/Hudba: James Newton Howard

Pohodlne sa usaďte (alebo si skôr ľahnite), uvoľnite sa, zavrite oči, zabudnite na chvíľu na všetky starosti a nechajte sa vtiahnuť do prekrásneho sveta neobmedzenej fantázie. James Newton Howard si pre vás pripravil skutočnú lahôdku. Na orchestrálnych soundtrackoch tohto typu mám rád práve to, že môžem aspoň na okamžik zabudnúť na každodennú skutočnosť a venovať sa výhradne svojej predstavivosti. Milujem ten pocit! Dvorný skladateľ režiséra M. Nighta Shyamalana je expert na podobné záležitosti a už v Osade (The Village) dokázal vytvoriť pestrofarebný hudobný sprievod, na aký sa tak ľahko nezabúda…

Úprimne povedané, Lady in the Water som počúval niekoľko dní, vôbec som nevedel, čo by som o tomto skvoste napísal a neviem to vlastne ani teraz. Ako opísať niečo neopísateľné? Takú nádheru je totiž veľmi ťažké opísať. Dobre, skúsim to aspoň k niečomu prirovnať. Poetickosťou sa to približuje k už spomínanej Osade, veľkoleposťou k najväčším fantasy peckám (napr. Harry Potter alebo Pán prsteňov).

Je to melodické, je to harmonické, je to prepracované a jednoduché zároveň, je to skrátka šperk medzi súčasnými soundtrackami. Okrem toho má silnú schopnosť zatiahnuť vás do svojej fantastickosti a oslobodiť vás tak od dennodenných problémov. Čo dodať na záver? Snáď len toľko, že ho považujem za jeden z najlepších počinov tohto roku. James Newton Howard to (opäť) dokázal! Mimochodom, pri mojom hodnotení som samozrejme ignoroval niekoľko pesničiek na konci soundtracku.

/