Filmové ceny BAFTA rozdané

Začiatok roka vo filmovom priemysle už tradične prináša rôzne oceňovania. Všetko to odštartovali Zlaté Glóbusy, ktorých ceremoniál bol kvôli štrajku hollywoodskych scenáristov zrušený a víťazi boli oznámení len na tlačovej konferencii. Tento víkend sa všetky významné osobnosti presunuli do Europy na odovzdávanie cien BAFTA a všetko to zavŕši 24.2. veľkolepý oscarový ceremoniál, ktorý už určite nemôže ohroziť práve ukončený štrajk.

Ceny BAFTA (British Academy of Film and Televison Arts Awards) sú z trojice ocenení najmladšie, no aj napriek tomu oslávili v tomto roku okrúhle 60. výročie. Ako všetky ostatné ocenenia, aj tieto začínali veľmi skromne. Pôvodne to bola The British Film Academy, ktorá vznikla 16. apríla 1947 v hotelovej izbe hotela Hyde Park, ktorú založili tie najvýznamnejšie osobnosti vtedajšieho britského filmu na čele s famóznym režisérom Davidom Leanom (držiteľ Oscarov za filmy Most cez rieku Kwai a Lawrence z Arábie). V roku 1958 sa Britská filmová akadémia spojila so Spoločenstvom televíznych producentov a režisérov a vznikol tak Spolok filmových a televíznych umení. V roku 1976 nasledovalo premenovanie na súčasný názov. Prvý ročník udeľovania cien prebehol v roku 1948 a tvorili ho vtedy len dve kategórie – najlepší celosvetový film a najlepší britský film. V roku 1953 pribudli herecké kategórie a postupne pribúdali ďalšie, až na súčasných 21.

Tohtoročné udeľovanie sa odohrávalo v Kráľovskej opere v Londýne 10. februára. Najlepším filmom sa stala britská vojnová dráma Pokánie (Atonement). Po úspešnom spracovaní literárnej klasiky Pýcha a predsudok sa režisér Joe Wright pustil s takmer totožným týmom ľudí na čele s herečkou Keirou Knightley do skúmania o niečo neskorších dejín, konkrétne 2. svetovej vojny a zdá sa že s ešte väčším úspechom, než tomu bolo minule. Paradoxne sa však tomuto dielu neušla cena pre najlepší britský film, kde ho pokorila dráma This Is England, ktorá rozpráva príbeh skupiny skinheadov dospievajúcich v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Medzi neanglicky hovorenými filmami triumfovala nemecká dráma Životy tých druhých (Das Leben der Anderen), ktorá približuje ťažký život v socialistickom bloku, ktorý v NDR kontrolovala tamojšia štátna bezpečnosť Stasi.

Cenu pre najlepšieho herca získal najlepší britský herec súčasnosti Daniel Day-Lewis za úlohu ropného magnáta v dráme Čierna krv (There Will Be Blood), ktorá má na Slovensku premiéru 21.2. V ženskej kategórii sa z ceny tešila francúzska herečka Marion Cotillard, ktorá veľmi presvedčivo stvárnila svetoznámu šansoniérku v životopisnej dráme Edith Piaf (La Môme). V kategórii najlepších vedľajších hereckých výkonov si cenu odniesli Javier Bardem za film Táto krajina nie je pre starých (No Country for Old Men) – slovenská premiéra 28.2. a britská herečka prevažne nezávislých filmov Tilda Swinton za drámu z právnického prostredia Michael Clayton, kde titulnú úlohu stvárnil George Clooney, ktorý sa musel uspokojiť len s nomináciou.

Cenu pre najlepšieho režiséra dostala bratská dvojica Ethan a Joel Coenovci za už spomínanú kriminálnu drámu Táto krajina nie je pre starých, ktorá získala aj cenu pre najlepšiu kameru. V scenáristických kategóriách sa zrodili mierne prekvapenia, keď zvíťazila komédia Juno režiséra Jason Reitmana (syn populárneho komediálneho režiséra slovenského pôvodu Ivana Reitmana) medzi pôvodnými a francúzska dráma Skafander a motýľ (Le scaphandre et le papillon) medzi adaptáciami. Juno je, podobne ako pred rokom Malá Miss Sunshine, ďalšia z malých komédií, ktoré siahajú po najvyšších oceneniach. Je to príbeh školáčky, ktorá sa neočakávane dostane do druhého stavu so svojim spolužiakom a musí tak riešiť celkom nové situácie vo svojom živote. Skafander a motýľ je príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami o editorovi známeho časopisu, ktorý si užíva život naplno, pokým ho nepostihne mozgová príhoda, po ktorej ochrnie na celé telo, s výnimkou jedného oka, ktorým je schopný mrkať.

V technických kategóriách dominovala tretia časť príbehu nechceného agenta v podaní Matta Damona Bournovo ultimátum (The Bourne Ultimatum), ktorej sa ušli ceny za zvuk a strih. Troma ďalšími cenami sa môže pochváliť Edith Piaf (kostýmy, hudba, masky). Najlepšími vizuálnymi efektmi disponovala fantasy Zlatý kompas (The Golden Compass) a najlepšou výpravou Pokánie. Najlepším animovaným filmom sa podľa očakávania stal Pixarovský Ratatouille.

Dalo by sa predpokladať, že keď o víťazoch týchto cien rozhodujú Európania, tak sa budú od tých amerických dosť líšiť, no výsledky bývajú veľmi podobné tým zo Zlatých Glóbusov či Oscarov, aj keď samozrejme anglický film býva preferovaný trošku viac. Víťazi tých najpodstatnejších kategórií sa skoro stopercentne zhodujú s víťazmi Zlatých Glóbusov a dá sa predpokladať, že podobne dopadnú aj Oscary. Ale na to, či tomu tak skutočne bude, si musíme ešte pár dní počkať. Dovtedy majú ešte diváci čas pozrieť si niektoré víťazné filmy aj v našich kinách, pretože väčšina mala slovenskú premiéru len nedávno a tie ostatné ju budú mať onedlho.