No Man’s Land (2020) Arte
Zrejme to nebude seriál úplne pre všetkých divákov, ale hneď na úvod si dovolím povedať, že je to jedna z najkvalitnejších súčasných minisérií, a to najmä vďaka tomu, že je nesmierne autentická a jej tvorcovia mali veľké pochopenie pre témy a prostredie, ktorému sa rozhodli venovať.
V ôsmych dieloch prináša No Man’s Land (Zem nikoho) veľmi precízny pohľad na občiansku vojnu v Sýrii, konkrétne na boj Kurdov, najmä ženských obranných síl YPJ, proti Islamskému štátu. Hlavným hrdinom je však mladý Francúz Antoine (Félix Moati), ktorý vedie pohodlný a úspešný život v Paríži. Trápia ho však výčitky svedomia zo smrti sestry Anne (Mélanie Thierry), ktorá kvôli nemu odišla ako archeologička do Egypta, kde zahynula pri teroristickom útoku. Jedného dňa ju však zbadá vo videu zo Sýrie medzi kurdskými bojovníkmi a rozhodne sa ju vypátrať. Najprv je to len o hľadaní informácií, ale postupne sa aj vďaka svojej naivite dostane až priamo na hranicu Islamského štátu a len zázrakom ho z jeho rúk zachránia práve bojovníčky z YPJ. Potom, čo si získa ich dôveru, sa stáva popri ďalších západných dobrovoľníkoch dočasne súčasťou ich práporu, čo mu umožní pátrať po sestre, ktorá by mala bojovať v ich radoch, len v inej jednotke.
Príbeh si však podrobne všíma aj druhú stranu konfliktu, a to cez dvoch arabských bratov a ich blonďavého britského kamaráta, ktorí spolu vyrastali kdesi na predmestí v Anglicku. Ako mladí muži sa rozhodli odísť do Sýrie a pridať sa k bojovníkom Islamského štátu. Jeho zverstvá i vnútornú politiku tak zažívajú z prvej ruky. Neraz sa na vraždení nevinných civilistov či bojových operáciách proti Kurdom aj priamo podieľajú. Ústrednou postavou tejto trojky je Nasser (James Krishna Floyd), ktorému sa ako západnému tajnému agentovi dokonca darí stúpať v hierarchii organizácie. Jeho úlohou je odhaliť informácie o veľkých útokoch, ktoré jeho nadriadení plánujú na Západe. Cesta k informáciám je však veľmi tŕnistá.
Úvod do príbehu je v tomto prípade pomerne dlhý, stále je to však len malý základ. Viacero dôležitých postáv som ani nespomenul. No Man’s Land je dejovo bohatý seriál, ale napriek tejto bohatosti a striedmej dĺžke – osem epizód po 45 minút – je prehľadný a na všetko podstatné má dostatok času. Scenár od širšieho autorského tímu je celkovo veľmi dobre napísaný a prepracovaný. Postavy, dialógy a dramaturgia epizód sú parádne. Silnému dojmu pomáha aj réžia, ktorá sa nepristavuje pri zbytočnostiach, podarilo sa jej vyhnúť akýmkoľvek náznakom pátosu a veľmi dobre sú zvládnuté aj akčné scény.
Treťou silnou zložkou seriálu sú herecké výkony. Prím tu majú najmä frankofónni herci, i keď rôzneho etnického pôvodu. Okrem Félixa Moati a Mélanie Thierry, ktorých postavy si nesú dôležitú dynamiku a vlastné traumy, ktoré sú výrazným hýbateľom deja, sú to najmä Souheila Yacoub v roli bojovníčky YPJ Sarye a známy britský herec James Purefoy (Rím, The Following, Altered Carbon a podobne) ako izraelský spravodajský dôstojník. S hercami a ich postavami súvisí aj ďalšia silná stránka minisérie.
Tou je už spomínaná autenticita. Nakrúcalo sa síce hlavne v Maroku, ale naozaj máte celý čas pocit, že ste s hrdinami priamo v Sýrii, často práve na bojisku. Seriál nás sprevádza aj hierarchiou a sociálnou štruktúrou oboch strán, vidíme ako žijú kurdské bojovníčky, za aké ideály bojujú a rovnaký vhľad dostaneme aj do radov Islamského štátu. Autenticita sa prejavuje aj v tom, že každá postava rozpráva tou rečou, akou by mala. Kurdi po kurdsky, Arabi po arabsky, Francúzi po francúzsky. Nechýba ani angličtina, keďže zostava postáv na obrazovke býva z času načas naozaj pestrá a medzinárodná.
Tento trend v súčasnej televíznej tvorbe sa mi veľmi páči, i keď samozrejme je to divácky náročnejšie a teda nie pre každého. Napr. v USA seriál streamuje služba Hulu, ktorá si ho nadabovala. Z ukážok však vyzerá, že dabing je veľmi kvalitný. Možno ho dokonca priamo urobila európska produkcia. Každopádne, oproti často vyslovene nepodarenému anglickému dabingu cudzojazyčných seriálov na Netflixe je to veľký rozdiel.
Miniséria No Man’s Land vznikla v širšej francúzsko-belgicko-izraelskej koprodukcii a podľa dostupných informácií bola naozaj plánovaná ako jednorazová záležitosť, aj keď mnohým divákom sa zdalo, že záver ostáva veľmi otvorený a teda priam vhodný na pokračovanie – ja osobne som ten pocit nemal. Produkcia však na základe veľmi pozitívnych reakcií kritiky aj divákov začala uvažovať o pokračovaní. V prípadnej druhej série by sme sa mali pozrieť na ďalšiu fázu konfliktu v Sýrii, počas ktorej sa do diania zapojili americké a ruské sily. V tejto chvíli však ešte nič nie je potvrdené.
