Začiatkom decembra sa uskutoční už ôsmi ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. V rozpätí deviatich dní (1.-9.12.) budete mať možnosť zhliadnuť 216 filmov z rôznych sekciách. Keďže to znamená vidieť 24 filmov denne, domnievam sa, že táto možnosť je čisto teoretická. Aby ste ju totižto dokázali využiť, museli by ste byť schopný nachádzať sa na viacerých miestach naraz. A aj keby ste sa dokázali rozdvojiť, stále by to znamenalo 12 dvojitých premietaní denne. Takže ak máte skutočne záujem pozrieť si úplne všetko, a ako z nášho krátkeho prehľadu čoskoro zistíte, určite by to stálo za to, pokúšajte sa rovno o roztrojenie, prípadne o rozštvorenie. Máte na to niečo vyše týždňa.
Čo nám tohtoročný festival ponúka? Filmy sú rozdelené do jedenástich kategórií. V hlavnej programovej sekcii Medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov sa nachádza devätnásť titulov. Nájde sa tu film ocenený Zlatou kamerou z posledného ročníka Cannes Na východ od Bukurešti, ako aj najlepší debut tohtoročnej filmovej prehliadky v Benátkach Khadak. No a to je iba začiatok, pretože ani medzi ostatnými filmami nenájdete jediný bez významného ocenenia. Dalo by sa povedať, že tu nájdete to najlepšie, čo sa medzi filmovými debutantmi objavilo v priebehu minulého roka.
Ďalšia sekcia, Made in Europe, prináša najnovšie objavy starého kontinentu. Zápas o vašu priazeň zvedú napríklad rumunský cigánsky road movie, či írska snímka o vydedencoch modernej doby. Poskytnú vám dôkaz, že Európa zase až tak nevymiera. Aspoň nie čo sa týka kvalitnej filmografie.
Časť Proti prúdu sa už tradične sústreďuje na objavovanie invenčného prístupu v spôsobe filmového rozprávania. Nájdu sa tu tým pádom snímky, ktoré často krát napriek prominentnosti svojich tvorcov vyvolávajú v publiku rozpaky. Najpríznačnejší je nový projekt režisérskej hviezdy Stevena Soderbergha Bublina. Nadchol síce viacerých kritikov, no pri tradičnejšom publiku si úspech nezískal. Ako zapôsobí na vás budete môcť zistiť už čoskoro. Za spomenutie stojí aj to, že sa v tejto sekcii nachádzajú dva slovenské študentské filmy Pornoromantik a Kurva. Navyše ako predfilmy tu budú uvádzané krátke filmy študentov VŠVU z pomerne nového žánru “videoart“.
Ďalšou súčasťou, ktorú by ste si nemali nechať ujsť je sekcia Svetový čas. Ako už prezrádza samotný názov, pôjde o filmy z celého sveta. Vyfajčite svoju poslednú cigaretu a vydajte sa na premietanie filmu Thank you for smoking. Prečo? Lebo Zajtra nehráme!
Ak by vám spomínané sekcie z rôznych dôvodov nestačili, či dokonca nevyhovovali, možno vás uspokoja niektoré ďalšie. Napríklad tie z ruky Michaela Winterbottoma. Jeho režisérsky profil zaujme svojou žánrovou rôznorodosťou. Či sa zaujímate o pohľady do súčasnej svetovej politiky (Na tomto svete, Cesta na Guantanámo) alebo máte záujem o zhliadnutie experimentu v oblasti explicitného zobrazovania nesimulovaného sexuálneho aktu na širokom plátne (9 piesní), určite by ste niektorý z jeho filmov nemali zmeškať.
Istotne sa nájdu aj takí, ktorí o žiaden experiment nemajú záujem. Aj na nich dramaturgia myslela prostredníctvom filmov zaradených pod názov Národné hity. Koho by napokon nelákal film s názvom Len sex a nič iné? Všetky filmy tejto sekcie sa stihli divácky osvedčiť vo svojom národnom prostredí. Nevidím dôvod prečo očakávať, že by nezapôsobili práve u nás.
