The Last Dance
Vzťahová dráma podľa skutočného príbehu

Nečakal by som, že dokumentárny seriál o basketbalovom tíme zaujme aj niekoho iného ako milovníkov basketbalu. To by ale nesmelo ísť o Chicago Bulls v deväťdesiatych rokoch – zoskupenie, ktoré prekonalo nielen hranice tejto krásnej hry, ale aj športu ako takého. Partia okolo trénera Phila Jacksona sa stala vývozným artiklom Spojených štátov a minimálne v tom období neexistoval na svete človek, ktorý by nepoznal namosúreného červeného býka v logu Bulls. Zbytočne by ste však čakali dielo o víťazstvách; The Last Dance sa venuje skôr napätiu, rivalite a cene za úspech.

„Kopať do lopty dokáže hocijaký primitív, ale basketbal je šport inteligentných ľudí,“ povedal nám jedného dňa náš (dnes už nebohý) tréner. Rýchle chápanie situácií je pod košom naozaj dôležité, no ak chcete veľkolepo vyhrávať, potrebujete ešte niečo navyše. Víťaznú mentalitu. A práve okolo tejto vlastnosti najväčšej hviezdy Chicaga, Michaela Jordana, postavili tvorcovia dej desaťdielneho seriálu. Režisér Jason Hehir rozkladá úspech tímu na drobné, a vo finále tak pochopíme nielen tvrdú prácu, vedúcu k sláve, ale aj dôsledky, ktoré sláva prináša. Každá epizóda je naplnená ako Madison Square Garden pri zápasoch Bulls proti Knicks a zrejme budete napriek skvelej dramaturgii potrebovať dva či tri diely, aby ste sa stihli zorientovať.

V sezóne ’97 – ’98 šlo tímu o veľa. Jordan a spol. mali jedinečnú šancu získať po druhýkrát tzv. threepeat – víťazstvo vo finále ligy trikrát za sebou. Zároveň sa však medzi vedením, trénerom a hráčmi vyostrovala napätá situácia. Bulls sa chystali vyhrať, ale nik netušil, ako po tom všetkom, čím si prešli, vypáli ich „posledné predstavenie“. Aj preto mali byť najväčším lákadlom dokumentu doposiaľ nezverejnené zábery z tohto obdobia. Autori totiž mali počas celej sezóny povolený špeciálny prístup k hráčom.

Hoci toho iste videli a nakrútili viac než dosť, o nejakých významných odhaleniach nemožno hovoriť. Podobne ako počas celej svojej aktívnej kariéry, aj tu je Michael Jordan nekompromisný – sediac vo svojej vile s pohárikom a cigarou sa v dokumente vyjadruje ku všetkému ako posledný (bolo to jeho podmienkou pri nakrúcaní). Hoci sa to v titulkoch neuvádza, dokument tak prešiel jeho cenzúrou: The Last Word of The Last Dance.

Napriek tomu sa seriálu podarí odhaliť viac ako iným dokumentom, ktoré opisujú toto obdobie. Seriál predstavuje komplexný pohľad na (pre)budovanie tímu a fungovanie vzťahov v ňom. Oficiálne je The Last Dance športový dokument, a keďže každý šport prináša zvraty a konflikty, občas máte pocit, že sledujete psychologický triler. Občas sa dojemné spovede veľkých vyrovnaných mužov striedajú s dynamickými zábermi z kľúčových momentov najdôležitejších zápasov.

Seriál decentne obchádza súkromie hráčov, a to je dobre. Jednoducho nejde o dokument o milenkách a tajnom živote basketbalistov. Napokon, pre individuality, ktoré tvorili Chicago Bulls, bol životom basketbal.

Chicago Bulls pre mňa (a verím, že aj pre milióny ľudí na celom svete) predstavovali v dobe svojej slávy optimizmus, radosť a športový vzor. Oproti dnešnej prehnanej mediálno-digitálnej dobe však znamenali hlavne istotu, že vyhrajú ďalší zápas a ďalšiu sezónu, že všetko dobre dopadne. Reakcie samotných hráčov na výslednú podobu dokumentu však ešte viac potvrdili môj smutný pocit, že dnes už žiadnym tímom nie sú.

---