Pri príležitosti uvedenia seriálu Boj o veľryby na Slovensko (vysielaný je na Animal Planet) sme mali počas marca možnosť porozprávať sa s Paulom Watsonom. Tento kanadský ochranár zvierat a enviromentalista stál pri založení organizácii Greenpeace a Sea Shepherd Conservation Society, ktorej je aj prezidentom. V roku 2000 ho magazín Time vyhlásil za jedného z Enviromentálnych hrdinov 20. storočia.
Dokumentárny seriál Boj o veľryby nám približuje cesty lode Steve Irwin, na ktorej je Paul Watson kapitánom. Počas výprav sa posádka snaží ochrániť veľryby pred ulovením japonskými rybármi. Viac o tejto kampani, samotnej organizácii a seriáli sa dočítate v rozhovore.
Kedy ste sa vrátili z poslednej misie a aká bola?
Paul: Len minulý týždeň som sa vrátil z Austrálie a boli sme v Antarktíde od … no, cez December, Január, do Februára. Bola to dosť dramatická kampaň tento rok. Naháňali sme ich päť a pol týždňa a nakoniec, znechutená japonská flotila sa po troch rôznych kolíziách a dvoch dňoch konfrontácie otočila naspäť.
Prečo ste sa rozhodli chrániť veľryby a nie ostatné morské živočíchy?
V skutočnosti, my chránime aj iné morské živočíchy. Na Galapágoch máme dlhodobú operáciu chrániacu žraloky, holotúrie a morské raky. V priebehu rokov sme ochraňovali tulene, ryby a planktón, takže nie len veľryby. Tie sa však stali jedným z našich hlavných projektov.
Často používate násilie proti lovcom veľrýb?
Nikdy nepoužívame násilie. Nikomu sme nikdy neublížili od kedy sme založili túto organizáciu v 1977. Nie je to ani náš úmysel. Moja definícia násilia alebo nenásilia je postavená na Martinovi Lutherovi Kingovi, ktorý povedal: “Nemôžete sa dopustiť aktu násilia na neživom objekte.” Občas poškodíme lode, ale nevoláme to násilím.
Jeden z našich podporovateľov je aj Dalai Lama, ktorý mi dal list podpory a malú sošku nazývanú Hayagriva. Hayagriva vyjadruje súcitný aspekt Budhovho hnevu. Keď som sa ho opýtal, čo to znamená, odpovedal: “Nikdy nechceš kohokoľvek zraniť, ale niekedy, keď nevidia osvietenie, vystrašíš ich.” Je to také niečo, ako keď my natierame naše lode na čierno a máme pirátsku vlajku. Sme odstrašujúci, ale nikomu nechceme ublížiť.
Môžete nám popísať vaše metódy?
Volám ich agresívne nenásilie a intervencie. Nie sme protestná organizácia. Neprotestujeme proti ničomu. My len čelíme nelegálnym aktivitám. Takže v skutočnosti sme protipytliacka organizácia a v tomto smere sme istým druhom polície.
Priamo zasahujeme do operácii. Keď tam sme, nemôžu naložiť veľryby. Blokujeme im všetky lovné aktivity a neprestávame ich prenasledovať. Minulý rok sme zabránili zabitiu 500 veľrýb, rok predtým tiež 500. Stratili tak zisk za tri roky prevádzky.
V Ekvádore napríklad spolupracujeme v snahe zastaviť pytliactvo s národnou políciou a strážcami Galapágskeho parku. Máme vlastnú psiu jednotku, ktorá hľadá žraločie plutvy a holotúrie na letisku. Máme sieť informátorov, hliadkovací čln a loď. Skutočne teda operujeme podobne ako policajná sila.
Môžete našim čitateľom povedať niečo o seriáli Boj o veľryby (Whales War)? Zatiaľ je celkom neznámy na Slovensku. Aká bola počiatočná myšlienka a ako začala spolupráca s Animal Planet?
Je to príležitosť pre ľudí pozrieť sa na jeden z najvzdialenejších a najnehostinejších regiónov Zeme, na pobrežie Antarktídy a vidieť ako chránime a bránime veľryby pred nelegálnym lovom. Všetok lov veľrýb v tejto oblasti je ilegálny, takže je to pre ľudí skutočne príležitosť vybrať sa na miesta, kde nikdy neboli a vidieť veci, ktoré doteraz nemali možnosť vidieť. Myslím si, že Animal Planet urobil odvážne rozhodnutie nakrútiť Boj o veľryby, pretože naša organizácia je kontroverzná. Myslím si, že pre divákov bude naša činnosť veľmi zaujímavá.