Špeciálne pôsobiť na tunajšie publikum by mohli aj snímky z Balkánu. Kedysi tvorili tradičnú súčasť dramaturgie miestnych kín. Dnes sme skôr zvyknutí dozvedať sa o tejto oblasti prostredníctvom (často skresľujúcej) žurnalistiky. Programová časť Iný Balkán by nám mohla pomôcť obnoviť stratený vzťah s týmito končinami. Dôležitou súčasťou bude otázka, čo si máme pod samotným termínom „Balkán“ dnes predstaviť. Čo túto oblasť po toľkých konfliktoch a rozdeleniach ešte zjednocuje? Filmové snímky napriek svojej pozoruhodnej rôznorodosti zostávajú v niečom podobné, balkánske. Keď je tento región obľúbeným cieľom našich dovolenkárov, prečo by sa nemohol stať aj obľúbeným cieľom našich filmových fanúšikov?
Na druhú stranu, obľuby slovenských fanúšikov sa už tradične nedočká slovenský film. Jeho podoby sú veľmi zvláštne a záhadné. Názov kategórie Slovenský film 2006 znie priam ako nepoužiteľný termín. V tomto roku totižto nebol zatiaľ uvedený jeden jediný hraný majoritne slovenský film. Čo nám teda môže sekcia s takýmto názvom ponúknuť? Je to napríklad návrat Dušana Trančíka na režisérsku stoličku prostredníctvom televízneho projektu Zima kúzelníkov, niektoré koprodukčné snímky, stredometrážne projekty VŠMU, či pár dokumentov. Málo? Asi áno. No napriek tomu si tieto filmy zaslúžia vašu pozornosť. Aby sme nenechali autorov utvrdiť sa v pravdivosti citátu „nikto nie je doma prorokom“. Bez domácej podpory sa totiž vo svete filmu prorokom nik nestane ani v zahraničí.
Minimálne nápadom zaujímavú časť predstavuje uvedenie krátkometrážnej tvorby internetového filmového festivalu Azyl na plátne kín. Organizátori ročníka 2006 si mohli vyberať z 214 filmov z 12 krajín. To najlepšie budete mať možnosť pozrieť si práve aj na tohtoročnom Medzinárodnom filmovom festivale. Ak sa rozhodnete tejto projekcie zúčastniť, dostanete ako darček DVD s filmami z Azylu 2005. Nápad zaujímavý, posúdenie samotných filmov už nechám na vás.
Špeciálnou podčasťou s iba jedným filmom je Mikuláš: detské filmy. Plurál v názve je zavádzajúci, pôjde totiž iba o jednu snímku nazvanú Sedem jednou ranou. Musím sa priznať, že ako skalný fanúšik detského filmu ju určite neobídem.
Poslednou sekciou je Zvláštne uvedenie. Zvláštnosť vskutku nie je iba klamným pomenovaním. Tento rok sa pod touto hlavičkou uvedú len dokumentárne filmy. No azda nik nebude pochybovať o bizarnosti názvu Záviš, knieža pornofolku pod vplyvom Griffithovej Intolerancie a Tatiho Prázdnin pána Hulota alebo Vznik a zánik Československa (1918 – 1992). Zdá sa, že český režisér Karel Vachek má opäť raz čím prekvapiť. V tejto sekcii nebude sám.
Krátky prehľad tohtoročného bratislavského filmového festivalu máme za sebou. Kto by sa odvážil povedať, že sa v ňom nenachádza nič hodné pozornosti, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote nie je filmovým fanúšikom. Naopak, keď sa vrátime k úvahám zo začiatku, povedal by som, že aj pokus o schopnosť byť dokonca na piatich miestach naraz, stojí za námahu. Aspoň na obdobie od 1. do 9. decembra. Potom sa môžete vrátiť do svojich starých koľají a opäť sa nachádzať iba na jednom mieste. Počas festivalových dní by ste však o niečom takom ani nemali uvažovať.