Better Call Saul © AMC
Seriál Better Call Saul sa len pred pár týždňami definitívne rozlúčil s fanúšikmi. Uzavrela sa tým jedna seriálová sága, ktorú pred takmer pätnástimi rokmi otvoril príbeh nešťastného učiteľa chémie. Okrem nespokojnosti v práci ho trápi aj zdravie. No a keď mu diagnostikujú rakovinu pľúc, rozhodne sa, že okrem učiteľského platu zabezpečí rodinu aj cez predaj a distribúciu drog. Riskantný biznisplán? Určite. Ale inak by Breaking Bad (v našich končinách aj ako Perníkový tatko) nikdy nevznikol.
„I am the one who knocks.“
Breaking Bad sa stal fenoménom. Originalitou sršiaci príbeh si získal srdcia divákov aj preto, že Bryan Cranston stvárnil hlavnú postavu veľmi uveriteľne. Päť sezón trvajúci prerod Waltera Whitea z nesebavedomého učiteľa na hrôzu naháňajúceho mafiána prilákal milióny sledujúcich v čase premiéry a ďalšie milióny v čase, keď sa dostal na Netflix.
Okrem originality príbehu určite zavážil aj fakt, že v popredí nebola vyslovene kladná postava. Teda, hlavná postava je síce fajn chlapík, ktorý má pomerne dobré úmysly, ale… Je to varič drog. No a keďže je jeho civilným povolaním učiteľstvo chémie, je to naozaj špičkový varič drog. Slabšie vedomosti v oblasti distribúcie nahrádza improvizáciou, svojskou taktikou a skúsenosťami svojho bývalého študenta Jesseho (Aaron Paul), ktorý už čo-to o drogách a kšeftoch s nimi vie.
Vynikajúci scenár v kombinácii s vyšpičkovanou réžiou urobil z Breaking Bad klenot medzi seriálmi. Nejednému divákovi bolo určite ľúto, keď sa dozvedel, že 62. epizóda bude posledná. Zdalo by sa, že niektoré postavy ešte majú, čo povedať a mohli by vyrozprávať aj svoj príbeh. Mnoho populárnych seriálov dostáva stále nové pokračovania len preto, aby z nich televízie podojili všetok potenciál a vyžmýkali čo najviac peňazí. Našťastie, toto nebol prípad Breaking Bad. Divák dostal finále, ktoré patrí medzi tie najlepšie v histórii. Perníkový takto však v roku 2012 nepovedal posledné slovo.
„You know why God made snakes before he made lawyers? He needed the practice.“
Existuje fanúšik Breaking Bad, ktorému by neprirástol k srdcu najväčší špekulant vo svete Novomexickej justície? Saul Goodman (vlastným menom James McGill) bol pripravený podať pomocnú ruku každej stratenej existencii. Vynikal vtipom, schopnosťou nájsť právnickú kľučku aj v zdanlivo neriešiteľnej situácii a v otravnosti. No povedzte, nie je to ideálny nápad, spraviť takémuto hadovi vlastný seriál? Stalo sa.
Ak sa niekto pri Breaking Bad sťažoval na pomalé tempo, pri jeho „sestre“ s názvom Better Call Saul už musel mať pocit stojatosti. Miestami nehybný dej dopĺňali technické detaily (audio, obraz, symboly) tak presvedčivo, že divák mal pocit, že sleduje vyšperkovaný film. Štáb si naozaj dal záležať na všetkých detailoch – a to bez ohľadu na časovú os, v ktorej sa postavy hýbali. Better Call Saul mal totiž občas aj pohľady do budúcnosti. To aby divák neprišiel o šancu vidieť, čo sa s jeho obľúbeným obhajcom (ktorého vynikajúco stvárnil Bob Odenkirk) napokon stane.
Seriál o Saulovi si vzal to najlepšie od svojho predchodcu a navyše priniesol aj detailnejší pohľad do života postáv, ktoré sa už v Breaking Bad objavili, a ktoré si našli svojho fanúšika. Dozvedeli sme sa, ako to bolo s podnikaním Gustava Fringa (Giancarlo Esposito) a zistili sme, s akou motiváciou šiel Mike (Jonathan Banks) do práce, ktorá ho prinútila spolupracovať s podsvetím. Oceniť treba to, že seriál nestaval len na nostalgii (hoci občas sa na pár štekov vrátili aj obľúbené postavičky z Breaking Bad), ale ponúkol plnohodnotné príbehy, v ktorých si tvorcovia dali pozor na logiku a kontinuitu deja. Zároveň priniesol strhujúce finále a zavŕšenie ságy, ktoré možno každého neuspokojilo, ale bolo viac ako dôstojné.
„It’s Showtime, Folks!“
Seriály (a film El Camino) z dielne Vinca Gilligana priniesli na obrazovky hrdinov, ktorí by hrdinami v realite ani zďaleka neboli. Drogoví díleri, pochybné právnické existencie, nájomní vrahovia, mafiáni. Tí všetci sa nám dlhé roky prihovárili, pýtali si našu pozornosť a robili to úspešne. Tajomstvo často nebolo v ich špecifických povahových črtách, ale v tom, že divák mohol byť svedkom ich prerodu. Mnohokrát ich chápal. Ak človek nevidí svetlo na konci tunela, uchyľuje sa k zúfalým riešeniam. Ako sa z učiteľa chémie stane obávaný zločinec? A ako sa z fajn chlapíka stane ten najodpornejší právnik? Jednoducho — životné okolnosti ich k tomu donútia – aby nakoniec pri osobnej katarzii pochopili, že druhá strana zákona nie je odpoveďou na všetko.
Stali sme sa fanúšikmi darebákov, našťastie, len na seriálovom poli. Dostali dostatok priestoru na to, aby nás presvedčili o svojich pohnútkach a tiež aby nás presvedčili, že darebákmi naozaj sú. S poslednou klapkou na pľaci odišiel aj kúsok duše každého fanúšika, ktorý si seriálové (a filmové) príbehy zamiloval, a to aj napriek tomu, že to bola láska vysoko nepravdepodobná.
