Spomienky ’89. © House of Ukulele
Len aby sa nezabudlo. Tak znie podtitul nového dokumentárneho cyklu Spomienky ’89, ktorý prináša autentické svedectvá o Novembri ’89. Unikátny projekt odkrýva ambivalentnosť postojov k Nežnej revolúcii, Václavovi Havlovi a jeho amnestii, ktorú udelil krátko po svojom zvolení za československého prezidenta a ktorá mala rozsiahle celospoločenské dôsledky. O sériu dokumentárnych videovýpovedí, ktoré zachytávajú pamäte osobností kultúrneho a spoločenského života, sa postarali tvorcovia nového slovenského filmu Amnestie, ktorý v našich kinách uvidíte už 31. októbra.
Na obdobie nevídaných spoločenských zmien a osobnosť prvého porevolučného prezidenta v cykle reflektujú nielen pamätníci, ale aj tí, ktorí život v totalite poznajú už len z rozprávania. „Spomienky sú dôležité, aby sme vedeli, kto sme a je aj dôležité, aby niečo z tých kľúčových historických momentov ostalo zachytené aj pre ďalšie generácie,“ uviedol producent filmu Maroš Hečko. „Tieto videá vznikali popri natáčaní filmu Amnestie. Ľudí, s ktorými sme spolupracovali na filme, sme požiadali, aby zhodnotili svoj postoj k tomuto obdobiu. Zadali sme iba kľúčové slová a respondenti popísali prvé asociácie, ktoré sa s týmito slovami spájali. Vďaka tomuto prístupu je každé video výnimočné a všetky majú pritom spoločného menovateľa.“
Pozrite si celú dokumentárnu sériu Spomienky ‘89:
V Spomienkach ‘89 sa k 30. výročiu Nežnej revolúcie predstaví celkovo 30 osobností. Obraz revolučnej doby priblíži jedna z hlavných ženských postáv filmu Amnestie Aňa Geislerová, sociológ, spisovateľ a vtedy prognostik Fedor Gál, frontman českej undergroundovej kapely Pražský výběr Michael Kocáb, ale tiež známy slovenský advokát Roman Kvasnica či výtvarník Jozef Gertli Danglár, ktorého ilustrácie v rovnomennej literárnej adaptácii uvidíte už onedlho v kníhkupectvách. „Kľúč na výber osobností bol jednoduchý. Na jednej strane sme vyspovedali ľudí, o ktorých sme boli presvedčení, že majú k tejto téme čo povedať. Druhú skupinu tvorili mladí ľudia, ktorí síce v roku 1989 ešte nežili, ale November vnímajú ako dôležitý medzník pre ich životy,“ popísal Hečko ďalší zo sprievodných projektov filmu Amnestie.
„Ja som bol vtedy vysokoškolák. Celé dva týždne sme v škole iba maľovali plagáty a chodili na demonštrácie. Báli sme sa, či na nás pustia nejaké tanky,“ spomína na obdobie prevratu Danglár. „Muselo to v tých basách urobiť šialený šum, pretože tak širokú amnestiu dovtedy neudelil žiaden prezident,“ dodal výtvarník, ktorý sa podieľal aj na grafike filmu Amnestie a vo filme si dokonca aj zahrá. „Všetci sme vtedy boli v eufórii – aj tí basisti. Keď som bol v Želiezovciach a v Leopoldove a vošiel som na ich dvor, uvidel som v oknách tie isté transparenty, ktoré boli na námestiach – November ´89 / Nech žije VPN / Chceme demokraciu a slobodné voľby,“ tak si pamätá situáciu v slovenských väzniciach Fedor Gál. Havlovu amnestiu v tom čase vnímal ako súčasť eufórie, ako pokus o katarziu v spoločnosti – akoby jedno veľké pardon. Aj po tridsiatich rokoch je presvedčený, že amnestia k zmene režimu patrila. „Čo k veci nepatrilo je, že tie amnestie boli plošné, že tí väzni boli prepustení v noci, a že na to nikto nebol pripravený. Ale aby som bol úprimný: kto tu bol pripravený na zmenu režimu? Okrem agentov KGB asi nikto,“ povedal Gál, ktorý mal podľa svojich slov Havla úprimne rád. Michael Kocáb si v súvislosti s osobnosťou Václava Havla najradšej spomína na návštevu amerického prezidenta Billa Clintona: „Bol to Vaškov nápad. Celá partia aj s tými obrnenými prezidentskými autami zamierili do Reduty. Tam si Clinton vzal saxofón, Vašek mu k tomu hral na bubny, proste sa džezovalo.“
Rozhodnutie prezidenta Václava Havla z 1. januára 1990 o amnestii pre viac než 21 000 odsúdených v československých väzniciach bolo veľkým revolučným predelom – symbolickým krokom k rozchodu s praktikami komunistického súdnictva a zároveň prvým zásadným politickým rozhodnutím nového prezidenta, ktoré sa stalo trvalou súčasťou jeho politického a morálneho odkazu. Aj vďaka medializovaným prípadom trestných činov prepustených väzňov sa však z amnestie postupom času stal ľahký terč pre Havlových kritikov a politických oponentov. Mýty o „Havlovej amnestii“ sa šíria dodnes. Roman Kvasnica, ktorý sa po roku 1989 stal advokátom, vníma Havla pozitívne. „Nemyslím si, že zrušil slovenskú zbrojársku výrobu. Nemyslím si že zrušil slovenské poľnohospodárstvo. Nemyslím si, že v dôsledku jeho amnestií sa zvýšila kriminalita v Československu. Zdá sa mi ale, že niektorí Havlovi neodpustia svoje chyby – svoje zlyhania, pretože to je najjednoduchšia cesta, ako sa vysporiadať s tou dobou do ´89,“ dodal Kvasnica, ktorý v tom čase strávil dva roky na trnavskej prokuratúre. Advokát, ktorého medializovala aj obhajoba Hedvigy Malinovej, dodnes ľutuje, že v tom čase v sebe nenašiel rovnakú silu postaviť sa totalitnému režimu.
Premiéra filmu Amnestie je plánovaná v čase osláv 30. výročia Nežnej revolúcie – na Slovensku 31. októbra, v Čechách 14. novembra 2019. Film do slovenských kín uvádza distribučná spoločnosť Continental film, do českých Bontonfilm.
Pozrite si oficiálny trailer k filmu Amnestie:
