V 35-stupňovom poludňajšom slnku sa s nabaleným batohom doplazím ku vchodu do budovy Alfa Kasární/Kulturparku. Je sobota 25. júna, posledný deň Art Filmu. Mám za sebou vyše 20 blokov premietaní vrátane troch polnočných, zopár koncertov a párty v Tabačke a jeden futbalový priamy prenos na Aničke. (To posledné s festivalom nemá nič: Art Film „púšťal“ Euro na amfíku.) Na schodoch belostného kultúrneho stánku, poskytujúceho 2 kinosály sa na mňa usmievajú dve dobrovoľníčky: „Dobrý deň, ponúknite sa!“ Keby držali v ruke vedro vody, neváham, ale v skutočnosti obsluhujú mašinu na pukance. To je posledná vec, ktorú práve túžim konzumovať. Obchádzam ich s rezignovaným úsmevom: „Nie, ďakujem.“
Pukanec je vizuálny symbol 24. ročníka Art Filmu, je na programoch, katalógoch, plagátoch, v úvodnom klipe pred každým filmom. Autorovi vizuálu asi tento nápad nezožral polovičku neurónov. Možno ide o zámer, pokus o priblíženie umeleckého filmu zábavychtivým východniarskym masám, aby sme ich len, preboha, neplašili nejakými koncepciami. Ľahšie sa chrúme kukurica v non-stop akcii Hviezdnych vojen než v tichu najnovšej rumunskej realistickej drámy? Otázka hodná vedeckej štúdie.
Takže pukance ste videli počas Art Filmu všade a na viacerých miestach ich mohli aj ochutnať. Keď som ich však videl v sobotu pred dverami v Kulturparku, nemohol som sa zbaviť otázky: Prečo? Prečo až dnes a nie celý týždeň? Táto otázka a jej variácie sa mi preháňali hlavou celý festival, vzbudzované rôznymi podnetmi. To aby bolo jasné, že som nerozmýšľal celý čas len o pukancoch. Nie, rozmýšľal som aj o ženách. Ako môže dosvedčiť Kristína Svarinská, na ktorú som počas jedného premietania zozadu uprene zízal tak dlho, kým sa neotočila a nepozrela aj ona na mňa (s miernym opovrhnutím… alebo to bola zvedavosť?).
Som si celkom istý, že to bola Kristína. Pozrel som si totiž (spolu s doteraz 700 ľuďmi) „aftermovie“ festivalu, kde vystupuje žena veľmi podobná tej, ktorú som videl v kine. A je pod ňou titulok „Kristína Svarinská“. Chápete, dal som si dve a dve dokopy. Kebyže veľmi chcem, mohol som sa ňou aj porozprávať. Osobne, brácho! Aj s inými herečkami! Lebo ich tam boli húfy! Aj hercov! Všetci tam boli! Z každého seriálu a divadla! Posledný výkričník, aby si to pochopil, brácho! Lebo len ty si tam nebol. Ani ty, sestra.
Prevažne mladé slovenské herectvo v Košiciach vzorne reprezentovalo, piknikovalo, tlačovkovalo, dokonca uvádzali niektoré „predstavenia“ (dámy a páni). Dúfam, že po večeroch sa aj vzorne rozbíjali, lebo za predvedené nasadenie si zaslúžili plnohodnotný relax. Dorota Nvotová dala neplánovane sólo koncert na terase Tabačky, čo bolo napriek miernemu dažďu jedno z najpríjemnejších prekvapení celého festivalu. Lebo prekvapení bolo v priebehu dosť, no nie vždy príjemných.
Veľa vecí sa nedá ovplyvniť. Keď niečo funguje dve desaťročia v rovnakých priestoroch a zrazu to musíte presťahovať na druhý koniec republiky do absolútne odlišného koloritu (z kúpeľného mestečka do, povedzme, veľkomesta), zákonite vzniknú problémy. Iné sa zasa „samy“ vyriešia. Keď sa festival rozrastal, pre nedostatok priestorov v Tepliciach sa muselo premietať na troch miestach v Trenčíne a vznikali ďalšie náklady na kyvadlovú dopravu.
