Slovenský film

Od piatku do nedele trval v Banskej Štiavnici 8. ročník Zimného filmového festivalu 4 živly. Program venovaný téme NULA ponúkol viacero celovečerných i krátkometrážnych filmov rôznych žánrov, krajín produkcie i rokov vzniku. Nechýbali rôznorodé sprievodné podujatia a inšpiratívni hostia i hosťky. Obrovskému záujmu publika sa na festivale tešil slovenský film Dobrá smrť, ktorý 4 živly uviedli v slovenskej predpremiére a za účasti tvorcov.

Banská Štiavnica sa v roku 2019 pýši titulom slovenského Mesta kultúry, umeleckým životom a aktivitami však prekypuje už roky. Dôkazom môže byť napríklad aj 8. ročník Zimného filmového festivalu 4 živly, ktorý sa v meste uskutoční v dňoch 22. – 24. februára 2019. Hrané, dokumentárne i experimentálne filmy v jeho programe bude tentoraz spájať téma NULA.

Na jeseň tohto roku príde do kín celovečerný film Amnestie. Ústrednou témou filmu je Havlova amnestia, ktorú udelil Václav Havel 3. januára 1990, pár dní po tom, ako bol zvolený za československého prezidenta. Amnestia sa mala týkať takmer 80 percent vtedajších odsúdených väzňov. Po udelení tejto amnestie sa na konci marca 1990 odohrala veľká väzenská vzbura v Leopoldove a vyústila do najkrvavejšieho masakru v najprísnejšom väzení v republike. V rámci natáčacích dní filmu Amnestie padne posledná klapka na začiatku februára. Ako prebieha takéto natáčanie filmu na Slovensku, čo všetko práca obnáša či akým činnostiam sa venujú konkrétne profesie filmového priemyslu – to bližšie priblížili samotní členovia štábu.

Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest oslávil v roku 2018 jubilejný 25. ročník. Zavítalo naň rekordných 30 režisérov, ktorí osobne uviedli svoje snímky, prišlo aj na bilanciu štvrťstoročia existencie filmového sviatku. Nasledujúci 26. ročník sa bude niesť v znamení zmien, ktoré prispejú k modernému a atraktívnemu festivalu a majú do bratislavských kinosál prilákať domácich divákov aj zahraničných filmových profesionálov. Uskutoční sa od 20. do 26. marca 2019.

V kinách je očakávaný slovenský film, ktorému predchádzalo masívne promo a hlavne úspešná kniha spisovateľa Jozefa Kariku. Ten sa na Slovensku etabloval ako uznávaný autor mafiánskych aj hororových románov. Jedno z jeho desivých diel teda dostalo filmové spracovanie, čo znie naozaj odvážne, lebo, viete, kombinácia slovenského knižného hororu a slovenského filmového hororu…

Po životopisoch silných žien Gisi Fleischmann, Havivy Reick a Ireny Brežnej si Anna Grusková vyhliadla tému obšírnejšiu a ambicióznejšiu – zmapovanie celej národnostnej skupiny. Karpatskí Nemci je súhrnné pomenovanie pre nemecky hovoriace skupiny obyvateľstva, ktoré osídľovali územie Slovenska v rôznych vlnách od 13. storočia.

Vo filmovom portréte výtvarníka Alexa Mlynárčika, uvedenom koncom roku 2018 pod názvom Inde, sa spomína aj Peter Kalmus ako ten, ktorý naňho vytiahol spoluprácu s komunistickou tajnou políciou. Hneď nato prišiel do distribúcie Prípad Kalmus, film hľadajúci odpoveď na otázku, prečo tento enfant terrible slovenského výtvarného umenia a politického aktivizmu robí všetko to, čím je dobre známy – protesty, provokácie, intervencie.

Diváci v slovenských mestách a mestečkách v rôznych regiónoch sa môžu zoznámiť s osudmi Karpatských Nemcov u nás. Najnovší film režisérky Anny Gruskovej Smutné jazyky cestuje spolu s tvorcami po Slovensku a okrem projekcií ponúkajú aj diskusie. Dokument, ktorým sprevádza germanista Jozef Tancer, je oživením zabudnutej kapitoly našich dejín a tiež dôkazom, že „oficiálny“ dejepis je o niečom inom, než mnohí ľudia na Slovensku naozaj prežili.

Švédi z osady skladajú obraz obhajoby medzinárodných adopcií, ktoré dávajú šancu najviac ohrozeným deťom prežiť „normálny“ život, vymaniť sa z generačnej chudoby, ktorá ich hádže do systému štátnej opatery. A tiež obhajoby otvorenosti pri výchove adoptívnych detí, hľadania koreňov, lebo stretnutie so svojimi biologickými rodičmi trom Švédom zmnožilo, prehĺbilo povedomie o svojej identite.

Nový slovenský bábkový film ŠARKAN režiséra Martina Smatanu bude súťažiť na 69. ročníku prestížneho Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne v rámci sekcie filmov pre deti a mládež Generation Kplus.

Aj vďaka „útekom“ do Paríža a celého sveta a záujmom, v ktorých vynikal, Alex Mlynárčik tak trochu vzbudzuje dojem postavy z dobrodružného, možno špiónskeho filmu. Napríklad reprezentoval Československo v šerme. A je vedený v spisoch ŠtB ako spolupracovník.

Animovaný film Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla ide do kín už tento štvrtok 22. novembra spoločne s ďalšími rozprávkami zo seriálu v špeciálnom vianočnom pásme. O deň skôr bud mať premiéru vo Francúzsku. Okrem toho ho od 6. decembra uvidia deti v kinách v Českej republike. Novú rozprávku odvysiela aj RTVS počas Vianočných sviatkov.