Originálny názov: Black Mirror
Žáner: sci-fi satira
Minutáž: 43-89 min
Krajina: V. Británia
Rok: 2011-2016
Autor: Charlie Brooker
Réžia: Owen Harris, Carl Tibbetts a ďalší
Scenár: Charlie Brooker a ďalší
Hrajú: Rory Kinnear, Rupert Everett, Hayley Atwell, Domhnall Gleeson, Lenora Crichlow, Michael Smiley, Daniel Rigby, Chloe Pirrie, Tobias Menzies, Jason Flemyng, Oona Chaplin, Rafe Spall, Bryce Dallas Howard a ďalší
,
Na YouTube sa ráno objaví video spútanej princeznej Susannah, mladej, krásnej a populárnej členky britskej kráľovskej rodiny. Hovorí v ňom, že ju uniesli. Aby ju prepustili, premiér musí mať v priamom prenose celoštátnej televízie sex so sviňou. Inak Susannah popoludní zomrie.
Video sa šíri internetom. Domáce médiá ho najprv nechcú potvrdiť, aj keď je autentické. No správu preberajú zahraniční spravodajcovia a v tej chvíli ju už musia pustiť aj britské televízie. Šokovaný ministerský predseda aj jeho okolie sprvu odmietajú nechať sa takto vydierať. A národ stojí za nimi. Ministerka vnútra najme pornoherca, ktorý má premiéra pri akte „zastúpiť“, pričom jeho hlavu pomocou špičkovej technológie vo vysielaní nahradia politikovou.
Plán je však odhalený a do televíznej redakcie príde obálka s ďalším videom a princezniným prstom. Pri neúspešnom pokuse oslobodiť Susannah polícia padne do nastraženej pasce a navyše zraní reportérku. Verejná mienka sa obracia naopak. Premiér stráca aj podporu establishmentu a vlastnej strany. Musí to urobiť, inak bude mať Susannah na svedomí.
A tak sa život v celej krajine zastaví, keď najmocnejší muž v štáte, celý spotený, vchádza do štúdia so spokojne prežúvajúcim prasaťom. Habká čosi o povinnosti a obetovaní sa. Čo sa odohrá ďalej, zistíte, keď si pozriete prvú epizódu fiktívneho seriálu Black Mirror, pomenovanú „The National Anthem“, s premiérou v decembri 2011.
Strih: v septembri 2015 vypukla vo Veľkej Británii aféra, ktorá dostala posmešnú prezývku „Piggate“. Podľa neoverenej anekdoty, zverejnenej v neautorizovanom životopise, predseda vlády David Cameron počas štúdií v Oxforde na jednej párty vložil svoj penis do rypáku (mŕtvej) svinskej hlavy. Mal to byť iniciačný rituál pri vstupe do študentského spolku. Historka ostala iba nepotvrdenou nechutnou historkou a Cameronovej popularite nijak významne neublížila. Fiktívnemu premiérovi zo seriálu, hoci si spravil oveľa väčšiu verejnú hanbu, aféra dokonca politicky pomohla. (Zruinovala „iba“ jeho súkromný vzťah s manželkou.)
V tomto prípade ide zrejme o náhodu. Vo viacerých častiach antológie Black Mirror sa však nachádzajú tesné dotyky so skutočnosťou. Zameriava sa totiž na možné vedľajšie efekty nových technológií. Niektoré už do istej miery alebo v zárodočnej podobe využívame a Charlie Brooker, autor seriálu, domýšľa ich ďalší vývoj, čo by mohlo priniesť ich masové „user-friendly“ rozšírenie. „Appky“ sociálnych sietí a excesy televíznych reality show sa stretávajú s virtuálnou alebo augmentovanou realitou, robotikou, digitalizáciou vedomia.
Charlie Brooker má za sebou už pomerne dlhú kariéru v britskej tlači, rozhlase a televízii. Zhrňujúco by som ho mohol označiť za satirika, čo sa prejavuje rôznymi formami: novinové stĺpčeky, karikatúry, televízne seriály a relácie a s Black Mirror aj vlastná šou. Vo svete konštantného hajpovania a márnivosti pôsobí Brookerovo dielo ako protilátka, taký vyprošťovák z opice slávou, úspechom a exponenciálnym pokrokom. Na BBC Radio 4 napríklad uvádzal program So Wrong It’s Right, oslavujúci zlyhania a nepodarky.