Art Film sa s Teplicami nerozišiel v dobrom, čoho dôkazom je, že si zorganizovali trucpodnik IFF TT v rovnakom čase, len kratší (23.-26. júna). Toto majú na stránke: „IFF Trenčianske Teplice je dôležitou kultúrnou udalosťou, ktorá už takmer štvrť storočia obohacuje kultúrny život nielen v kúpeľnom meste, ale v celom kraji.“ Art Film ostáva pod záštitou premiéra, IFF TT pod záštitou ministra kultúry (a slovenského predsedníctva EÚ, čo už budúci rok, samozrejme, nebude platiť.) Art Film podporuje Jojka, Teplice Markíza. Podobne majú rozdelenú aj printovú zložku mediálneho trhu. Takto si navzájom trhajú publikum, ktoré v súčasnosti na Slovensku nie je schopné zaplniť jeden poriadny medzinárodný filmový festival, nieto ešte dva v súbehu. V Trenčíne a Tepliciach sa občas stávalo, že ste sa už na film nedostali, ale vždy ste sa mohli poistiť opakovaným premietaním.
Za iné veci však zodpovedajú sami organizátori a budú musieť veľa zvažovať a prehodnocovať, pokiaľ chcú ostať po prvé v Košiciach a po druhé „najvýznamnejším filmovým podujatím na Slovensku“, ako Art Film zvyknú chváliť vo svojich materiáloch. Keď už si elektronické médiá a printy tak pekne podelili, možno by sa dalo viac zabojovať v online prostredí. To aftermovie festivalu, čo som spomínal vyššie, je jedno z troch (opakujem troch) videí na kanáli „artfilm fest“. Len tak pre srandu, porovnajte si to s kanálom „kviff“, ako to tam žije, hoci Karlovy Vary ešte ani nezačali. Možno však pre organizátorov Art Filmu Karlovy Vary nie sú referenčným bodom. Možno sa viac porovnávajú s filmovým festivalom v Karastane (fiktívna krajina na Kaukaze z komédie Lost in Karastan režiséra Bena Hopkinsa).
Nabudúce by mohli namiesto Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave dohodnúť na produkciu videí a podobné somarinky študentov z košickej Fakulty umení alebo trebárs z tej strednej súkromnej filmovej školy, ktorú majú už teraz medzi partnermi. Celkovo budú musieť byť k mladým ústretovejší: keď sa študentské passy zdvihli prakticky z 5 na 17 Eur, je to citeľný rozdiel, ktorý by sa v najbližších rokoch už nemal zvyšovať. Ubytovanie bolo v Tepliciach tiež podstatne lacnejšie (dalo sa aj stanovať).
Oproti minulým ročníkom študenti viditeľne na Art Filme chýbali. Ľudia vôbec, premietania, ktoré som absolvoval počas prvého víkendu, boli vyprázdnené, čo malo jednu výhodu: možnosť vysrať sa na rezervačný systém. Nebyť nočných akcií v Tabačke by som si pripadal takmer osamelo. Podľa svojho najlepšieho zvyku som totiž vynechal všetky úvodné ceremoniály, tlačovky a iné oficiality. Chcel som, priznám sa, ísť na tlačovku Alana Parkera. No presunuli ju o deň skôr na termín, ktorý mi nevyhovoval. Povedal som si, že pôjdem aspoň na masterclass, ktorý mal byť o štvrtej pred uvedením Polnočného vlaku (Midnight Express, 1978). Keď som vošiel do sály o štvrtej, Express sa práve rozbiehal. Buď to bolo v programe napísané naopak, alebo Parker bol ešte na tlačovke. No čo, príde potom. V priebehu filmu som si však uvedomil, že Parker pre mňa až tak veľa neznamená, a oželel som aj túto prednášku.
Organizátori si divácky výpadok všimli a pokúšali sa reagovať. Na sekciu Be2Can Starter s ťahákmi ako Frankofónia (Alexander Sokurov), Ja, Daniel Blake (Ken Loach), Komúna (Thomas Vinterberg), Sieranevada (Cristi Puiu) či Toni Erdmann (Maren Ade) sa pôvodne nevzťahovali cinepassy ani akreditácie, jednoducho ste si museli kúpiť jednorazový lístok. Nezmysel, ale čo narobíte? Škrtal som si ich zaradom z programu. Po dvoch dňoch už cinepass alebo akreditácia stačila. (Prečo až dnes a nie celý týždeň?)
