Scifi seriálov odohrávajúcich sa vo vesmíre, v ktorom sa okrem ľudí vyskytujú aj mimozemšťania, je v skutočnosti málo. Scifi žáner sa aj v literatúre väčšinou venuje „len“ človeku a vývoju spoločnosti. Preto je každý takýto seriál pre fanúšikov vzácny. V rokoch 1995 a 1996 sa na americkej stanici FOX (a neskôr aj v iných krajinách) vysielal Vesmír bez hraníc (Space: Above and Beyond). Nakrútená bola len jedna séria aj napriek tomu, že svoje kvality v danej dobe určite mal (dokazujú to nominácie na Emmy a Saturn Award). V tých rokoch sa však vysielal aj Babylon 5 a rozrastajúca sa rodina seriálov Star Trek. Konkurenciu mal teda viac ako silnú.
Vesmír bez hraníc by sme mohli priprovnať práve k Babylonu 5, či k novšej Battlestar Gallactice. Nedosahoval ani zďaleka ich úrovne, ale ide rovnako o military scifi, ktoré sa navyše snaží vybudovať komplexný svet s pozadím a históriou. Dej sa odohráva v roku 2063. Po viac ako sto rokoch prieskumu vesmíru ľudstvo stále nenarazilo na inú formu inteligentného života. V domnení osamelosti sa tak smelo rozširuje do okolitého priestoru. Seriál má dovedna 23 častí (každá cca 43 minút), pričom prvou je jeden a pol hodinový pilotný film. V ňom sa pozornosť sústreďuje najmä na dvojicu mladých ľudí, ktorí sú súčasťou kolonizačného programu spoločnosti Areo-Tech. Tá reprezentuje budúcu formu vojensko-priemyselného komplexu a ako sa neskôr v seriáli dozvedáme, jej väzby na vládu a armádu sú veľmi silné. Do kolonizačnej lode smie nakoniec nastúpiť len Kylen (Amanda Douge), a tak je dvojica násilne rozdelená. Nathan (Morgan Weisser) sa teda prihlási do amerického námornictva, ktoré by malo strážiť nové kolónie. Loď je však napadnutá neznámymi útočníkmi a rovnako aj prvá kolónia spoločnosti. Začína sa tak prvý konflit ľudí s mimozemšťanmi.
Príbeh tejto dvojice sa preplieta počas celého seriálu, keďže Nathan sa už ako mariňák snaží nájsť svoju priateľku a verí, že je stále nažive. Dopopredia sa však postupne dostávajú ostatní členovia jeho letky Wild Cards a aj ich po zranení nebojujúci veliteľ plukovník T.C. McQueen (James Morrison – na fotografii dole). Ten, rovnako ako aj ďalšia výrazná postava Cooper Hawkes (Rodney Rowland), je InVitro. V seriáli sú takto označovaní umelo vytvorení a pravdepodobne aj geneticky modifikovaní ľudia, ktorí sa vyvíjajú v špeciálnych zariadeniach a na svet prichádzajú ako 18 roční.
Vesmír bez hraníc sa vo veľkej miere zaoberá morálnymi a etickými otázkami takejto „tvorby“ života a s praktickými problémami, ktoré to spôsobuje. InVitro boli navyše vyvinutí na to, aby namiesto normálnych ľudí bojovali vo vojne proti Silikátom, čo sú zasa vzbúreni ľudsky vyzerajúci roboti s umelou inteligenciou. Aj tento prvok sveta má svoje prepojenie na osobný príbeh niektorého z hlavných hrdinov. Seriál sa venuje aj bežným, povedzme vojenským témam, ako sú hrdinstvo, strach, nezmyselnosť vojny, postupnosť velenia a podobne.
Scenáristov môžeme pochváliť za to, že väčšina častí posúva hlavný príbeh, ktorým je boj ľudí a mimozemšťanov, dopredu. Niektoré diely sú však napísané vyslovene zle a je v nich mnoho nelogickostí. Problémom seriálu je aj nie práve dobre vyriešená fyzika, vďaka čomu hlavne boje nepôsobia uveriteľne (čím výrazne stráca oproti hore uvedeným seriálom). Všetky epizódy a aj samotný seriál vytvorili Glen Morgan a James Wong, ktorí stáli spolu s Chrisom Carterom za seriálom Akty X. A práve s ním má Vesmír bez hraníc niečo spoločné. Má podobne tmavý obraz bez výrazných farieb, ale tu je to posunuté ešte ďalej. Keď som seriál pôvodne videl na Markíze, tak práve tento dojem temnoty vo mne ostal zachovaný až dodnes. Tento nedostatok sa v americkej televíznej tvobre 90. rokov objavoval pomerne často.
Pre zobrazenie diania v otvorenom vesmíre bola výrazne využitá počítačová animácia. Hlavne zo začiatku však nie je veľmi kvalitná. V prípade mimozemských ľudí citeľne pôsobí ako veľmi ranná forma animácie a 3D zobrazovania. Ľudské lode pôsobia vďaka kvalitnejším textúram omnoho priateľnejšie. Postupne som mal aspoň pocit, že sa úroveň vizuálnych efektov zlepšuje. Naproti tomu v seriáli sa používa aj veľa rekvizít, ktoré rovnako ako interiéry boli poctivo vypracované. V tomto seriál pôsobí ako zo starej školy. I keď stále je vidieť, že projekt sa nerodil za hojnosti rozpočtu a ide tak do veľkej miery o komornú snímku, čo však pri takomto žánri a námete vôbec nevadí.
Herecká zostava bola a dodnes je takmer neznáma. I keď niektorým z nich (Joel de la Fuente a James Morrison) sa podarilo získať významnejšie angažmá aj neskôr, pre väčšinu z nich to boli životné úlohy. Nikto z nich však nedostáva výraznejší priestor, snáď len v druhej polovici Morrisonová postava, a tak sa vlastne ani nemohli po hereckej stránke prejaviť. Najvýraznejšiu premenu a vývoj zažíva postava Rodneyho Rowlanda, Cooper Hawks, ktorý sa z nespoločenského rebela mení na správneho parťáka a dobrého vojaka.
Tvorcovia zrejme predpokladali alebo dúfali, že druhá séria sa nakoniec nakrúcať bude. Hlavný dej seriálu, vojna proti Chigom (pejoratívne označenie, iné sa v seriáli ani neobjaví) je na konci seriálu aspoň zdanlivo pred koncom, ale ukončený nie je. Svet, ktorý sa im podarilo vytvoriť, navyše ponúkol postupne viacero nových motívov, ktoré sľubovali veľký potenciál. Ukončená je aspoň dejová línia Nathana a Kylen, čím sa seriál vracia na začiatok a aspoň takto sa uzatvára. Spätne však považujem za najzaujímavejšiu líniu o spoločnosti Areo-Tech, ktorá sa postará o veľmi napínavý a vydarený záver seriálu, ktorý celkom dobre kompenzuje aj niektoré predchádzajúce slabšie časti.
Ak je scifi váš obľúbený žáner, Vesmír bez hraníc si určite pozrite.
