Plagát k seriálu Batman (1966 – 1968)
Čierny kôň DC Comics sa prvýkrát objavil v okienkach s bublinami v máji 1939. Po úspechu Supermana začali v Action Comics bažiť po obdobných charakteroch. Bob Kane a Bill Finger prišli s nápadom na postavu Bat-Man. Po úspechu u editorov meno hrdinu ešte učesali na vizuálne príťažlivejšie, bezpomlčkové Batman, a jeho prvý výskyt prišiel v 27. vydaní série Detective Comics. Muž v netopierom obleku bol natoľko úspešný, že o rok nato sa dočkal svojej vlastnej regulárnej série nesúcej jeho meno. Od ostatných hrdinov sa odlišoval najmä tým, že zločincov nikdy neusmrcoval a nepoužíval strelné zbrane.
Príbeh chlapca, ktorý prišiel o svojich filantropických rodičov a rozhodol sa zasvätiť život boju s kriminalitou, bol nesmierne populárny. Záujem čitateľov si dokázal udržať i cez neľahké povojnové obdobie a jeho komixový svet sa začal rozrastať. Pribudol mu mladý pomocník Robin, po vzore Sherlocka Holmesa, ktorému prisluhoval Dr. Watson, komorník Alfred znalý pánovej tajnej identity a taktiež dvojica najslávnejších antagonistov, Joker a Catwoman. V priebehu nasledujúcich rokov rástli počty postáv geometrickým radom a rozvoj zažila i netopieria jaskyňa. Začala sa plniť technickými výdobytkami a dopravnými prostriedkami s netopierím motívom ako legendárne vozidlo s raketovým pohonom Batmobil či jeho letecká obdoba, Batplane.
V päťdesiatych rokoch bol Batman jedným z mála hrdinov, ktoré si dokázali udržať svojich čitateľov v čím ďalej viac upadajúcom žánri. Kvôli klesajúcim ziskom za predaj komixov v roku 1952 vydavateľstvo DC zlúčilo Supermana s Batmanom do superhrdinskej tímovky s názvom World´s Finest Comics, ktorá zaznamenala enormný zisk a bola vydávaná až do roku 1986. Stavala na doposiaľ nevídanom dejovom posune, keď hrdinova navzájom spoznali svoje skrývané totožnosti a dokázali spolupracovať.
Batman sa dostal medzi ostro kritizované komiksy a jeho príbehy boli podrobené detailnému skúmaniu potom, čo v roku 1954 psychológ Fredric Wertham publikoval knihu Zvádzanie nevinnosti (Seduction of the Innocent). Upodozrieval komiksy z navádzania detí na páchanie trestných činov a narušovania morálnych zásad mladistvých. Taktiež kritizoval Batmanove komiksy za jasný homosexuálny podtext s argumentáciou, že Batman s Robinom sú nepriamo zobrazovaní ako milenci. Werthamova kritika podnietila v päťdesiatych rokoch verejný protest, ktorý viedol k založeniu Dohľadu nad komixovým kódexom (Comics Code Authority). Ten vykonával dozornú úlohu v procese schvaľovania korektnosti obsahu určeného maloletým a bol alternatívnym nástrojom vládnej regulácie obsahu komixových diel v USA. Dnes to znie úsmevne, ale v päťdesiatych rokoch išlo o nesmierne vážnu záležitosť. Tlak verejnosti na zjemnenie násilia napokon v DC akceptovali a aby sa vyvarovali podobným nezmyselným kritikám, vytvorili ženské postavy Batwoman a Batgirl. Nové postavy mali byť nástroj na vyvrátenie obvinenia, že Batman a Robin sú geji.
V šesťdesiatych rokoch sa Batmanovo univerzum nieslo v oveľa pokojnejšej a svetlejšej nálade. Začiatkom dekády sa netopier stal členom Justice League of America, ktorej popularita trvá dodnes. Spolu so Supermanom tvoria lídrov nadprirodzeného tímu superhrdinov, ktorí sú DC variantom Avengerov od konkurenčného Marvelu. Paradoxne však príbehom začal dochádzať dych a predaj drasticky padol. Záchrana prišla až v roku 1966 s úspešným televíznym seriálom, v ktorom Batmana stvárnil Adam West. Seriálový trhák zvrátil neblahý stav predaja komixov a netopier razom zaznamenal nárast na 900 tisíc predaných výtlačkov. Hrdina bol na určitý čas zachránený. Po troch rokoch bol však seriál zrušený a po krátkej dobe sa zopakoval i rapídny pokles predaja zošitov s príbehmi.
