Poseidon

Hudba: Klaus Badelt

Klaus Badelt je zvláštny tvor. V jeho tvorbe nachádzame také pecky, ako napríklad The Time Machine alebo Pirates of the Caribbean: The Curse of the Black Pearl. Na druhej strane nás však v poslednom období zasypáva len čisto priemernými záležitosťami typu Catwoman a Constantine, čo je pre mňa osobne dosť nepochopiteľné a pomaly začínam pochybovať, že vynikajúci Stroj času komponoval sám…

Soundtrack k filmu Poseidon neprináša nič nové a spoľahlivo ostáva medzi ďalšími nevýraznými dielami tohto inak talentovaného skladateľa. Som odporcom rôznych songov a pesničiek, ktoré pôsobia ako deštruktívny činiteľ v niektorých orchestrálnych soundtrackoch a preto pochopiteľne odporúčam ignorovať prvé tri piesne, ktoré majú na svedomí Fergie z Black Eyed Peas a Federico Aubele. Štvrtá skladba (a zároveň prvá „orchestrálka“) je už našťastie z pera Klausa Badelta a ten nás hneď milo prekvapí zaujímavým dobrodružným a melodickým hlavným motívom, ktorý zaznieva počas úvodných titulkov. Zlom však nastane už v nasledujúcej skladbe The Wave. Ako už názov napovedá, tento krát ide do tuhého. Nervydrásajúce vizuálne obrazy prevrátenia obrovskej lode ešte väčšou, priam gigantickou vlnou je umocnené nepokojnou hudbou, ktorá vo mne evokovala paniku, bezmocnosť a depresiu. Ďalších šesť skladieb sa už nesie v podobnom duchu ako prvé dve spolu. Badelt pracuje skoro stále s tým istým motívom (ku koncu ešte jeden nepatrný budete počuť), ktorý strieda s mierne depresívnou hudobnou akciou v štýle Equilibria, využívajúc podobné zvukové efekty a nadupané bubny. Syntetizátoty sa tu miešajú s klasickým orchestrom.

Hudba k Poseidonu je na tom podobne ako samotný film – obrovský potenciál, ale žiaľ nedostatočne využitý. Jedno však musím uznať, vo filme funguje táto hudba na 100%. Horšie je to už so samostatným počúvaním. Badelt vie perfektne pracovať s rôznymi efektmi a bubnami, gitarami a syntetizátorom, ale od The Time Machine v podstate neskomponoval nič výrazne prelomové, čo by stálo za povšimnutie.