The Minions of Midas © 2020 Netflix
Teórii, že fungovanie sveta majú v rukách mystické spoločnosti, viac verím, ako neverím. Pravdaže, pomerne ťažko sa niečo také obhajuje (ale i vyvracia) v krčmových debatách. Aha:
„Ako môžeš vedieť, že za všetkým sú nejakí tajní alumináti?“
„No, ak sú naozaj tajní, tak to nemôžem vedieť ani nevedieť.“
Ako pri mnohých iných – a omnoho hmatateľnejších záležitostiach – môžeme sa len domnievať. A o domnievaní sa je aj nový španielsky seriál z produkcie Netflixu, The Minions of Midas (v origináli Los favoritos de Midas / česky Žáci Midasovi). Poviedku, ktorú napísal Jack London na prelome storočí, zasadil režisér a jeden zo scenáristov, Mateo Gil, do nepokojných ulíc súčasného Madridu, nad ktorými sa týčia sklenené mrakodrapy. V nich sa ukrývajú úspešní, vplyvní a vydierateľní ľudia ako Víctor Genovés (Luis Tosar), ktorý sa trochu prekvapujúco stáva novým riaditeľom mediálneho impéria.
V prvej epizóde robí všetko pre to, aby pevne uchopil a kočíroval novonadobudnutý biznis, a režisér nám ho zatiaľ trpezlivo predstavuje: silný, introvertný a zásadový workoholik s hustou bradou, luxusným bytom a rozpadnutým manželstvom. No keď sa Víctor po jednej vášnivej noci zaľúbi do ambicióznej „podriadenej“, Mónicy (Marta Belmonte), vidíme, že je presne taký istý ako my všetci – usmieva sa viac, keď nie je sám. Naozajstné rošambó však začne až vtedy, keď mu na stole v kancli pristane úctivo napísaný list od vydieračov, ktorí si hovoria Los favoritos de Midas: Vážený señor Genovés, buď nám dáte 5 miliónov, alebo zabijeme náhodného človeka.
Takto to znie dosť obyčajne. Ale ja nie som ani Jack London, ani tajomstvom opradený člen tajnej organizácie a ani Luis Tosar, ktorý je zlatým klincom parádneho castingu. Veľa nehovorí, ale mračí sa tak dobre, že vás sťahuje spolu so sebou do vlastného sveta vzrastajúcich pochybností o sebe, o rozhodnutí otvoriť sa pre niekoho, o zodpovednosti za nevinné životy. Hneď na začiatku možno budete mať podobný pocit, ako keď ste sa tešili z neurčito tiesnivej atmosféry filmu Michael Clayton s Georgom Clooneym.
Listov od Midasovcov pribúda a ľudia naozaj začínajú umierať. Nejde ale o teroristické útoky či rituálne obety; všetko sa deje pomerne „normálne“: jedna obeť zoskočí zo strechy, inú prejde auto, ďalšiu odstrelia policajti v rámci zásahu. Jediné, čo majú situácie spoločné je, že tajomné zoskupenie o nich zakaždým vopred informuje stále viac zúfalého Víctora Genovésa. Ten síce odmieta výpalníkom zaplatiť a spolupracuje s detektívmi, no výsledkom je len zväčšujúca sa mapa na nástenke v policajnej zasadačke: fotky obetí a poznámky s úvahami hlavného vyšetrovateľa, pospájané červenými nitkami.
Asi najdiskutovanejším momentom seriálu bude jeho záver, hoci ten nie je kľúčový. Dôležitejšie je pozorne počúvať tiché dialógy medzi vyšetrovateľom a Genovésom či prejav Mónicy v televíznej relácii. Mňa obzvlášť bavilo sledovať bezmocnosť a postupný úpadok ideálov na strane novinárov, polície i samotnej hlavnej postavy. Napokon, jediný, kto si ideály bez ujmy na zdraví udrží, sú Los favoritos de Midas.
Je síce pravda, že keby tvorcovia dopriali Genovésovi ešte o jednu dve epizódy viac, finále by sme si užili s pocitom väčšej katarzie, ale neznamená to, že by sme boli múdrejší ako pri krčmovom rozhovore zo začiatku tohto textu. Veď predsa, ak chce niekto tajne ovládať svet, asi na tom bude pracovať ticho a nenápadne, až prevalcuje tých výraznejších a ukričanejších. Presne ako tento seriál.
