poriadnom užití si bez znalosti knižnej predlohy sa ako celkom pôsobivej ľúbostnej melodrámy Mandolína kapitána Corelliho. Dnes prišiel rad na ďalší taký film.

Kto by nepoznal (ak nie z knižky, aspoň z filmových adaptácií, kedy Quasimoda hrali napríklad Anthony Quinn a Anthony Hopkins) notoricky známy príbeh škaredého ale dobrého Quasimoda a krásnej Cigánky Esmeraldy! Paríž, mútna rieka Seina, majestátna katedrála Notre Dame týčiaca sa nad zaľudneným starobylým mestom.

Napriek tomu pochybujem, že sa našlo dostatok ľudí, ktorí dokázali prečítať rozhodne nie práve najtenšiu knižnú predlohu Victora Huga. Ja sám som kdesi pri strane osemnásťtisíc tristo mal sto chutí ju zabuchnúť, nakoniec ma ale príjemne prekvapil temný záver. Ostatne, v temnom príbehu by rozumný spisovateľ všetky tie veci ani inak uzatvoriť nemohol. Scenáristi z Disney Pictures (a že ich bolo – IMDb uvádza takmer TRIDSAŤ mien, podieľajúcich sa na rôznych štádiách scenára!!) si ale mysleli niečo iné. Respektíve si to mysleli skôr producenti, ktorí, pochopiteľne, nemohli dovoliť, aby sa „ich“ príbeh končil smrťou. Tá síce v predchádzajúcich disneyovkách kde-tu prítomná bola (Leví kráľ), ale umierali iba podporné postavy a aj to len na začiatku (inak tomu nie je ani teraz), aby sa mali z čoho postavy „poučiť“. Ukončiť disneyovku negatívne, by sa rovnalo (aspoň v mysli prízemne uvažujúcich producentov) umeleckej samovražde. Za celé DESAŤROČIA Disneyovej existencie mala smutný koniec, ak nás spomienky neklamú, len jedna jediná – Pocahontas z roku 1995.

Bolo by pravdaže hlúpe tvrdiť, že problém tohto filmu je práve v tom, že desivé finále vymenil za hlúpy happy end. Iste, chyba to je, na strane druhej, žijem ako-tak v realite a chápem, že Disney asi porno alebo akčný krvák nikdy nenakrúti. Bohužiaľ, nevydarené finále ani zďaleka nie je jediným problém tejto snímky. Nevydarilo sa totiž skoro nič a dve hviezdičky nedávam len preto, smejte sa, že je to tak pekne nakreslené. Aby sme si nerozumeli zle – ak chcete iba hodinu a pol ako-tak zabaviť, prípadne aby vaše deti neutrpeli ujmu a nestali sa z nich v dospelosti sérioví vrahovia, prípadne aby boli „filmovo poučené“ do života, je Zvonár u Matky Božej uchádzajúcou voľbou. Nie však v prípade, ak čakáte strhujúcu animáciu (ak nerátame hŕstku panoramatických nájazdov na veľkolepý dávny Paríž), zaujímavé postavy, vtipné komické figúrky alebo nebodaj vydarené pesničky. Tie sú tentokrát neobvykle nudné (v origináli aj s dabingom). Ak vás strhli pesničky v neskoršom Tarzanovi (1999), nechajte si rýchlo prejsť chuť, varujem vás, Zvonár u Matky Božej mu v tomto (a nielen v tomto) nesiaha ani po bedrovú rúšku.

Výsledný PRODUKT sa nedá ani zďaleka porovnať ani s disneyovkou Kráska a zviera, hoci už na prvý pohľad je podobností viac než džentlmensky dosť: krásna dievčina sa zamiluje v strašidelnej budove do netvora, ktorému robia spoločnosť obživnuté predmety (akurát nábytok a čajové kanvice nahradili nevtipné sochy).

Iste, pár fanúšikov filmu režisérskeho dua Trousdale/Wise, ktorí so mnou nebudú súhlasiť, sa určite nájde, ostatne, každý máme predsa iný názor, ale som si istý, že sú v menšine a hoci zastávam pravidlo, že film a knižka sú dve odlišné formy umenia, v tomto prípade je ignorovanie knižnej predlohy predsa len skôr priznaním sa ku knižnej negramotnosti, čo je vždy strašné a smutné.