Úspech seriálu netrval dlho pravdepodobne i kvôli parodickému zobrazeniu hrdinu. Išlo v podstate o komické dobrodružstvá bojovníka proti zločinu, ktorých humorné vyznenie bolo zapríčinené verejným odmietnutím násilia v komixoch v päťdesiatych rokoch. Podobné krízy nikto nechcel riskovať, a tak sa rozhodli Batmana zobraziť v grotesknej rovine. Svet komiksu však tento odklon od pôvodného charakteru nebol ochotný akceptovať dlhodobo. V sedemdesiatych rokoch sa preto vrátili k ponurému štýlu ochrancu noci. Predajnosť to však veľmi nezachránilo a v roku 1985 dosiahla historické minimum.
Generálne vzkriesenie hrdinu prišlo známym komixovým hitom autora Franka Millera Návrat Temného rytiera z roku 1986. Príbeh starnúceho Brucea Waynea vo výslužbe prekypoval násilím a pokračoval v ponurom štýle nastolenom koncom sedemdesiatych rokov. Frank Miller položil týmto dielom základný kameň Batmanovho sveta ako ho poznáme dodnes. Jeho príspevok do bat-mytológie zadefinoval štýl, akým sa Temný rytier uberal nasledujúce tri dekády. Žiadne parodické prvky či infantilné postavy pre najmenších. Batman Franka Millera je pravý návrat ku koreňom a pozýva do adekvátne temného sveta najväčšieho bojovníka proti bezpráviu. Popularita hrdinu strmo stúpla a dá sa povedať, že nepoľavila dodnes. Miller v roku 1987 nadviazal na svoj triumf príbehom Rok jedna, kde redefinoval Batmanov začiatok. Obe diela poslúžili ako predloha mnohým autorom, ktorí čerpajú inšpiráciu pre svoje verzie príbehov netopierieho muža prakticky dodnes.
Znovuzískaný úspech stretol netopiera v jeho okrúhlom životnom jubileu. K päťdesiatym narodeninám postavy nakrútil filmový mág Tim Burton svoju verziu Batmana, ktorý sa stal absolútnym komerčným hitom. V roku 1989 znamenal Batman na striebornom plátne triumf, ktorý v dnešnom pohľade na vec zachránil moderný Hollywood. Išlo o prvý vysokorozpočtový komixový film s oscarovou hviezdou na palube, ktorý zarobil nekresťanské peniaze a ovplyvnil kinematografiu na tridsať rokov dopredu. Kde by dnes boli všetci tí Avengeri, X-Meni a Spider-Mani bez filmového úspechu Tima Burtona?
Burton čerpal z komixového štýlu Franka Millera a ostal verný temnote. Do hlavnej úlohy obsadil komediálnu hviezdu Michaela Keatona, čo sa nestretlo s pochopením u fanúšikovskej obce. Vlna protestov proti Keatonovi sa môže rovnať tej dnešnej proti Benovi Affleckovi. Po premiére sa však všetky pochybnosti o Keatonovej spôsobilosti rozplynuli. Stal sa nadlho najlepším Batmanom/Bruceom Wayneom, pre mnohých fanúšikov vrátane mňa i dodnes. Hlavným záporákom bol pochopiteľne Joker, ktorého si strihol fenomenálny Jack Nicholson. Predsudky o podradnosti úloh v komixoch boli razom preč. Brucovu lásku, reportérku Vicky Vale, zahrala Kim Basinger, ktorá mala byť obdobou Lois Lane kamoša Supermana. Kasting prvého filmového Batmana bol nadmieru vydarený.
Batman Tima Burtona prekvapivo zarobil najväčšie peniaze z ponuky kín roku 1989, dokonca sa stal v tej dobe piatym najziskovejším trhákom v histórii. Warner Bros. logicky bažili po pokračovaní. Burtonovi vyčlenili o dosť väčší rozpočet a keďže mu naplno dôverovali, ponechali mu voľnejšiu kreatívnu ruku. Batman sa vracia prišiel do kín v roku 1992, no rovnaký úspech ako u predchodcu sa nekonal. Režisér to trochu prehnal s temnotou a prílišnými bizarnosťami, čo sa oproti jednotke prejavilo na poklese zisku takmer o sto miliónov dolárov. Štúdio netajilo sklamanie, i keď rad fanúšikov považuje dvojku za najlepší diel série. Do netopierieho kostýmu sa s radosťou vrátil Michael Keaton, ktorý sa popasoval s odpudivým Tučniakom zahraným vynikajúcim Dannym De Vitom a zvodnou zlodejkou Catwoman v podaní nadpozemsky krásnej Michelle Pfeiffer. Pripravovaný tretí diel v réžii Tima Burtona nikdy nevznikol.