Koľko veľrýb je každý rok zabitých, odhadom?
Japonská veľrybia flotila cieli na 935 Vráskovcov minke a 50 Vráskavcov myšok. Nóri na 1000 veľrýb, ale nikdy túto kvótu nedosiahli. Ďalších 1500 veľrýb je zabitých na Faerských ostrovoch, ktoré sú dánskym protektorátom. Snažíme sa chrániť aj delfíny. Okolo 22 000 delfínov je zabitých na japonských plážach každý rok. A samozrejme je tu aj pirátsky lov veľrýb, ktoré rovnako končia na japonských rybích trhoch, ale vôbec to nie je zdokumentované a deje sa to po celom svete. Skutočné počty budú teda omnoho väčšie.
Čo sa zmenilo, k lepšiemu alebo k horšiemu, v boji proti lovu veľrýb za posledných desať rokov?
Aj keď bolo niekoľko víťazstiev, domnievam sa, že problém sa stáva horším a nie je to len lovom. Zmenšuje sa ekosystém, v ktorom zvieratá žijú. Takmer všetky veľryby sú ťažko kontaminované ortuťou. Na Faerských ostrovoch, sme už pár rokov späť varovali obyvateľov, že budú mať vážne zdravotné problémy a teraz sa to deje, kvôli kontaminácii ortuťou. V skutočnosti Faerské ostrovy majú najvyššiu koncentráciu ortuti na svete. Do ľudských tiel sa to dostáva jedením veľrýb.
Situácia sa stáva oveľa zúfalejšia a to z mnohých dôvodov. Máme tu lov, okyslovanie oceánov, globálne otepľovanie, nadmerný rybolov a ničenie prostredia.
Je to ten druh boja, ktorý môžeme vyhrať, alebo je len dobré bojovať pre samotný boj?
Pracujem aj s Hnutím Amerických Indiánov. Jednou z vecí, ktorú som sa od nich naučil je, že nerobíš to, čo robíš, aby si vyhral alebo prehral. Robíš to, pretože je to správna vec. Keď si raz uvedomíš túto pravdu, tak sa nemôžeš znepokojovať dôsledkami.
Som vlastne celkom optimistický. Zároveň si však nerobím veľké starostí s tým, kam smerujeme. Môžeme len urobiť to najlepšie, aby sme ochránili toľko druhov a prirodzených prostredí ich výskytu, koľko je len možné. Zvyšok je tak zdrvujúci, ste z toho len depresívni.
Mali ste nejaké problémy s pirátmi na otvorenom mori?
Obyčajne nás volajú pirátmi. Celá tá vec okolo pirátstva v Afrike je trochu divná, keďže títo takzvaní piráti sú v skutočnosti zbedačení somálski rybári, ktorých európske, japonské i tchajwanské rybárske flotily pripravili o prácu. Z ich strany je to teraz len istý druh obrany vlastných práv.
Čo však pokladám za skutočné nepochopiteľné je to, že Japonsko vyslalo do somálskych vôd bojovú loď s príkazom chrániť ich flotily. Japonské rybárske flotily teraz lovia ryby v Somálsku pod ochranou Japonského námorníctva. Otázka znie kto sú tí skutoční piráti a ja si myslím, že sú to neuveriteľne veľké flotily rybárskych lodí, ktoré si berú všetko kdekoľvek sa to dá. To zahŕňa aj mimo pobrežné vody afrických štátov, kde sú národy Afriky zbedačované európskymi a japonskými rybárskymi flotilami, ktoré kradnú ich ryby. To je skutočné pirátstvo.
Môžeme povedať, že Japonci sú hlavným motorom trhu s veľrybami?
Aj napriek tomu, že Japonci nie sú jediní, ktorí lovia veľryby v Antarktíde, určite je to tak. Islanďania zabíjajú veľryby, aby zásobovali japonský trh. Nóri taktiež chcú predávať Japoncom. Ak by bol lov veľrýb eliminovaný Japoncami, myslím, že by skončil celosvetovo. Aj keď Islanďania, Nóri a Japonci sú národy „lovcov veľrýb“, motorom všetkého sú Japonci.
Koľko dní trávite na mori každý rok? Aký je rozpočet Sea Shepherd a koľko kampaní ste počas života urobili?
Na mori trávime šesť mesiacov a šesť mesiacov sme na súši. Máme tri rozličné lode, ale naša misia na Galapágoch prebieha stále. Máme tam vedúcich a dobrovoľníkov každý deň počas roka. Náš rozpočet v minulom roku dosiahol tri milióny dolárov. Peniaze získavame od darcov a od troch spoločností. Je to celkom malý rozpočet pre medzinárodnú organizáciu. Fungovať dokážeme len vďaka tomu, že sme dobrovoľnícka organizácia. Od kedy sme začali, urobili sme 267 výprav.
