Dubček. © Forum Film, 2018
Presne pred 50 rokmi sa vo vtedajšom Československu odohrávali spoločenské zmeny, ktoré výrazne formovali naše dejiny – tzv. Pražská jar bola v plnom prúde. Na ich čele stál Alexander Dubček, prvý tajomník Ústredného výboru KSČ, obľúbený politik, ktorý začal praktizovať ideu „socializmu s ľudskou tvárou“. Tento vzlet rázne ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, ktorá sa uskutočnila 21. augusta 1968 a tiež dôrazná intervencia vtedajšieho generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva. Už 19. apríla sa do kín dostane nový slovenský film Dubček, venovaný kľúčovým momentom roku 1968, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili nielen život obľúbeného politika, ale aj život v celom Československu. Film vzniká z producentskej dielne RTVS a Filmpark production, v koprodukčnom partnerstve s Českou televíziou, za podpory Audiovizuálneho fondu a Ministerstva kultúry SR.
Historická dráma Dubček je prvým hraným filmom o tejto významnej osobnosti. Celý príbeh je poňatý ako retrospektíva, ktorá sa začína a končí v deň osudnej cesty Alexandra Dubčeka do Prahy v roku 1992, počas ktorej si akoby spomínal na prelomové udalosti svojho života.
Príbeh filmu sa odvíja v troch rozhodujúcich fázach života Alexandra Dubčeka, pričom je on aj samotným rozprávačom. Prvá sa odohráva v roku 1968, v čase eufórie a následnej okupácie, v situácii, keď bol Dubček zadržiavaný v Moskve. Hlavný hrdina sa v tomto období nachádza v nesmierne zložitom psychickom aj fyzickom rozpoložení, rozhodnúť má o podpísaní alebo nepodpísaní tzv. Moskovských protokolov, ktorými by legalizoval pobyt vojsk na území Československa. Ďalšou líniou je jeden deň roku 1978, počas ktorého sa hrdinovi filmu vynárajú retrospektívy spred desiatich rokov. Vykresľuje Dubčekov život v spoločenskej izolácii, atmosféru špehovania a poníženia. Posledná línia zachytáva obdobie po roku 1989, je dokumentárna a ilustratívna, používa archívne materiály, ktoré informačne dopĺňajú historickú drámu. Historické zábery pochádzajú z československých filmových týždenníkov, ktoré bolo potrebné najskôr z pôvodných filmov transformovať do digitálnej podoby.
Film Dubček mal byť pôvodne televíznym filmom, nakoniec sa však dostane aj do kín. „Filmová distribúcia je benefit, z ktorého máme radosť. Pôvodný názov ‘Krátka jar, dlhá zima’ zostane ako podtitul filmu, vystihuje atmosféru, ktorú sme do filmu chceli dostať,“ hovorí režisér filmovej novinky Laco Halama, známy predovšetkým z televíznych projektov.
V hlavnej úlohe sa predstaví Adrian Jastraban, ktorý aj vďaka vernému maskovaniu skvele zosobňuje charizmatického štátnika s dobráckym úsmevom. Jastraban pôsobí v Čechách, je známy napríklad z českého seriálu Ulice. Ako jediný nebol obsadený na základe kastingu. „Jeho postava bola jasná od prvého momentu, nikdy som o žiadnom inom hercovi neuvažoval a nikdy som ani na chvíľu nezapochyboval, že to bolo správne,“ hovorí režisér. Jastraban sa na postavu pripravoval sledovaním obrovského množstva archívnych obrazových materiálov. Hodnoverný výraz dosiahli tvorcovia aj precíznym maskovaním. Kvôli scénam, v ktorých vystupuje Alexander Dubček v závere svojho života, sa vyrábal odliatok tváre herca. Tento proces trval niekoľko týždňov, samotné maskovanie trvalo 5 hodín. Herec musel oprášiť aj svoju ruštinu, pretože vo veľkej časti filmu hovorí po rusky.
Herecký výkon hlavného hrdinu výborne dopĺňa Táňa Radeva ako Anna Dubčeková, manželka štátnika, ktorá nenápadne, ale verne stála po jeho boku. „Pani Anna bola ženou v pozadí, ženou, ktorá sa snažila vytvoriť čo najpokojnejšiu atmosféru v ťažkých časoch mužovi, ktorý chcel pre našu krajinu to, čo všetci chceme pre svojich najbližších,“ hovorí Radeva. Postavu Gustáva Husáka si zahral Stano Kráľ, ktorý spolu s režisérom pracoval najmä na hlasovej polohe a miere civilnosti. Film zachytáva okrem iného aj viaceré konfrontácie Dubčeka s Leonidom Iľjičom Brežnevom, ktorého verne zahral ukrajinský herec Vladimir Nečeperenko. „Najviac na mňa zapôsobilo nakrúcanie prijatia československej delegácie v Moskve v Kremli, keď na nás tlačil Brežnev. Predstaviteľ Brežneva – vynikajúci ukrajinský herec, ktorý sa na neho mimoriadne podobal – sa na nás tak rozkričal, že som po ostrej povedal, že keby na mňa tak reval naozaj Brežnev v 68-om, tak zradím svojho otca, matku, súrodencov a aj všetky tety a strýkov,“ spomína si na nakrúcanie Kráľ.
Dopĺňa ho dramaturg RTVS Roman Brat: „Tento film je určený všetkým generáciám, ktoré sú schopné reflektovať dejiny. Celkom určite ľuďom, ktorí zažili Pražskú jar. Oni si oživia spomienky a hádam ocenia, že vznikol prvý hraný film o Alexandrovi Dubčekovi. Film by som odporučil aj mladým ľuďom. Hádam si uvedomia, že Dubček a jeho generácia nie sú len postavy z histórie, o ktorých sa učia v učebniciach.“
K filmu je komponovaná originálna hudba autorky Ľubice Čekovskej. Hudbu nahrával 31-členný symfonický orchester pod dirigentským vedením Adriána Kokoša.
Režisér Laco Halama spokojnosť s nakrúteným materiálom netají: „Chcel by som byť spokojný s tým, ako to dokončíme, ale hlavne by som chcel byť spokojný s tým, ako to prijmú diváci.“ Film Dubček do distribúcie uvádza Forum Film, v kinách ho diváci uvidia už od 19. apríla.