Už aj názov Čierne zrkadlo napovedá, že seriál sa zaoberá skôr negatívnymi dopadmi nových technológií, lepšie povedané negatívnymi spôsobmi ich využitia v mediálnej či osobnej praxi. Vo formáte antológie sa každá časť odohráva v inom prostredí a vystupujú v nej iné postavy, aj konkrétna téma je zakaždým iná. To znamená, že môžete epizódy sledovať v ľubovoľnom poradí a odstupe, nemajú súvislý celkový dej. Prvé dve série mali len po tri časti, takže nehrozí ani žiadne „preťaženie“.
Druhá séria dokopy trvá dve a štvrť hodiny a patrí k najlepším hodinám, ktoré som zatiaľ strávil pri akomkoľvek televíznom produkte. Brooker napísal všetky tri časti. Ukazuje v nich veľkú citlivosť a zručnosť v zasadení silného osobného príbehu do celospoločenských súvislostí. Pri naliehavosti až drásavosti podania je skoro nemiestne hovoriť o satire alebo komike. „Be Right Back“ spája pôsobivú štúdiu žiaľu s rastúcou príťažlivosťou robotiky a umelej inteligencie. Epizóda „White Bear“ pripomína zbierku hororových klišé (séria Očista), aby sa následne sadisticky pohrala s diváckymi sympatiami, motívmi davovej psychózy, fascinácie násilím a obetného baránka. „Waldo Moment“ býva prirovnávaný k volebnej kampani Donalda Trumpa; sám Brooker v septembri predpovedal jeho víťazstvo. Ale táto časť obsahuje aj veľmi silný autobiografický rozmer v hlavnej postave neúspešného komika.
Britský Channel 4 po dvoch sériách a vianočnom špeciáli prišiel o práva. Seriál odkúpil internetový vysielateľ Netflix. V septembri 2015 si objednal ďalších 12 častí, ktoré rozdelil do dvoch sérií. Prvých šesť epizód Netflix zverejnil 21. októbra tohto roku. Prvá časť („Nosedive“) predstavuje s pomocou Bryce Dallas Howard v hlavnej úlohe svet, v ktorom aplikácia podobná startupu Peeple kompletne rozhoduje o blahobyte a sociálnom statuse jedinca. Ak ste o Peeple ešte nepočuli, z pôvodnej verzie apky na hodnotenie ľudí si robil srandu aj John Oliver. Reálne potom vyšla v obmedzenej verzii. Brooker však predstavuje dystopickú verziu, kde celý váš život závisí od toho, koľko máte hviezdičiek z piatich možných a hodnotiť vás môže prakticky hocikto. Nad 4.5 je úzka elita, pod 3 sa stávate nežiaducim spoločníkom a pod 2 vyvrheľom. Ako zaručený spôsob na dosiahnutie zlého hodnotenia Charlie Brooker vidí úprimnosť.
Podľa Brookerových vlastných slov čierne zrkadlo nájdete na každej stene, každom stole, v každej dlani. Je to chladná, lesklá obrazovka televízora, monitora, smartfónu. Tmavý displej ukazuje temnú verziu toho, kto sa naň pozerá, zbavenú farebných odtieňov. V súvislosti so seriálom sa spomína pocit „technoparanoje“. Brookerova satira vypichuje jednotlivé javy, zveličuje a preháňa ich, inak by nemala účinok. Obaľuje tak opodstatnenú, vždy aktuálnu a racionálnu obavu o meniacu sa povahu ľudskosti. Nemôžeme si naivne predstavovať, že naše nové technológie budú mať len jednoznačne pozitívne efekty. Minulé novinky nikdy také neboli. Preto je správne a dôležité upozorňovať na možné negatíva. Na to, že tak ako Pán Boh, aj technológia niečo dáva a niečo berie.
