6.12.2008
Krtko
12:00, Aupark
Meškám, prichádzam neskoro. Dokončujem včerajší denník a utekám do kina. Sála 2, sála 2! Fúú, som tu. Som tu? Na plátne je Krtko. Nikdy som ho nemal rád. Čo tu robí. Pozerám sa na lístok, je tam naisto napísaná sála 2. Nič o predfilme sa nepíše. Idem si vybrať lístky na ďalší deň. Vybraté, vraciam sa. Ukážky z filmov? Som naozaj v dobrej sále? V dobrom vesmíre? Po takmer pol hodine konečne začína Glastonbury. Festival z iného vesmíru.
Hudba hrá a ľudia tancujú. Zabávajú sa, veď ide priam o maškarný ples, o nablýskanú šarádu, o orgazmickú párty. Organizátor Michael Eavis nás sprevádza festivalom aj jeho históriou. Je, bolo a bude to divoké. Pripravte sa, vydajte sa do Británie a užite si to. Bude to stáť za to.
14:30, Aupark
Papier bude modrý, tak znie heslo pre dnešný deň. Ďalší festivalový film sa na mňa uškŕňa z plátna a mne nie je jasné, o čo mu ide. Zobrazuje krajinu zmietajúcu sa v revolúcií, kde nik nevie, aká je vlastne jeho úloha. Neviem to ani ja. Kto vlastne bojuje s kým? Kto do koho môže strieľať a do koho nie? Netuším. Polovicu filmu rumunská milícia presedí a prefajčí v obrnenom vozidle. Mohli tam zostať, film by mal aspoň šťastnejší záver.
17:00, Aupark
Na scénu opäť prichádza krtko. Našťastie bez nasledujúcich filmových upútavok.
Popisok vraví, že Ploy je erotická psychologická dráma, v ktorej sa traja ľudia ocitnú v zamknutej hotelovej izbe. O erotiku ide len čiastočne a izba je po celý čas odomknutá. Nevadí, napriek tomu som spokojný. Môj vedľasediaci zaspáva, no ja sa bavím. Napätie z filmu neodchádza a dialógy (je ich iba pár) svižne ubiehajú. Najväčší zádrheľ nastane vtedy, keď sa na jednom páse neobjavia titulky. Niečo také by sa stať nemalo.
19:00, Aupark
Ty, ktorý žiješ. Roy Andersson. Švédsky film. Nehybná kamera. Biele tváre. Starci. Absurdnosť. Humor. Tvrdá spoločenská kritika. Ty, ktorý žiješ, choď si pozrieť tento film.
