S mladou slovenskou filmárkou Dianou Fabiánovou sme sa porozprávali o jej celovečernej prvotine, úspešnom dokumentárnom filme Mesiac v nás. Vidieť ho už mohli diváci vo viac ako 30 krajinách sveta, mimo Európy to boli napríklad Sýria, Turecko, Tunisko, Austrália, USA, či India a uvedený bol i na 50 festivaloch. U nás ho odvysielala Slovenská televízia na Dvojke. „Film budú v októbri premietať v Bruseli v Európskom parlamente, všetkým EU poslancom ako vzdelávací program. Podnet vyšiel od španielskej strany zelených“, dodáva Diana.
Za CinemaView.sk sa pýtali Jana Cvancingerová a Michal Klembara.
Ako si prišla na myšlienku nakrútiť film práve na tému ženskej menštruácie?
Diana: Zaujalo ma, že proces, s ktorým sa každý mesiac intímne stretáva takmer polovica planéty, je stále tajomný. Všetko sa robí v tichosti a skryto. Do istej miery sa týka nás všetkých, aj mužov, no napriek tomu je o ňom neuveriteľne málo informácií. A takmer žiadne filmy. Chcela som to zmeniť a poukázať, že za tým nepríjemným je veľa neobjaveného a zaujímavého.
Vychádzajú rôzne publikácie, ktoré sa zaoberajú vzťahom muža a ženy, resp. venujú sa ženám samotným. Ako sa dnes podľa teba nazerá na Ženu a jej „tajomstvá v nej“?
Chcela by som odpovedať, že kladne, ale čím viac sa tejto téme venujem, dostávam sa k informáciám, ktoré sú viac než šokujúce a smutné. Veľkým trendom so stále stúpajúcim záujmom je napríklad „úprava ženských a dievčenských! genitálií“, aby vyzerali ako v playboyi a porno videách. Klientkami sú dievčatá od 14-tich rokov, čo mi príde šialené. Rodičia samozrejme musia súhlasiť a aj súhlasia. Je smutné, že zatiaľ, čo sa bojuje za zákaz obriezky dievčat v Afrike, v USA platia ženy 8000 dolárov za tú istú procedúru, len aby vyhoveli trendu nastoleného médiami. A to je len jedna z vecí.
Myslíš, že tvoj dokument dodá ľuďom odvahu hovoriť otvorenejšie aj o intímnych témach?
Pevne dúfam, že áno. Ak sa niečo tají, znamená to, že sa za to hanbíme. Otvorenosť pomôže delikátne témy odľahčiť, zviditeľniť a nebáť sa pýtať, ak sa vyskytnú problémy…
Ako by si definovala svoj film? Vieme, že je to dokument, ale mám na mysli prívlastky, ktorými by si ho budúcim divákom predstavila.
Veselý, informatívny, ženský a no i pre mužov.
Spomínala si mi, že máte nakrúteného ešte mnoho materiálu, ktorý ste do filmu nepoužili. Rozmýšľate už ako ho ďalej využiť?
Bude sa robiť DVD edícia s extra materiálom, kde bude verzia pre deti – tínegerov plus množstvo praktických informácii z rôznych odvetví, ako sa zbaviť bolesti a PMS – joga, makrobiotika, čínska medicína, nové vedecké objavy,…
Ako si postupovala pri selekcii scén do kratšej televíznej verzie?
Spravili sme ju až príliš rýchlo. Ja som ju totiž vyslovene nechcela robiť, a tak si to vzala pod palec strihačka, ktorá túto verziu prerobila za pár dní. Telky sú totiž konzervatívnejšie, museli ísť von hrané surrealistické vsuvky, niektoré „háklivé“ (ako to oni nazvali) scény, všetky „úlety“, scéna s polonahými požiarnikmi… no uznaj, o toto chcú ukrátiť diváka:)!
Slovenským filmom sa len výnimočne podarí presadiť v zahraničí. Tvoj sa dostal už do mnohých krajín po celom svete. Ako sa vám to podarilo?
Asi témou a spracovaním. Pod lampou je najväčšia tma, zakaždým počujem: „ako to, že nás to nenapadlo skôr?“ No a potom tým, že ten film je zábavný. Zobrazuje tému z nového pohľadu.
Ako ho príjima verejnosť v rozličných krajinách? Nestretávaš sa na festivaloch, či v televíziách s odmietavým postojom kompetentných?
Diváci ho prijímajú veľmi pozitívne. Problém bol skôr s nákupcami v televíziách. V USA nám napríklad povedali, že ten film kvôli niektorým scénam nikdy nebudú môcť odvysielať. Na druhej strane ho kúpila Sýria. Vždy sú to extrémne reakcie. Buď veľmi pozitívne, alebo absolútne odmietnutie.
Do USA sa film však nakoniec dostal…
Do amerických televízií sa nedostal, ale na festivaloch bol: 45th Chicago International FF, New York Gotham FF (cena poroty), NY desapearing Act FF, Women’s film festival in Vermont, AFI, Washington DC European Showcase a dostal sa do US vzdelávacieho programu pre všetky univerzity – tá kratšia verzia.
Keď ma s filmom pozvali na festival v New Yorku, na letisku ma zatkli, lebo mi neverili, že niekto mohol spraviť film o menštruácii a brali to tak, že si z nich uťahujem. A tak som šla na vypočúvanie…
Plánuješ už nejaký nový filmový projekt?
Áno, o starobe – neviditeľných starých ľuďoch a strachu zo starnutia u tých skutočne mladých.
V Mesiaci v nás sa nachádza niekoľko zaujímavo spracovaných hraných sekvencií. Neuvažuješ aj nad hraným filmom?
Zatiaľ nie. Môžno neskôr, keď nazbieram viac skúseností, no teraz ma dokument stopercentne napĺňa.
