FREM (2019). © Film Expanded
Do prestížnej sekcie Berlinale Forum bol vybraný nový dokumentárny film režisérky Viery Čákanyovej s názvom FREM. Ten bude mať na jubilejnom 70. ročníku berlínskeho filmového festivalu svoju medzinárodnú premiéru. Snímka je zaradená do sekcie, ktorá je známa prezentáciou umelecky inovatívnych a experimentálnych filmov z celého sveta, v minulosti napríklad uviedla aj slovenský film Koza od Ivana Ostrochovského, ktorého spoločnosť Punkchart Films je slovenským koproducentom snímky FREM. Od dnešného dňa je spustená crowdfundingová kampaň, ktorá má pomôcť dostať film a dôležité témy, ktoré otvára k čo najširšiemu publiku spolu s diskusiami s odborníkmi.
Zverejnené na stránke Berlinale: https://www.berlinale.de/en/press/press-releases/detail_31048.html
Ústredným motívom filmu je úvaha, ako bude vyzerať svet, pokiaľ na ňom nebudú ľudia dominovať, či už v dôsledku klimatickej katastrofy, alebo nekontrolovateľného rozvoja umelej inteligencie. „Chcela som vytvoriť film, v ktorom by hlavnou postavou nebol človek, pretože ľudstvo sa dostáva na hranicu svojich ,prirodzených‘ možností,“ charakterizuje svoj debut Viera Čákanyová, ktorej predchádzajúce snímky uspeli na festivaloch v Kassele i Nyone. FREM, ktorý sa z pôvodného dokumentárneho konceptu premenil na dystopickú sci-fi, sa celý odohráva na nehostinných bielych pláňach Antarktídy a je vôbec prvým česko-slovenským celovečerným filmom, ktorý sa tam nakrúcal. FREM je strhujúcou zmesou úchvatnej vizuality, experimentálneho zvukového dizajnu a predtuchy o nevyhnutnom príbehu, ktorý neponúka jednoduché odpovede ani upokojujúce uhly pohľadu na blížiacu sa ekologickú katastrofu.
Pozornosť vzbudil už v lete počas významného sarajevského festivalu, kde získal Cenu Docu Talents pre výrazný film vo vývoji z regiónu strednej a východnej Európy. V Česku bol následne uvedený na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava, kde sa stal jedným z diváckych festivalových vrcholov.
„Ide o výnimočný počin, ktorý vzbudzuje zaslúženú pozornosť aj rozruch,“ uviedol Marek Hovorka, riaditeľ MFDF Jihlava. „Aj z Berlinale si pamätáme búrlivé diskusie týkajúce sa otázok explicitných sexuálnych alebo násilných scén vo filmoch. Je dosť možné, že FREM vzbudí podobnú pozornosť, i keď v ňom človeka takmer nevidíme. Téma klimatickej krízy, ktorej sa FREM dotýka, môže na berlínske publikum výborne fungovať.“
FREM čaká slovenská premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale Febiofest v Bratislave, do slovenských kín ho v marci 2020 uvedie nová distribučná platforma Film Expanded zameraná na inovatívne distribučné stratégie. Film bude uvedený aj v rámci pripravovaných premietaní spojených s diskusiou (tzv. Klimatalks) v galerijných a alternatívnych projekčných priestoroch, napríklad v žilinskej Novej synagóge. Diskusií po filme sa zúčastní napríklad progresívny enviromentálny filozof Lukáš Likavčan, renomovaná filmová teoretička a poetka Mária Ferenčuhová, kognitívny vedec a informatik Martin Takáč i iní špičkoví experti z rôznych vedeckých prostredí.
Zároveň štartuje crowdfundingová kampaň na Startlab.sk, kde môžu záujemcovia podporiť projekt a dôležité témy, ktoré otvára. Podpora verejnosti pomôže FREM dostať k čo najširšej diváckej základni.
Slovensko-český štáb po prvýkrát na Antarktíde
Hlavnou „postavou“ snímky FREM je bytosť, ktorá nie je ľudskej povahy. Vo filme uvidíme iba jej tieň, celá snímka je ale striktne vyrozprávaná z jej perspektívy. Nakrúcanie na Antarktíde, kde trojčlenný filmový štáb strávil šesť týždňov, bolo pre tvorcov trenažérom tejto ústrednej vízie myslieť nemysliteľné. „Predstaviť si pohľad umelej inteligencie je veľmi ťažké, ak nie nemožné,“ spomína na nakrúcanie kameraman filmu Tomáš Klein. „Čím viac sa človek snažil zapojiť hlavu, tým viac sa vzďaľoval zadaniu. V mnohom nám tak pomohla sama Antarktída, ktorá všetky naše koncepty premieňala z minúty na minútu,“ dodal Klein.
Práve Antraktída sa tak vo filme stáva druhou hlavnou postavou, ktorá navodzuje predstavu postcivilizačného sveta — miesta, kde človek už nie je hlavným aktérom, ale iba súčasťou ekosystému. „Myslím, že táto zmena perspektívy je kľúčová aj v súvislosti s aktuálnymi témami zmien klímy,“ dodáva režisérka.
Nakrúcaniu v extrémnych podmienkach na Ostrove kráľa Juraja predchádzali dôkladné technologické prípravy aj test psychickej záťaže. Benzínový generátor zaisťoval nabíjanie batérií pre kamerovú techniku, malý ohrievač dve hodiny denne vyhrieval zamrznutý ekvádorský kontajner určený predovšetkým na krízové prespávanie terénnych vedeckých pracovníkov. „Bolo normálne čakať niekoľko dní na to, aby sme z kontajneru mohli čo i len vyjsť von alebo čakať ďalšie dni, kým vietor rozfúkal ľadové kryhy, aby sme sa dostali do člna,“ spomína na svoje najnáročnejšie nakrúcanie Tomáš Klein.
Predstava nového technologického vedomia objavujúceho svet okolo nás bola hnacím motorom a obrovskou výzvou pre trojčlenný filmársky štáb. Aby sme si mohli predstaviť novú budúcnosť, musíme sa na svet pozerať inak. Aj napriek ich strašnému vplyvu na životné prostredie, ľudia nie sú v prírode tým hlavným hráčom. Umelá inteligencia je očitým svedkom prírodného ekosystému, ktorý onedlho čakajú radikálne zmeny. FREM nás stavia do pozície tohto svedka.
