;void(0);)
Hudba: John Barry
Oscarový politicky korektný epos Kevina Costnera si získal srdcia mnohých divákov na celom svete, k čomu zaiste prispela aj „notárska“ robota Johna Barryho. Barry, v tom čase už starý (a uznávaný) harcovník medzi skladateľmi filmovej hudby, mával zvlášť dobré „skóre“ v žánri historických veľkoplošákov (spomeniem len The Lion in Winter z r. 1968). Jeho angažovanie možno teda označiť ako stávku na istotu. A ako stávka na istotu znie aj výsledný Barryho soundtrack.
Samozrejme, vyplnenie očakávaní vyvoláva u poslucháča príjemné pocity z úplnosti a dokonalosti. Naštartuje ich hneď úvodná šľahačka, ktorá v skratke predstaví charakter hodinového balíka pred nami (Main Title – Looks Like A Suicide). Jo, orchester, príma. Ťažkopádne dychové kroky v Journey To Fort Sedgewick a Journey To The Buffalo Killing Ground navodia ten správny dojem epickosti (najmä v striedaní s batériou huslí, odrátaných cellami a bubnami). V ústrednej The John Dunbar Theme dostávame primeranú porciu heroickej melódie, okorenenej harmonikou (sme predsa len v divočine). Tlmená lyrika sa strieda s napätím, podporovaným výraznou rytmizáciou (The Love Theme versus Stands With A Fist Remembers) či znervozňujúcimi ťahmi slákov (The Death Of Timmons).
Barry manévruje úskaliami deja s istotou a jemným citom. The Death of Cisco, azda najtemnejší bod filmu a soundtracku, zakrátko vystriedajú opäť triumfujúce plechové dychy v Rescue of Dances With Wolves. Namaškrtení zvratmi sa prehupujeme k vydýchnutiu a záverečnému lúčeniu (doslova: Farewell And End Title).
Na evokatívnu a emotívnu silu symfonického orchestra v rukách skúseného skladateľa sa možno takmer stopercentne spoľahnúť. Chvíľkový zázrak stále funguje, jednoducho v takej kultúre žijeme, tak nás vychovali. Barryho Dances With Wolves je navyše ten šťastný prípad, kedy si „zázrak“ možno vychutnať opakovane bez znechutenia z presladenosti.