V roku 1992 sa Batman vrátil nielen do kín, ale v animovanej podobe i do televízie. Stanica Fox úspešný kreslený seriál vysielala do roku 1995. Získal ocenenia za najlepšie vykreslenú architektúru v animovaných dielach a zadefinoval klasicky hranatý výzor hrdinov pre množstvo podobných seriálov celej dekády. Úspech v roku 1993 vyústil do prvého animovaného filmu Batman: Maska fantóma. Film si zachoval kvalitu seriálu a ukázal nám doposiaľ neodhalené zločinecké korene veľkého Jokera.
Warneri sa pokúsili vrátiť netopiera na plátna v roku 1995, no najali si iného režiséra. Tim Burton ostal ako poradca a hlavný producent. Zadanie pre režiséra Joela Schumachera bolo jednoznačné. Priblížiť film mladšiemu publiku, pridať oveľa viac farieb a mladého pomocníka. Batman navždy splnil očakávania, zarobil nemalé peniaze a filmárom vytýčil novú cestu. Marketingu pomohli originálne hudobné pecky od U2 či Seala. Skalní fanúšikovia však z novej cirkusovo neónovej podoby veľmi nadšení neboli. Batmana podal nevýrazný Val Kilmer, príliš farebného Two-Face oscarový Tommy Lee Jones, ktorý úlohu neskutočne prehrával a prírastok do netopierej jaskyne, Robina, mladý Chris O´Donnell. Krikľavý film ako-tak zachraňoval hyperaktívny Jim Carrey na kariérnom vrchole v úlohe šialeného Hádankára a krásna Nicole Kidman ako psychologička Chase Meridian. Veľká škoda, že film neostal pod vedením Tima Burtona. Kinematografia mohla mať o jednu kvalitnú trilógiu naviac.
Namiesto toho nasledovala o dva roky absolútna filmová katastrofa, Batman a Robin. Schválenie tohto scenáru je dodnes hollywoodskou záhadou. V roku 1997 nakrútil Joel Schumacher jeden z najväčších prepadákov vôbec a nenadarmo si vyslúžil prezývku Muž, ktorý takmer zabil Batmana. Prvky, ktoré ako tak fungovali v predchádzajúcom filme, zmizli a do popredia sa dostala preexponovaná výprava, otrasné dialógy a stupídnosti ako gumené pery či dnes už legendárne Batmanove bradavky. Arnold Schwarzenegger si zahral najsmiešnejšieho záporáka všetkých čias, Mr. Freeza, George Clooney si hlavnou úlohou spôsobil nezmazateľný čierny bod na svojej inak kvalitnej hereckej kariére a Chris O’Donnell bol ako Robin ešte nevýraznejší ako naposledy. Novinkou bola ženská posila v podobe Batgirl s tvárou a postavou Alicie Silverstone. Film dnes funguje azda iba ako „guilty pleasure“. Famózna Uma Thurman v úlohe jedovatej Poison Ivy je hádam jediný dôvod, prečo si film nenechať ujsť aspoň raz. Nadlho pochoval všetky pokusy o nové Batmanove dobrodružstvo. Kritici ho totálne strhali, fanúšikovia vstupným neprispeli a chystaný Batman Triumphant skončil v tej najposlednejšej zásuvke.
Po týchto neblahých udalostiach sa Batmanovi nadlho darilo už len na animovanom poli. Či už v komiksoch alebo v kreslených seriáloch a filmoch. Kreslené Nové Batmanove dobrodružstvá vystriedal v roku 1999 novátorský animák Batman budúcnosti, ktorý pridal do netopierieho univerza trochu originality. Seriál sa odohráva v hi-tech budúcnosti, kde je Bruce Wayne osemdesiatročný dôchodca, ktorý len mentoruje svojho mladého nástupcu, Terryho McGinnisa. K seriálom takmer každoročne pribudne animovaný film rozdielnej kvality, kde Batman vystupuje buď sám, či ako člen Justice League.
