Záver roka sa streamovacej službe Netflix naozaj podaril. The Irishman sa dostal do nominácií na Zlaté Glóbisy, The King zožal úspech u kritikov a The Two Popes je prekvapivo veľmi podarená komediálna dráma.
Aj pre fanúšikov fantasy si Netflix prichystal novinku, a to v podobe seriálu Zaklínač, ktorý má vďaka perfektnej knižnej predlohe a obrovskej fanúšikovskej základni šancu nahradiť ukončené Hry o tróny. Ako sa to podarilo, sa vám pokúsim rozpovedať z pohľadu človeka, ktorý čítal poviedkové knihy, prešiel všetky hry zo sveta Zaklínača a videl aj poľský seriál Wiedzmin, na ktorý by väčšina fanúšikov radšej zabudla.
Ak to ešte neviete, Zaklínač je v skratke stredoveké fantasy so slovanskými kulisami, kde nájdete väčšinu známych prvkov. Či už sú to mágovia, elfovia, trpaslíci alebo bežní ľudia. Špecifikom tejto série sú práve zaklínači – mutanti, ktorí majú len jednu prácu, a to zabíjať príšery ohrozujúce ľudí a svet. Môže sa vám to zdať ako klišé, ale opak je pravdou. Podobne ako v Hrách o tróny aj tu nájdete rôzne politické peripetie, vraždy kráľov i kráľovien a skrátka všetko, čo sa v stredoveku skutočne odohrávalo.
Našťastie, toto je len pozlátko, ktoré slúži ako dejové pozadie troch ústredných postáv – Geralta, Yennefer a Ciri. Ak by ste čítali knižnú predlohu, vedeli by ste, že prvé dve knihy pozostávajú z jednotlivých poviedok, ktoré na seba priamo nenadväzujú. Seriáloví tvorcovia sa však pre lepšie uchopenie hlavných postáv a vzťahov medzi nimi rozhodli prerozprávať ich príbehy v troch dejových líniách odohrávajúcich sa v rozdielnych časoch. Je to pozitívne prekvapenie a najväčšia zmena oproti predlohe.
Má to ale plusy aj mínusy. Rozprávanie v rôznych časových líniách nám pomôže lepšie pochopiť a spoznať všetky tri hlavné postavy a ich svet, ale pre nováčika alebo diváka, čo nepochytí všetky informácie naraz, to môže byť pomerne mätúce. Približne od štvrtej epizódy sa však všetky tri dejové línie začnú postupne spájať, čo na konci vyústi vo vytúženú katarziu, ktorú si fanúšikovia priali a divákom vytvorí moment prekvapenia.
Ak sa zameriam na postavy zo sveta Zaklínača, bude tu veľmi subjektívny pohľad, pretože viem, ako sa tie postavy majú chovať. Takže pokiaľ by vás herecký výkon Henryho Cavilla v postave Geralta nepresvedčil, alebo by vám prišiel smiešny, mne naopak prišiel dokonalý, keďže viem v čom spočíva jeho čaro strohých odpovedí a prízemného herectva.
Najviac som sa obával postavy Yennefer (Anya Chalotra) a som rád, že moje obavy boli zbytočné. Táto britsko-indická herečka stvárnila postavu silnej a mocnej čarodejnice skutočne bravúrne. Fanúšikovia predlohy sa dokonca dočkajú celého jej zrodu a teda toho, ako sa zo škaredej hrbatej dedinskej dievky stala najkrajšia a najdivokejšia čarodejnica v zemi. Najmenej zaujímavou dejovou linkou bola tá s postavou Ciri (Freya Allan). Jej príbeh autori oproti knihám pomerne výrazne zmenili, všetko to však bolo kvôli celistvejšiemu deju a pomerne silnému záveru.
Na to, že išlo o prvú sériu Netflix poriadne investoval a bolo to naozaj vidieť. Väčšina CGI príšer bola perfektne spracovaná (boj so strigou, ghúlovia) a rovnako aj používanie mágie. Jednoducho povedané, ak sa pozriem spätne na prvú sériu akéhokoľvek seriálu v podobnom zasadení, Zaklínač vyhráva z hľadiska vizuálu na plnej čiare. Rovnako potešia aj skvelo nakrútené bojové scény, či už pri bitkách dvoch armád alebo jeden na jedného. Kamera prakticky neustále sleduje pohyb hercov a nemáte tu milión strihov, z ktorých dostanete epileptický záchvat.
Vysokorozpočtová stredoveká fantasy, na ktorú fanúšikovia čakali dve dekády, sa ukazuje v plnej sile a s minimálnym zaváhaním. To, ako veľmi sa vám seriál zapáči, bude závisieť najmä od vášho vzťahu ku knižnej predlohe. Lepší štart novej fantasy série sme však očakávať ani nemohli.