V Partizánskom sa bude od 18. do 20. mája už po druhýkrát konať Fest slovenský film. O tomto festivale slovenského filmu sme sa rozprávali s Damiánom Hamadom, dramaturgom festivalu a spoluzakladateľom občianskeho združenia Fabrika umenia.
Motivácia pre zorganizovanie filmového festivalu v Partizánskom sa zdá v Tvojom prípade pomerne jasná. Pochádzaš z dediny pri tomto meste a študuješ dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Prečo však to zameranie festivalu výlučne na slovenský film?
Primárne preto, že ma štvalo ako negatívne ľudia vnímajú slovenský film. Tí, ktorí sa oň aktívne zaujímajú, venujú sa mu a pracujú v ňom, vedia, že slovenský film zažíva mimoriadne aktívne a úspešné obdobie. Ostatní sú stále v tom, že sa slovenských filmov točí málo a aj to málo je zlých. Na druhej strane, v priebehu posledného roka sa to stabilizuje a aj ľudia ho začínajú vnímať pozitívnejšie.
V čom podľa Teba spočíva posun vo vnímaní slovenského filmu medzi bežnými divákmi? Na prvý pohľad by sa to totiž dalo pripísať práve komerčnejším titulom, kde je o kvalite v našom prípade stále ťažké hovoriť.
Môj ročníkový pedagóg Marek Leščák mi povedal zaujímavú vec, s ktorou sa stotožňujem – bavili sme sa o filme Všetko alebo nič a on vravel, že je rád, že na to ľudia chodia davovo – páči sa im to a je pravdepodobné, že pôjdu aj na iný slovenský film, pri ktorom sa už môžeme baviť aj o kvalite. Myslím, že sa to aj potvrdilo. A nedávno tomu pomohol určite aj film Únos, ten zase nečakane pohol ľady v politike.
Chcem teda povedať, že ľudia potrebujú znovu nadobudnúť dôveru v slovenský film. A aj komerčné tituly tomu pomáhajú, nech si o nich myslíme čokoľvek.
Aj z programu festivalu je zrejmé, že sa komerčnejšie ladených filmov nebojíte, ale dôraz dávate na iné tituly. Akým smerom chcete festival po dramaturgickej stránke profilovať?
Zatiaľ robím programovú dramaturgiu festivalu ja, takže aktívne uplatňujem môj subjektívny pohľad na tituly :). Úprimne sa snažíme priniesť to, čo sa nám v poslednom roku zdalo najhodnotnejšie a druhá stránka je tá, že chceme prinášať filmy, ktoré sa u nás v Partizánskom nedostali do kina. Z ôsmich filmov, ktoré premietame, je takých päť.
Predpokladám, že v tejto trojke bude Červený kapitán, Učiteľka a to tretie snáď Piata loď. Trafil som sa?
Áno, presne tak.
S kinom ste teda asi spoločnú reč nenašli. Usudzujem aj z toho, že sa Fest Slovenský film koná, pomerne netradične, v hoteli.
V hoteli znie naozaj zvláštne. Nebudeme však premietať na izbách, ani na recepcii. Už to teraz môžem povedať – v rámci nového hotela Azul v Partizánskom bude otvorená aj úplne nová sála. A práve premiérová akcia v nej bude náš festival.
S kinom sme spoločnú reč nenašli pri organizácii prvého ročníka a tento rok sme ich už ani neoslovovali vzhľadom na to, že sme už po úspešnom debute festivalu uzavreli dohodu s majiteľmi týchto priestorov, že to bude tak, ako to je. Ale ja si prácu kina v Partizánskom vážim a pevne verím, že v nasledujúcich ročníkoch, keď sa bude program rozširovať tak, ako máme v pláne, sa dohodneme na spolupráci.
Hovoríš o úspešnom prvom ročníku festivalu. Čo si pod tým predstaviť?
Záujem ľudí o slovenský film. Účasť presiahla päťsto ľudí, a to sme premietali iba štyri filmy počas dvoch dní. V Partizánskom ti povedia, že je zbytočné hocičo robiť, lebo tu nikoho umenie nezaujíma. Nám ako festivalu, ale najmä ako OZ Fabrika umenia, sa to darí aktívne a pravidelne vyvracať. Ja a Katka (zakladateľka Fabriky umenia) hovoríme – ľudia o umenie majú záujem, len im ho treba správne naservírovať.
Okrem filmových premietaní prináša festival aj ďalší program. Najviac ma zaujal Masterclass dokumentárnej tvorby s Jarom Vojtekom. To znie pomerne ambiciózne na menší festival. Pre koho je táto prednáška určená?
Máš pravdu, je to odvážne a sám som zvedavý na účasť. Minulý rok mali dokumenty na FSF nečakaný úspech, okrem iného aj Vojtekov dokument Tak ďaleko, tak blízko. Myslím, že ľudí, ktorých zaujíma dokument, a nie je ich málo, ako sa ukázalo, by mohla zaujať aj táto prednáška – možnosť nahliadnuť do jeho širokej tvorby, motivácií a vnímania okolia.
Ktorý z ôsmich premietaných filmov považuješ za najzaujímavejší?
Ťažko z nich vybrať. Piata loď je moja srdcovka, ale som veľmi zvedavý na reakcie publika pri filmoch 5 October a Stanko. Čo ma však teší najviac je to, že ku každému filmu, ktorý premietame, máme buď režiséra, alebo niekoho z tvorivého tímu a hercov.
Myslím, že aj to je to, na čo sa ľudia z Partizánskeho a všetci fanúšikovia FSF tešia najviac.
Aké očakávania máte od tohto ročníka festivalu?
Keď futbalista príde do nového klubu a prvá sezóna sa mu vydarí, tak všetci čakajú na tú druhú – hovorí sa, že tá býva zlomová. My sme začali niečo, čo malo úspech a čaká nás ,,druhá sezóna“, ktorá ak vyjde, tak verím, že máme našliapnuté k vytvoreniu tradície, ktorá sa bude spájať s Partizánskym.