Nič netrvá večne, ani bieda skrachovaných nápadov, a tak sa podarilo v roku 2005 navrátiť britskému režisérovi Christopherovi Nolanovi Temného rytiera na veľké plátno. Batman začína bol triumfálny návrat hrdinu, ktorý divákom rozpovedal príbeh legendy od trpkého začiatku a definitívne rozplynul fámy, že komiksy sú výhradne pre deti. Záujem o netopieriu frančízu opätovne rapídne stúpol a trvá bez prestávky dodnes. Nolan vdýchol filmu veľkolepú epickosť a výrazne realistický pohľad, aký sa žiadnemu hrdinovi z kreslených políčok nikdy nedostal. Svoju životnú rolu získal Christian Bale. Stal sa Batmanom pre nové tisícročie a zaslúžene ho mnohí považujú za najlepšieho predstaviteľa najväčšieho bojovníka so zločinom. Film ponúkol nových antagonistov spojených so začiatkom legendy, Ligu tieňov a ich vodcu Ra´s al Ghula v podaní skvelého Liama Neesona, či strachom operujúceho Scarecrowa, ktorého hral Cillian Murphy. Bruceovu lásku z detstva Rachel Daws stvárnila krásna Katie Holmes a verného komorníka Alfreda oscarový Michael Caine. Nápomocným v boji proti zločinu mu bol neskorumpovaný Jim Gordon Garryho Oldmana a s bat-zbrojou mu pomáhal Morgan Freeman alias Lucius Fox.
Tri roky nato sa Nolanovi podarilo nadviazať druhým dielom s názvom Temný rytier, kde prvýkrát v histórii názov nespomínal Batmana. Hlavné postavy z úspešného rebootu sa vrátili, s výnimkou Katie Holmes, ktorú nahradila Maggie Gylenhaal. Temný rytier vo všetkom prekonal svojho predchodcu, trhal rekordy v návštevnosti, dobýjal všetky rebríčky a pre jeho kvality ho začali porovnávať s mafiánskym majstrštykom, Krstným otcom. Všetko kvôli výkonu Heatha Ledgera v úlohe Batmanovho úhlavného nepriateľa, anarchistického maniaka Jokera. Vo svojej zvrátenej hre využil i ďalšieho známeho zločinca Two-Face a.k.a. Harveyho Denta v podaní Aarona Eckharta. Strhujúci príbeh sršal nápadmi a právom patrí k špičke nielen komiksového, ale i filmového umenia. Ledger si následne vyslúžil za stvárnenie princa zločinu zlatú sošku, bohužiaľ už in memoriam.
Batman je hviezdou i viacerých videohier, ktoré sú zväčša adaptované z filmových či kreslených príbehov. Medzi najúspešnejšie patrí hra Batman: Arkham Asylum, vydaná v roku 2009, ktorá dopĺňa filmový svet nastolený Nolanovou trilógiou. Rovnaký úspech oslavovalo aj jej herné pokračovanie z roku 2011 Batman: Arkham City i prequelová hra Batman: Arkham Origins z roku 2013. Konektivita s filmovou sériou ponúkla fanúšikom o level vyšší herný zážitok. Ich tvorcom sa tak podaril vynikajúci marketingový ťah.
V roku 2012 dokázal Chris Nolan takmer nemožné a dotiahol trilógiu do zdarného konca bez poklesu kvality. Návrat Temného rytiera je jedinečným ukončením celoživotnej snahy jedinca urobiť zo sveta plného krivdy a násilia o niečo znesiteľnejšie miesto. Ponúka sympatické štafetové posolstvo a dáva šancu hrdinom ukončiť svoju cestu so cťou. Christian Bale našiel svojho nasledovníka v Josephovi Gordon-Levittovi, no najprv musel poraziť svojho najsilnejšieho protivníka Banea, v intenzívnom podaní Toma Hardyho, ktorý vzišiel z obávanej Ligy tieňov. Rovnako ako ľstivá Talia al Ghul (Marion Cotillard), dcéra obávaného Ra´sa al Ghula. Dej riadne zamiešala i netopierova stará známa Catwoman, ktorú tentokrát zahrala brunetka Anne Hathaway. Nolan týmto filmom Batmanov obdivuhodný príbeh rozumne uzavrel, no hrdina na filmovom plátne posledné slovo ešte ani zďaleka nepovedal.
Už v roku 2016 sa vráti v tímovke so Supermanom, kde sa dvaja najstarší superhrdinovia postavia proti sebe. Batmana stvárni fanúšikmi nenávidený a zatracovaný Ben Affleck. Príbeh Batman vs Superman: Dawn of Justice má byť základným kameňom chystanej série veľkofilmov o Justice League a s najvyššou pravdepodobnosťou sa časom dočkáme i ďalšieho rebootu Batmanových samostatných filmových príbehov.
Batman sa stal popkultúrnou ikonou, uznávanou po celom svete. Prítomnosť postavy sa rozšírila z pôvodných komiksových políčok vďaka filmom a ich merčendajzingu do verejného povedomia. Z neživých obrázkov sa zmenil na stelesnenie modernej masovej kultúry. Nie je len ikonou, ale aj komoditou. Po 75 rokoch svojej existencie je perfektným kultúrnym artefaktom pre 21. storočie.
