Na začiatku septembra sa filmárikovia a filmušky sťahujú k barlolamačovi na festival Cinematik. Od 10. do 15. septembra prebieha 9. ročník. Naša redakcia na ňom má oficiálne dvoch zástupcov (tajných neprezradíme). Ivan Lužák a Juraj Kovalčík (kódové mená I a J) vás prevedú „sinematikom“ deň po dni tak, ako ho vidia, počujú a cítia.
Deň 3, piatok 12.9.
I: Bohovia sa museli zblázniť, keď sú skalopevne presvedčení, že divoký lejak je presne to, čo fanúšik filmu potrebuje na Cinematiku. Monzúnový dážď v noci prebúdzal a ráno sťažoval cestu z campu do centra diania. Nesnažil som sa to moc pripúšťať a radšej som odvracal svoju pozornosť na projekciu Chlapčenstva.
J: Ešte budete veľakrát počuť, ako dlho sa tento film pripravoval a aký je to jedinečný koncept. Podľa mna nejde až o takú revolúciu, už sám Linklater robil na niečom, čo je minimálne porovnateľné. Áno, myslím na trilogiu Before…, ktorá preklenuje tri desaťročia. Ked si odmyslíte koncept, obsah môže poslúžiť aj ako sociologický prameň o premenách americkej spoločnosti na začiatku 21. storočia.
I: Pravdupovediac, druhý raz ma Boyhood fascinoval väčšmi, než na premiére. Všimol som si drobné náznaky, motívy, ktoré mi predtým utiekli. Viac som sa zameral na úlohu matky. Ide vskutku o jednu z najkomplexnejšie stvárnených matiek a žien vo všeobecnosti. Budem sa opakovať, ale Patricia Arquette si zaslúži cenu americkej Akadémie. Záverečné titulky sprevádzal burácajúci potlesk.
J: Napadlo mi, že som zabudol spomenúť dvojicu kaskadérov El Gusta a Jima Pasternaka či jak to bolo, zodpovedných za videodenníky a iné sprievodné programy. Pred Upírom z Feratu predviedli vorkšop o bezpečnom padaní, čo sa určite mnohým z nás zíde. Aj tie ich videá sú celkom vtipné, pokiaľ ich človek nevidí už desiaty raz.
COMEBACK trailer from AH production s.r.o. on Vimeo.
I: Keďže si Peter Konečný neodpustil rozsiahlejšie úvodné slovo, minutáž Chlapčenstva sa o niečo pretiahla a temer nám ušiel začiatok slovenskej premiéry ambiciózneho dokumentárneho filmu Mira Rema o snahe bývalých väzňov začleniť sa do spoločnosti. Hovorím o pozoruhodnom Comebacku. Bolo čerstvé a zaujímavé sledovať pretĺkanie sa a životnú filozofiu dlhodobo zabásnutých ex-zločincov, hoci miestami ženské publikum pre sexistické komentáre adresovalo plátnu vyčítavé „ale no!“ Comeback symptomatizuje súčasný stav slovenskej dokumentaristiky. Jej predstavitelia majú bezpočet jedinečných tém a už niekoľko rokov sú zábezpekou pre umelecký export za hranice. Nie dlhý, ale výdatný Comeback potešil zapratané kino Fontána. Good job, Remo!
J: O Comebacku budem točiť viac v samostatnej recenzii. Teraz sa mi žiada iba napísať, že Miro sa voľakde pekne opálil. Bola aj diskusia, ale prišla mi nemiestna otázka, že kde sa tak vyslnil, tak som sa nespýtal. Z toho, čo som ja videl, Comeback a Felvidék sú hlavní kandidáti na víťaza súťaže dokumentov. Potom som spravil úplnú blbosť a išiel som na Stretko do klubu. Čo som mal urobiť? Ostať vo Fontáne na Štricovo Povstanie. Slovensko 1939 – 1945. Dôvody: 1. Stretko, dokument objednaný Saleziánmi a určený ak už nie vyslovene iba pre nich, tak maximálne pre kresťanskú mládež, obsahovo ani formálne nemá čo robiť nielen v súťaži, ale vôbec na festivale. 2. Na Stretko šiel aj Ivan a povie vám to isté:
I: Tvorcovia chceli urobiť komplexný profil tejto komunity na Slovensku a vyšiel z toho nesúrodý otáznik, ktorý sa nič nepýta a ani na nič odpovedá. Odvysielajte ho v televízii poobede, nie na medzinárodnom festivale.
J: Po tretie, Povstanie, ktoré chce „priniesť nový a ideologiami nezaťažený obraz udalostí rokov 1939 – 1945“, je celkom kontroverzné. Aspon Fedor Blaščák hovorí o zavádzaní, pomýlenej prezentácii genézy holokaustu, zľahčovaní a účelovej manipulácii. Bohužiaľ, túto debatu som ukážkovo odignoroval. Iba pripomínam, že Vladimír Štric je umelecký riaditeľ Cinematiku.
I: Vidím fungovanie priamej úmery v akcii. So zlepšujúcim sa počasím sa zapĺňa aj (už tak dosť zaplnený) Cinematik bar. Netancuje a nepije sa blahodárny mok len v útrobách stanu, ale aj na schnúcom betóne pred Domom kultúry. Pohoda ako sa patrí. Koniec extatického dňa som s kolegami zavŕšil britským Frankom, bizarnou komédiou s Michaelom Fassbenderom. Možno ho poznáte z trailerov a plagátov. Ten s tou veľkou papierovou hlavou, to je hviezda flimov Hanba a Hlad. Zasmiali sme sa a v rovnakej miere pocítili zármutok zo sledovania úsvitu a pádu jednej avantgardnej skupiny.
