White Men Can’t Jump © 2023 Disney
Tradícia remakeov, rebootov, rehashov, či po našom jednoducho prerábok, je vo filmovom svete zakorenená oveľa hlbšie, než by sa väčšine z nás zdalo. Napriek tomu je citeľné, ako intenzívne nové verzie už natočených snímok vnímajú dnešní diváci – často dosť negatívne.
Samozrejme, remake nemusí byť automaticky katastrofa či nekvalita, v tomto prípade to ale platí do písmena. Bieli muži nevedia skákať (White Men Can´t Jump), nová verzia príbehu dvoch milovníkov basketu, ktorí sa snažia pretĺkať životom a starať sa o svojich milovaných, je jasným nepodarkom – prerábkou, ktorá radšej ani nemala vzniknúť a ktorá si sama o sebe nemá ako obhájiť svoju existenciu (mimo prirodzenej, klasickej snahy o finančný zisk skrz parazitovanie na „origináli“).
Jadro zlyhania diela v oblasti kvality a zaujímavosti zhrniem v troch bodoch.
Za prvé: ploché postavy. Nemalou príčinou kultového ponímania originálnych „Bielych mužov“ z 1992 bolo ústredné herecké duo. Woody Harrelson mal vtedy najslávnejšie roky ešte pred sebou, Wesley Snipes bol na prelome 80. a 90. rokov serióznym mladým talentom, ktorého kroky každý v Hollywoode pozorne sledoval. Už samostatne oplývajú obaja charizmou, hereckým talentom a sympatickým vzhľadom. Dohromady potom vytvárajú dynamickú dvojku rivalov-kamarátov, ktorí spočiatku stoja na pouličnom basketbalovom ihrisku proti sebe, aby sa postupom času zbližovali herne i osobne.
V roku 2023 dostávame miesto dvoch hereckých es neznáme duo. Samo o sebe to o ničom nevypovedá, avšak Jack Harlow ako „nový Woody“ ani Sinqua Walls, ktorý tu má reprezentovať Snipesa, mnoho talentu nepobrali. Charizmy nájdeme u oboch minimum. Ničomu nepomáha scenár Douga Halla a posla z pekla, Kenyu Barrisa, ktorý má na konte genocídu celuloidovej súdnosti s You People. Maximum hĺbky, akú sú títo dvaja schopní vdýchnuť centrálnym charakterom je nechať jedného nepresvedčivo oplakávať chorého otca a z druhého urobiť „uber-vegána“, kt. sa snaží svoje zázračné rastlinné kokteily tlačiť spolu-cvičiacim vo fitku.
Za druhé: absencia organického sociálneho prostredia. Druhou obrovskou kladnou stránkou pôvodného kúsku bola previazanosť deja s prostredím a spoločnosťou, z ktorých hlavní hrdinovia pochádzajú, v ktorých žijú a z ktorých sa zubami-nechtami snažia uniknúť. Snipesova postava síce hazarduje s peniazmi skrz basketbalové súťaže v jeho štvrti, no k tomu žije životom predajcu a pokrývača striech – všetko preto, aby uživil ženu a deti. Woodyho charakter sa na druhú stranu snaží vymaniť jeho priateľku a lásku jeho života z dlhov, ktoré má u mafie. Obaja sú iní, povahovo i rasovo – napriek tomu ich socio-ekonomická situácia spája. Na tomto podhubí stojí hlavná linka – práve núdza o peniaze týchto dvoch spojí na palubovke. Počas tréningov a basketbalových duelov spolu konverzujú o svete, o ženách, o Jimmim Hendrixovi… Takto sa nenápadne a postupne zbližujú, ich vzťah sa vyvíja a pretvára z pracovného na osobný – tomu sa hovorí dejový posun, resp. charakterový oblúk.
Oproti tomu nemajú noví „Bieli muži“ žiadne povedomie o prostredí, v ktorom sa ich hrdinovia nachádzajú. Teda, ak nerátame takmer jedna k jednej vykradnuté scény z pôvodného filmu (romantická večera). Režisér ani scenáristi nenechávajú postavy vykúpať sa v ich situácii, nedajú im pocítiť, aké to je, mať špecifické problémy, ktorými tieto postavy ovenčili. Celé to skrátka pôsobí výsostne umelo, bez chuti, bez gradácie. Kompletné kinematografické vákuum.
Za tretie: Absencia pridanej hodnoty v podobe nových nápadov / funkčných zmien. Bez debaty najpálčivejším neduhom filmových prerábok je nulová pridaná hodnota. Aký má byť dôvod opätovného nakrúcania už raz použitej látky, ak má nová variácia iba vo svojej podstate kopírovať originál? Prirodzene, peniaze – peniaze sú vždy až na prvom mieste. To poteší producentov, akcionárov a pod., no čo má z takéhoto prístupu divák?
Na jednu stranu by nebolo fér osočovať z tejto veci „Bielych mužov 2023“. Zmeny oproti ročníku ´92 prichádzajú. Postava Harlowa má fyzické problémy, ktoré mu bránia poriadne si „zadriblovať“, Walls na rozdiel od Snipesa nie je „modrý golier“ so ženou a dieťaťom, za to si zruinoval šancu hrať v NBA ako jeho slávny a teraz chorý otec. Čo však z toho, ak projekt nemá poruke tvorcov, ktorí zo zmien nedokážu vyťažiť onú pridanú hodnotu? Vzťah otca so synom je predostretý v asi dvoch krátkych scénach a pár sekundách spätného pohľadu (flashback) a divák by túto vedľajšiu linku ani nezaregistroval, nebyť charizmatického Lancea Reddicka v jednej z jeho posledných rolí.
Čo sa Harlowovho fyzického defektu týka, tam je citeľnosť premárneného potenciálu ešte o niečo výraznejšia. Dôvodom je fakt, že tento prvok je neoddeliteľnou súčasťou hlavného charakteru a tiahne sa celou stopážou; tvorcovia majú dostatok času a priestoru hrať sa s ním a modelovať ho v kontexte príbehu tak, aby ho uspokojivo zúročili. Nakoniec celá anabáza s poškodenými kĺbmi dopadla tak, že mohla pokojne ostať na podlahe strižne.
Bieli muži nevedia skákať 2023 nie je tak ohavnou pohromou ako spomínaný You People, oveľa sa však „anti-scenárista“ Barris nezlepšil. K aspoň priemernému počinu má nová verzia basketbalového fenoménu spred 30 rokov stále vcelku ďaleko. Urobte si láskavosť, vyhnite sa jej a pustite si originál. Zároveň nezavrhujte prerábky ako také, stále sa dá občas nájsť nejaký ten diamant medzi kopou uhlia.
