Medzinárodný filmový festival Cinematik dáva popri hraných filmoch štedrý priestor aj filmovým dokumentom. V sekcii Cinematik.doc už tradične súťažia o jednu z festivalových cien. V pestrej zostave snímok v tejto kategórii budú môcť diváci tento rok vidieť aj jednu svetovú premiéru. Okrem toho sa dokumenty v rámci 14. ročníka Cinematiku predstavia aj ako zrkadlá kolektívnej pamäte v novej programovej sekcii Žiť znamená zabúdať.
Vražda Róberta Remiáša a únos Michala Kováča ml. patria k najvýraznejším kauzám v histórii samostatného Slovenska. I keď sa odohrali pred vyše 20 rokmi, dodnes im chýba oficiálny záver, a tak neprestávajú intenzívne rezonovať v médiách aj spoločnosti. Nový film slovenskej dokumentaristky Barbory Berezňákovej Skutok sa stal (2019) sa k tejto citlivej téme vracia, aby priniesol čerstvý pohľad na minulosť, ale tiež hľadal jej paralely so súčasnosťou. Čo sa stalo s hlavnými aktérmi kauzy? Ako ich osudy táto téma dodnes ovplyvňuje? A kam sa odvtedy posunula naša spoločnosť?
Mladá režisérka pre film nakrútila rozhovory s viacerými priamymi účastníkmi týchto udalostí. Filmom chce podnietiť celospoločenskú diskusiu, ale tiež preskúmať možnosť, že napokon všetko mohlo byť aj trochu inak. Skutok sa stal bude mať na Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik svetovú premiéru.
Aj ďalšie tituly v sekcii Cinematik.doc určite stoja za pozornosť. Patrí k nim napríklad aj Stratený domov (2019) Juraja Mravca ml. Film je autentickou dokumentárnou mozaikou diania v irackom Mosule, kde režisér mapuje trápenia aj úspechy dvojice slovenských humanitárnych pracovníkov. Ich osudy film stavia do kontrastu s osudmi dvoch Jezídov, ktorí v tom istom čase robia všetko preto, aby z Mosulu mohli ujsť.
Presah medzi domácim a zahraničným prostredím, hoci tentokrát už bez streľby a výbuchov, skúma aj film Kataríny Farkašovej Švédi z osady (2018). Režisérka v ňom sleduje príbehy trojice rómskych detí zo Slovenska, ktoré boli adoptované švédskymi rodičmi. Kamera zachytáva ich cestu na Slovensko a pátranie po tom, kým vlastne sú a kým mohli byť, ak by sa ich biologickí rodičia nevzdali.
V sekcii dokumentov Cinematik prinesie aj trojicu portrétov pozoruhodných osobností. Jednou z nich je Svetozár Stračina (2019), jeden z najvýraznejších slovenských hudobných skladateľov. Do dejín sa zapísal najmä vrúcnym vzťahom k folklóru a jeho kompozície filmový fanúšik iste pozná z filmov Pacho, hybský zbojník či Sváko Ragan. Film o ňom je výsledkom niekoľkoročných rešerší Pavla Barabáša.
BATAstories (2019) Petra Kerekesa si zase posvieti na Tomáša Baťu a jeho obuvnícke impérium, ktoré preskúma hneď v niekoľkých rovinách. V príbehu jedného z najvýznamnejších podnikateľov svojej doby poukáže aj na stav súčasného globálneho kapitalizmu, na ktorého vývoji sa značka Baťa neodmysliteľne podpísala.
O poznanie osobnejší nádych získava žáner dokumentárneho portrétu v snímke Tereza (2019), láskyplnej pocte, ktorú režisér Peter Gašparík venoval svojej mame. K najsilnejším motívom filmu patrí vzťah matky k hendikepovanej dcére, ktorá aj vďaka tomuto putu porazila štatistiky a najhoršie prognózy.
Novinkou v programe 14. ročníka Cinematiku je sekcia Žiť znamená zabúdať. Pozoruhodný výber filmov, ktoré sa v nej stretli, hovorí o zabúdaní najmä z pohľadu kolektívnej pamäte – skúma, ako funguje manipulácia s dejinami a pokúša sa pochopiť aj neschopnosť jednotlivca prijať pravdu.
Jedným z filmov v tejto sekcii je aj dokumentárna esej African Mirror (2019). Švajčiarsky režisér Misha Hedinger, ktorý bude aj jedným z čestných hostí festivalu Cinematik, vo filme reflektuje tvorbu svojho krajana Reného Gardiho, cestopisca, ktorého romantizované filmy o Afrike deformovali pohľad niekoľkých generácií na tento kontinent.
Osobnú účasť na festivale prisľúbil aj kolumbijský režisér Manuel Correa, tvorca snímky La forma del presente (The Shape of Now, 2019), ktorá skúma, ako sa Kolumbia vyrovnáva s následkami pol storočia trvajúcej občianskej vojny. Ako sa na túto krvavú históriu pozerajú pamätníci a ako súčasní Kolumbijčania? A čo o nej raz bude napísané v učebniciach dejepisu?
Aj ostatné snímky v tejto sekcii spája odvaha čeliť nepríjemnej pravde. Film Ruth Beckermannovej Waldheim’s Waltzer (The Waldheim Waltz, 2018) kladie otázku, ako sa mohol muž s nacistickou minulosťou stať generálnym tajomníkom OSN aj rakúskym prezidentom. Film Bisbee ’17 (2018) Roberta Greena zas prostredníctvom rekonštrukcie kontroverznej deportácie skupiny protestujúcich baníkov do púšte v malom americkom mestečku poodhaľuje slabiny kolektívnej pamäte, ale aj nehynúce sentimenty a predsudky.
Film Flotten (The Raft, 2018) švédskeho filmára Marcusa Lindeena sa po 45 rokoch vracia k jednému z najzvláštnejších skupinových experimentov v dejinách – trojmesačnej plavbe po Atlantiku, ktorá sa v médiách preslávila ako „The Sex Raft“. Sedmičku filmov v sekcii Žiť znamená zabúdať, ktorú tvoria prevažne dokumenty, uzatvárajú dva hrané filmy: kanadský MS Slavic 7 (2019) a španielska snímka El Rey (The King, 2018).
Pre tvorcov dokumentov je aj tento rok na Cinematiku pripravený workshop DOX IN VITRO. Začínajúcim dokumentaristom ponúka dva dni nabité prednáškami, konzultáciami a výmenou skúseností pod vedením tých najpovolanejších. V medzinárodnom tíme sa tento rok stretnú domáci programový dramaturg a manažér Ondrej Starinský, nemecký strihač, scenárista Tom Ernst, srbská dokumentaristka Mila Turajlić a dánsky producent Ove Rishøj Jensen. Prihlasovanie na workshop je otvorené do 30. augusta.
14. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční v dňoch 10. až 15. septembra 2019 v Piešťanoch. Akreditácie sú do 31. augusta k dispozícii za zvýhodnené predpredajové ceny na stránke www.cinematik.sk.
