Čo si myslíte o Araboch a ortodoxných Židoch? Čo si myslíte o ich konflikte na Západnom brehu Jordánu a o historických nárokoch na toto územie? A čo o tom všetkom viete?
Boje medzi Izraelom a Palestínou sú v našich končinách často považované za status quo, sprevádzané tézou „Oni nechcú mier“. Áno, tamojšia situácia je natoľko zložitá a historicky krvavá, že je naivné očakávať dohodu, ktorá by uspokojila všetky zúčastnené strany (a tých je omnoho viac než len Izrael a Palestína – pridajme v podstate celý arabský svet a všadeprítomný nos Spojených štátov). Atmosféru života bežných ľudí počas nepokojov v Izraeli si môžete na vlastných zimomriavkach otestovať vďaka seriálu z produkcie HBO, Our Boys. Nie je úplnou novinkou, ale je mimoriadne aktuálny a dovolím si povedať, že aj prínosný. Navyše sa naň dobre pozerá – Joseph Cedar, Tawfik Abu Wael a scenáristické eso Hagai Levi (autor výborných prvých dvoch sérií The Affair) pripravili hutných desať epizód rozoberajúcich jednu z množstva tragédií, ktoré sú v Svätej zemi pomerne bežné.
Seriál sa vracia do júna roku 2014, keď v Izraeli niekto uniesol troch židovských tínedžerov. Ulice sa zaplnili obyvateľmi, ktorí sa hromadne modlili za „našich stratených chlapcov“ a izraelská tajná služba Shabak mala dve ťažké úlohy: nájsť únoscov a ukočírovať verejnosť – inak sa masové modlitby ľahko mohli premeniť na masový hrob. Keď sa po pár dňoch ukázalo, že chlapcov niekto zavraždil, nastala odveta – traja izraelskí mladíci uniesli a zaškrtili 14 ročného Palestínčana, a potom zapálili jeho telo.
Tu sa začína tiesnivý detektívny príbeh, ktorý sleduje dve odlišné skupiny ľudí: na jednej strane zdrvených rodičov (Johnny Arbid a Ruba Blal) zavraždeného arabského chlapca a na druhej jeho troch vrahov – mladých ortodoxných Židov. Uprostred týchto svetov stojí tichý detektív Šimon (Shlomi Elkabetz). Bojuje proti arabským aj židovským teroristom a využíva vlastný židovský pôvod na to, aby prenikol do prostredia, z ktorého vrahovia pochádzajú. Scenár veľmi presne dávkuje informácie o všetkých zúčastnených a napriek množstvu ľudí na uliciach, tradičným veľkým rodinám a nemálu postáv, pôsobia jednotlivé epizódy až intímne. Vražda, strata a viera sú totiž pre všetky postavy veľmi osobné skúsenosti a kamera nás neraz nechá sledovať detaily duševného utrpenia a pochybností vinníkov i obetí. Aby to krásne fungovalo, na dokreslenie atmosféry máme naprieč celým seriálom jednu výbornú audiofintu – občas budete mať pocit, že vám bzučí v ušiach, ale to je len tichá (takmer žiadna) hudba založená na dvoch či troch dlhých tónoch.
Detektívna linka sa vyvíja svižne – Šimon vrahov nájde pomerne rýchlo (neboli to žiadni profíci, mali len záchvat pocitu „spravodlivosti, ktorú treba vziať do vlastných rúk“). No súdne procesy v Izraeli nebývajú jednoduché (mimochodom, predstaviteľ Šimona, Shlomi Elkabetz o tom nakrútil oceňovaný film Gett, v ktorom však nie je hlavnou témou odplata, ale rozvod). Ďalšou, už nie detektívnou, ale psychologickou linkou, sa tak stáva otázka Šimonovej vlastnej viny: je Žid, prečo vyšetruje, obviňuje a zatvára židovských chlapcov? (Lebo sú teroristi, všakáno.)
To, čo je v jednej kultúre normálne, pripadá iným absurdné a som si takmer istý, že pri pohľade na (židovskú) ortodoxnosť a (arabský) militantizmus občas pokrútite hlavou a možno sa prichytíte sa pri vyhláseniach ako na začiatku tejto recenzie. Možno vás konanie niektorých postáv vyslovene naštve. Napríklad taký Benjamin Netanyahu (seriál ho párkrát zobrazí v dobových záberoch, ktoré vkusne pripomínajú, že nejde o lacný príbeh, ktorý chce zámerne šokovať, ale o skutočnú udalosť) ho označil sa antisemitský a jeho syn Yair povedal, že vytvára ilúziu o zlých Židoch, ktorí ubližujú dobrým Palestínčanom.
Dajme si na záver trochu budhizmu. Budhisti hovoria, že všetci ľudia, bez ohľadu na náboženstvo, pohlavie, etnicitu atakďalej, majú jednu spoločnú motiváciu: snažia sa vyhnúť utrpeniu. Po desiatich epizódach seriálu Our Boys mám pocit, že niektorí mu, naopak, idú s radosťou naproti. Uvidíme, či si pri záverečných titulkoch poviete to isté, čo ja: „Aha, tak takto to teda je.“