Ste autorom niekoľkých kníh o zabíjaní veľrýb, teraz sa nakrúca seriál. Aké sú Vaše ďalšie ciele alebo plány?
Pripravuje sa väčší film o Sea Shepherd. Ten určite zvýši povedomie o nás. Samozrejme Boj o veľryby to robí tiež, lepšie ako hocičo iné, hlavne v Severnej Amerike. Organizácia Sea Shepherd bola totiž známa najmä na miestach ako Austrália a v niektorých častiach Európy a podobne, ale nie veľmi v Severnej Amerike. Napriek tomu, že sme tu tak dlho. To sa zaiste mení.
Pokračujeme v tom, čo robíme. Bojujeme proti pytliactvu. Máme kampane na ochranu žralokov, tuleňov a proti rôznym rybárskym aktivitám. Každý rok skonfiškujeme stovky míl „lán s hákmi“ (nenašiel som na to slovenský výraz, ide o hlavné lano, na ktoré sú pripojené ďalšie laná s hákmi pre lov rýb; lovia sa tým napríklad tuniaky, ale často sa na to chytia aj morské vtáky a delfíny – poznámka mk).
Práve teraz sme veľmi zainteresovaný na Galapágoch. Rovnako skúšame zastaviť nelegálny rybolov v Brazílii a lov tuleňov vo východnej Kanade. Potom je tu zabíjanie delfínov v Japonsku, lov delfínov krátkoplutvých a dlhoplutvých na Faerských ostrovoch. Máme teda, čo robiť.
Ako je možné sa pridať k Sea Shepherd? Je to možnosť aj pre ľudí zo Slovenska?
Ó, áno. Ak pôjdete na našu webstránku, nájdete tam prihlášku pre posádku. Zvyčajne máme zastúpených 12 alebo 13 národností každý rok. Na poslednej výprave v Antarktíde sme mali členov posádky z Nemecka, Holandska, Španielska, Francúzska, Veľkej Británie, Maďarska, Japonska, Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Afriky, Kanady, Spojených štátov a Švédska. Snažíme sa mať veľmi rôznorodú posádku, mužov a ženy, z rôznych oblastí sveta. Ľudia môžu prísť hocijakého miesta sveta.
Ako je to so spoluprácou s celebritami ako napríklad Sean Penn? V akom smere môžu slávny ľudia pomôcť enviromentálnym aktivistom? Môžete nám povedať pár mien osobností, ktoré sa hlásia k vašim aktivitám?
Členom správnej rady je Richard Dean Anderson. Jej členkov je aj herečka Persia White. V poradnom zbore máme Seana Penna, Pierca Brosnana a Rutgera Hauera …hmm… je ich aktuálne viac.
Jedna vec, ktorú vždy hovorím, pretože máme Williama Shatnera, Christiana Balea, Pierca Brosnana, Martina Sheena a Richarda Dean Andersena, je: „Ako môžeme prehrať, keď máme Jamesa Bonda, Batmana, kapitána Kirka, MacGyvera a prezidenta Spojených štátov?“ Dáva nám to výhodu, pretože ľudia celebrity počúvajú. Verím, že nám to dodáva vierohodnosť.
Nemáme len celebrity – podporovateľov, ale rovnako máme aj celebrity – členov posádky. Martin Sheen, Richard Dean Anderson, Pierce Brosnan boli na našich výpravách. To robí veľký rozdiel. Nie sú to len podporovatelia, sú to taktiež účastníci.
Máte reakcie od divákov alebo expertov na vaše aktivity?
Áno. Je veľa reakcií. Väčšinou nám vyjadrujú podporu. Dostávame aj tie negatívne. Potom opätovne dostávame negatívne reakcie na všetko, čo robíme. Vo všeobecnosti, podstatnejšie ako ľudia reagujú je to, že sú o problémoch viac informovaný. Myslím si, že toto je skutočne to, čo je našou hlavnou prácou. Pohnúť s ľuďmi, donútiť ich premýšľať. Z tohto pohľadu sa seriál Boj o veľryby stáva veľmi, veľmi úspešný v snahe informovať verejnosť a doviesť ich k premýšľaniu o týchto veciach. Ľudia sa o tom rozprávajú a to je určite dobre.
Na príprave rozhovoru sa podieľala aj Nina Novanská.