Iný neúspešný experiment boli spoplatnené párty alebo skôr koncerty v Tabačke, kde sa cena pre držiteľov cinepassov a akreditácií mala pohybovať od 3 do 10 Eur. Kým na nádvorí, v bistre a bare Tabačky ľudia o seba zakopávali, koncertná sála nepoznala rozdiel medzi zvukovou skúškou a koncertom; ľudia furt nikde. Takže pôvodne 10-éčkový Destroyer a pred ním už aj Nat Osborne a Yektal boli zrazu zadáča. (Prečo až dnes a nie celý týždeň? Nie, vážne: Keď mám zaplatené za celý festival, prečo mám platiť za jeho súčasti? Konzumácia v Kursalone vyšla draho, v Tabačke vychádza tiež. Tabačka má lepšie podmienky na koncerty a párty: tak ich logicky treba spoplatniť?)
Keď sa tieto – verím, že prechodné – trable vychytajú, Art Film sa napriek teplickému odštepu môže ešte vrátiť do pásma udržateľného rozvoja, ako my, teoretickí ekonómovia, radi hovoríme. Priestory ani lokalita nie sú dlhodobo prekážkou. Okrem amfiteátra sa všetky premietacie miesta dajú prejsť za polhodinu, všetky sú na Hlavnej alebo v jej blízkosti. Sú dostatočne reprezentatívne. Košice sú na slovenské pomery veľké mesto, no centrum má začiatkom leta príjemný južanský ráz, ktorý žičí atmosfére filmového festivalu.
Záleží iba na šéfinkoch, či z Art Filmu chcú mať plnohodnotnú akciu pre všetkých občasných aj náruživých fanúšikov filmu alebo skôr miesto, kde sa môžu ľudia z filmového a iných príbuzných „kreatívnych“ biznisov navzájom potľapkávať po pleciach a na červenom koberci spomínať na časy, keď ich pozývali na áčkové akcie.
Náhodný osobný výber pamätihodností:
Piatok, film: Svätá láska (B. Delépine, G. Kervern). Prvá párty v Tabačke: Majo Gáborík! Bože, aký je krásny…
Sobota, film: Klub (Pablo Larraín). Kockaté jablká v záhrade pavlačového domu.
Nedeľa, film: Smrť v Sarajeve (Danis Tanović). Studený Beer Grill Chill, denko na barový pult a ideš.
Pondelok, film: Čajky (Ella Manžejeva). Okruh Anička-Koloseum-Tabačka. Geopolitické debaty – najskôr s neznámym ruským vojakom, potom s producentmi a hlavným hercom z filmu Ja, Daniel Blake (volá sa Dave Johns).
Utorok, film: Janis: Little Girl Blue (Amy J. Berg)
Streda, film: Láska a mier (Sion Sono). „Máš super sandály!“ Rudo Biermann chce od Adri, aby mu zahrala Pink Floyd „ví dont níd nou edukejšn“. Adri nevie, asi nemá príslušnú edukejšn.
Štvrtok, film: Toni Erdmann (Maren Ade)
Piatok, film: Divoká (Nicolette Krebitz). Koncert v Kotolni. Festival rozbíjania skla.
Sobota, film: Strýko John (Steven Piet). Ľudia, čo robia v Tabačke, sú best! Špeciálne pozdravujem Betku, čo ma odprevádzala posledné ráno na stanicu, Deni, čo ma odprevádzala prvé rano k Peťovi, Peťa, Niku, sakra, ďalej si pamätám iba tváre…
Najkrajší festivalový priestor: Nedávno znovuotvorené kino Úsmev. Na bare lacné a dobré pivo, pri vstupe do sály zadarmo burizony (!) a chrumky. Plus jednorazové vejáriky, keď je v sále dusno. Dvor so socialistickým kovovým pútačom, stromy ovešané svetielkami, lavice, stoličky. Idyla 100 metrov od Hlavnej. Zdravica Barbore
Špeciálny bonus – inzerát v Košice dnes, 20. 6. 2016:
„Nudíš sa, si bez práce? Alebo tvoja kamoška? Chceš vkladať do xls súboru titulky gramoplatní? To isté aj s knihami. Pomáhať s ukončením šperkov a návnad na ryby? Práca vyžaduje ženu, ktorá má dobrý zrak, je trpezlivá, dôkladná šikulka a akceptuje 6 E na hodinu na ruku (6x8x21=1008 E) na mesiac. Ďalšie info cez: ….. Ponuka je vlastne platená dovolenka a unikátna možnosť pravdivo spoznať Štockholm. Letenky, ubytovanie a jedlo bez vína je zadarmo.“No nezober to, piranka.
