Americký prezident á la Hollywood

Hollywood a Washington delia tisíce kilometrov. Možno práve táto vzdialenosť robí centrum americkej politiky v očiach filmárov takmer romantické a zaujímavé miesto. Svoje možno hrá aj akási chuť divákov nazrieť do súkromia najmocnejšieho muža planéty. Nech je to akokoľvek americký prezident a Biely dom z plátna nemiznú, skôr naopak. Vo filmoch je prezident čoraz častejšie a čoraz častejšie zohráva jednu z hlavných úloh, ktorej charakter sa film od filmu líši.

Díva sa na nás história!
Poznáte ten pocit, sledujete historický film a zrazu sa do obrazu dostane reálna historická postava. Celý film zrazu zvážnie a režisér so scenáristom sa začnú tváriť ako keby vám odhaľovali neskutočne dôležitú pravdu o tom „ako to naozaj bolo“. A aký pocit musia prežívať vlasteneckí Američania, keď sa dívajú na niektorého zo svojich historických prezidentov? No, zrejme vlastenecký. Keď sa na vozíku vo filme Pearl Harbour dovezie zamaskovaný Jon Voight ako F.D. Roosevelt, je všetkým jasné, že nasledujúce slová treba počúvať s rukou na hrudi a vlhkými očami.Alebo keď pred súdom v Amistade obhajuje Anthony Hopkins čoby ex-prezident J.Q.Adams tak vieme, že budeme musieť zniesť niekoľko patetických slov o slobode a úcte k životu. Trochu menej pátosu má Thomas Jefferson v podaní Nicka Nolteho vo filme Jefferson v Paríži. Takmer mu začnete veriť, že jeden z autorov deklarácie nezávislosti bol človekom z mäsa a kostí.

Skutočným rekordérom v stvárňovaní reálneho prezidenta je herec menom Ralph Ince, ktorý Abrahama Lincolna hral sedemkrát(!). Na doplnenie treba ale uviesť, že to bolo v rokoch 1911 až 1921.

Nie vždy sa prezidenti tvária vážne. Vo Forrestovi Gumpovi slúžia ako podklad jemného humoru, ktorý získal Oscara. Veď kto by si nespomenul na scénu, keď sa Forrest v prítomnosti prezidenta Kennedyho napije príliš veľa limonády? Z iného súdka humoru sú ale prezidenti v pokračovaniach Bláznivej strely. George Bush st. ako aj Bill Clinton sú tu vlastne len akési komické figúrky, ktoré robia pozadie pre eskapády Leslieho Nielsena.

Let them laugh, Mr. President
Čo urobíte ak ste šéfom Bieleho domu a vaša popularita klesá alebo je dokonca ohrozená sexuálnym škandálom? Rozpútate vojnu! A najlepšie rovno s Kanadou. Teda aspoň podľa komédie Michaela Moorea (áno, ten tlsťoch s baseballovou čiapkou) Kanadská slanina. Alebo ešte lepšie urobíte ak vojnu celú vymyslíte a natočíte pod taktovkou hollywoodskeho producenta Dustina Hoffmana ako vo vydarenom filme Barryho Levinsona Vrtieť psom. Skrátka, satira sa nevyhýba ani Bielemu domu.

Ešte v horšej situácii sa však môžete ocitnúť, keď hlava štátu dostane mŕtvicu práve keď je „v tom“ (doslovne) a zmena v kresle prezidenta by mohla ohroziť finančné záujmy veľmi vplyvných ľudí. Povoláte teda Davea, ktorý sa živí parodovaním skutočného prezidenta vďaka neuveriteľnej podobe. Príjemnú komédiu Ivana Reitmana, ktorá sa netají inšpiráciou v slávnom Chaplinovom Diktátorovi oživujú výkony hlavných predstaviteľov – Kevina Klinea a Sigourney Weaver.

Skutočná zábava však začína, keď je v ohrození celý svet a prvý muž Ameriky začne robiť podivne humorné veci (Jack Nicholson v Mars útočí) alebo ho hlavný predstaviteľ vyzbrojí takým šarmom, že sa smiechu nezdržíte (geniálny Peter Sellers v Kubrickovej nesmrteľnej satire na studenú vojnu Dr.Divnoláska).Ak však máte tú smolu, že natrafíte na prezidenta, ktorý je vyslovene tupý, tak ste sa zrejme stretli s Lesliem Nielsenom (paródia Scary Movie 3) alebo Jeffom Bridgesom (Horúce strely 2).

