Maniac © 2018 Netflix
Hlboké vnútorné pochody a prežívanie jednotlivých menších či väčších životných epizód sa zdá byť nekonečnou inšpiráciou pre filmárov. Maniac nie je iný, hoci sa na prvý pohľad nehrá na seriál útočiaci na city.
V jeho strede však stoja postavy, ktorých psychický stav sa rozhodne nedá považovať za bezproblémový. Jednoducho, Annie Landsberg (Emma Stone) aj Owen Milgrim (Jonah Hill) to v živote nemajú ľahké a trpia tým oni a aj ich okolie. A tak sa pobalia a idú skúsiť experiment, ktorý ak im aj nepomôže, aspoň im pridá nejaké vreckové. Hoci sa dvaja mladí ľudia vôbec nepoznajú, niečo ich k sebe ťahá. No a divák dostane desať dielov, aby prišiel na to, čo to je.
Na popis seriálu neexistuje lepšie prídavné meno, než bizarný. Maniac je akousi autorskou víziou, ktorá pôsobí ako sci-fi odohrávajúce sa v nie veľmi vzdialenej budúcnosti. Až na pár detailov. Ak by napríklad takto vyzeral vedecko-fantastický seriál v roku 1980, boli by ste nadšení. Maniac presne tak pôsobí, hoci je vysielaný v premiére až v roku 2018. Na telefonáty postavy nepoužívajú smartfón, komunikujú výhradne pevnou linkou. Monitor počítača je zásadne veľká skriňa. Celkom slušne však funguje virtuálna realita a reklamy sú… vskutku originálne!
Je včak náročné zaradiť seriál do niektorého žánru. Výrazné sú spomínané sci-fi prvky, Maniac tiež zaboduje u milovníkov čierneho humoru, psychologickej drámy či thrilleru. Chvíľku je to aj krimi a v jednej časti si tvorcovia vymysleli absurdnú drámu. A chvíľku je to aj kadečo iné, stereotypom jednoducho Maniac netrpí.
Sarkazmom zato srší drsná Emma Stone, ktorá sekunduje vynikajúcemu Jonahovi Hillovi. Hoci obaja hrajú primárne postavy s depresiami a náročnými psychickými problémami, miestami sa prevteľujú aj do komediálnych či fantasy hrdinov. Obaja tak ukážu svoj talent zo širšieho uhla než sme zvyknutí pri iných minisériách. A ako inak, miestami to vyzerá pekne bizarne.
Azda najbizarnejšie pôsobí Justin Thereoux. Na diaľku herec vyžarujúci jednoznačne pozíciu alfasamca je tu akýsi zakríknutý vedec, ktorý sa vo svojom živote nevyrovnal prakticky s ničím. Jeho postava miestami vytvára scény hraničiace s absurditou, nie je to však nič, čo by vo svete Maniaca prekážalo.
Neprekáža ani soundtrack, hoci ten sa motá okolo klasiky. Tu a tam podfarbuje emócie, tu a tam podčiarkne bizarnosť celého seriálu.
Výraznejšie neprekáža ani dĺžka seriálu, hoci skrátenie na 8 alebo 9 epizód by jej prospelo. Vata tvoriaca dlhý most medzi úvodom a krásnym záverom však nie je samoúčelná. Diváka pobaví, hoci dokopy neprezradí takmer nič navyše.
Vízia zaujímavého sveta blízkej budúcnosti je farebná, nesie však so sebou desiatky problémov, ktoré možno ľudstvo bude musieť skôr či neskôr riešiť. Zápletka o tom, že sa test nejakého lieku zlepšujúceho psychiku nepodarí, je v podstate obohraná, všadeprítomná „čudnosť“ jej však dodá nevídaný šmrnc.
Napokon si divák vďaka finále uvedomí, kam to celý čas smerovalo. Kľukatá cesta plná neobyčajných odbočiek je vlastne hľadaním skutočného priateľstva. Nikto nechce byť sám a niekedy je to poriadna fuška nájsť spriaznenú dušu.
