Soundtrack

Kde iné filmy využívajú náhle a intenzívne skoky v decibeloch, Absentia útočí tichom. A presne to dnes filmom chýba najviac. Možno aj preto má taký účinok a možno aj preto je tento film z veľkej časti príbehom zvuku.

Hudbu z filmu Pulp Fiction od režiséra Quentina Tarantina nájdete na soundtracku z 90-tych rokov od MCA Records. Nepochybne je práve hudba dôležitou súčasťou tohto filmu. V Pulp Fiction hrá, okrem iných, John Travolta, Samuel L. Jackson, Uma Thurman, či Bruce Willis. Na prvý pohľad tri spolu nesúvisiace historky z podsvetia tvoria jeden absurdný a nečakaný príbeh. A kde inde by ste zas našli pokope…

Pôvodného albumu The Phantom of the Opera sa predalo viac ako 40 miliónov nosičov. Bol ocenený zlatými aj platinovými doskami. Sony Classical vydal soundtrack nahrávky Fantóma opery v dvoch verziách. Mne sa prednedávnom dostal do rúk soundtrack, k filmu Joela Schumachera z roku 2004, obsahujúci 14 piesní. Strhujúce melódie a precítená hudba si okamžite získala i moje srdce. Druhá rozšírená verzia obsahuje všetky skladby z filmu na dvoch diskoch.

Autormi príbehu a hudby k filmu Repo: Genetická opera! je dvojica Darren Smith a Terrance Zdunich. Druhý menovaný si vo filme zahral aj jednu z úloh – vykrádača hrobov. Celkovo pre film skomponovali až 64 skladieb, ktoré síce nie všetky boli použité vo filme, ale napriek tomu drží tento film rekord v počte zložených skladieb pre jednu snímku..

Sait-on jamais… (anglicky No Sun in Venice) je pomerne obskúrny taliansko-francúzsky titul z roku 1957. V režisérskej biografii Rogera Vadima sa ukrýva medzi populárnejšími dielkami ako …a Boh stvoril ženu (s Brigitte Bardot) či Barbarella (Jane Fonda). Ojedinelý je práve soundtrackom, na ktorom Vadim zaangažoval amerického džezmena Johna Lewisa a jeho kapelu Modern Jazz Quartet.

Jonny Greenwood, známy pôvodne z Radiohead, si nedávno (Bodysong, 2003) založil nový krámik, tentoraz nie s alternatívnym rockom, lež s hudbou k filmom. Zdá sa, že kšeft sa mu slušne rozbieha, naposledy dostal zákazku od P. T. Andersona k jeho trojhodinovému naftárskemu eposu a vyťažil z nej, čo mohol. Napríklad Strieborného medveďa na festivale v Berlíne.

Existuje len skromná hŕstka súčasných skladateľov, ktorí majú hudbu ako jedno z najabstraktnejších umení úplne vo svojej moci. O to viac si vážime tých, ktorí nielen dokázali neskrotný živel tónov, melódie a harmónie pokoriť, ale navyše i pretvoriť jednotlivé hudobné motívy v akúsi syntax rozprávajúcu strhujúce príbehy s ľahkosťou skúseného literárneho laureáta.

Existuje len skromná hŕstka súčasných skladateľov, ktorí majú hudbu ako jedno z najabstraktnejších umení úplne vo svojej moci. O to viac si vážime tých, ktorí nielen dokázali neskrotný živel tónov, melódie a harmónie pokoriť, ale navyše i pretvoriť jednotlivé hudobné motívy v akúsi syntax rozprávajúcu strhujúce príbehy s ľahkosťou skúseného literárneho laureáta.

Len máloktorý zo skladateľov filmovej hudby sa dostal medzi elitu tak rýchlo, ako mladý a nesmierne talentovaný Američan Clint Mansell. Jeho dobrý priateľ Darren Aronofsky prišiel jedného dňa roku 1998 s nápadom, aby mu k jeho najnovšiemu filmu Pí produkoval hudobný doprovod. Clint si plne uvedomoval, že takáto šanca sa už nemusí naskytnúť i preto neváhal ani jedinú sekundu a ponuku prijal.

Skladateľa, myslím, netreba zvlášť predstavovať. Jerry Goldsmith je legenda a tí, ktorým toto meno nič nehovorí, sa môžu ísť rovno obesiť. Je to niečo podobné, ako keby v rámci filmovej réžie niekto nepoznal napríklad Stevena Spielberga. V roku 2004 nás tento hudobný velikán náhle opustil, no jeho melódie budú žiť večne.

Po chválitebnom Harry Potter and the Goblet of Fire a dokonalom soundtracku Nanny McPhee bolo už zrejme len otázkou času, kedy dostane Patrick Doyle opäť veľkú príležitosť dokázať, že mu fantastický žáner nerobí žiaden problém. Svoje kvality potvrdil aj v prípade Eragona.

Po chválitebnom Harry Potter and the Goblet of Fire a dokonalom soundtracku Nanny McPhee bolo už zrejme len otázkou času, kedy dostane Patrick Doyle opäť veľkú príležitosť dokázať, že mu fantastický žáner nerobí žiaden problém. Svoje kvality potvrdil aj v prípade Eragona.