Národ, na mňa sa môžeš spoľahnúť alebo Oslávime náš Deň nezávislosti!
Poznáte to, začne sa film, scény gradujú keď tu zrazu sa na plátne (alebo obrazovke) objaví chlapík, ktorý tliacha patriotické kydy a celý svet ho s úžasom počúva. S úžasom počúvate aj vy až kým nevybuchnete od smiechu. Neexistuje účinnejšia nechcená komika ako horespomenuté scény. Sú prezidenti, ktorí sú správni v každej situácii a vždy majú na perách tie správne slová. Ale priznajme si, kto sa dokáže s vážnou tvárou pozerať na Billa Pullmana, ktorý s odhodlaným výrazom v tvári nastupuje do stíhačky v Dni nezávislosti? Komu nepripadá scéna keď má Stanley Anderson v Bayovom Armageddone prejav, ktorý sledujú v Afrike, Európe alebo Indii? A kto sa nepozastaví nad tým, že by už chcel aby ten Drvivý dopad čo najskôr skončil, keď Morgan Freeman pred zničeným Kongresom (aká náhoda, že práve tam dopadol jeden z meteoritov) reční o slobode a znovuvybodovaní lepšieho sveta? Našťastie sa občas objaví aj prezident, ktorý je „správňák“ ľudskejšie ako vyššie spomenutí hrdinovia. Príklad? Jeff Bridges v politickej dráme The Contender rieši politickú krízu s prehľadom štátnika a šarm Michaela Douglasa v romanci Americký prezident dokáže poblázniť aj chladnú Annette Bening.

I shot the sheriff, but I didn´t shoot the president!
Úbohý americký národ! Ako musí trpieť, keď je ich idol ohrozovaný a zlí teroristi mu mieria na hlavu? Ale to ešte netušia, koho majú pred sebou. Harrison Ford nie je hocaká bábovka a Gary Oldman bude mŕtvy skôr ako skončí thriller Air Force One. Prezident zachráni seba, svoju rodinu a aj atómový kufrík. Ak však pán prezident bábovkou je, tak je nutné aby ho zachránil nefalšovaný kovboj v tajnej službe, ktorý ale zlyhal pri Kennedym a nechce to zopakovať. Clint Eastwood stojí úspešne V dráhe strely, ktorú chce vystreliť John Malkovich.

Ako chutí moc
Kto ešte verí, že politika je o ideáloch a obetavej práci pre ľudí, tak buď nesleduje správy alebo je veľmi naivný. Oči nezatvára ani Hollywood a tak je možné, že Gene Hackman ako šéf Bieleho domu zabije v hádke svoju milenku a snaží sa všetko (logicky) ututlať. Netuší však, že jeho zločin mal nečakaného svedka. Zaujímavý thriller Absolútna moc režíroval Clint Eastwood, ktorý si v ňom aj zahral postavu zlodeja – svedka.Ak už nevraždí prezident, tak aspoň niekto z jeho štábu. A to všetko len preto, aby mal Wesley Snipes čo vyšetrovať v nie veľmi vydarenej Vražde v Bielom dome. Nemusí sa vraždiť, aby nám bolo jasné, že vo vrcholnej politike nie je všetko v poriadku. Presviedčajú nás o tom thrillery z pera Toma Clancyho o agentovi Jackovi Ryanovi. Najprv Harrison Ford v Jasnom nebezpečenstve a Vysokej hre patriotov a nedávno Ben Affleck v Najväčšej hrozbe čelili nielen ohrozeniu vlastných životov a bezpečnosti USA (alebo dokonca sveta), ale aj politickej mašinérii a zaťatosti amerického prezidenta.

Z trochu iného súdka je slizký a povýšenecký prezident v romantickej uslzenosti Láske nebeskej v podaní Billy Bob Thorntona. Ukazuje nám „ako chutí moc“, ale aj keď dostane od premiéra Hugha Granta výplach žalúdku, v nás zostane čudný pocit, kam až môžu mocní zájsť.

Aký teda je prezident USA vo všeobecnosti? Na túto otázku je ťažká odpoveď. Možno to bude znieť ako klišé, ale pravda je niekde uprostred tých vyobrazení, ktoré nám predkladá Hollywood. Aj keď mekka filmu by asi v Bielom dome najradšej videla Martina Sheena (2 filmy + seriál Západné krídlo) Koniec koncov, každý národ má takú vládu akú si zaslúži.