Argo: Nebezpečný útek (Argo) © 2012 Continental film
Odovzdávanie cien americkej filmovej akadémie Oscar bolo vždy sprevádzané prestížou, veľkým záujmom filmového sveta a víťazstvom najhodnotnejších snímok. Posledný faktor však začal v ostatných rokoch akosi absentovať a so záujmom narastá aj rozčarovanie.
Niežeby sa tvorili braky. To vôbec. Vysoká kvalita je prítomná vždy a skvelé filmy sa nakrúcajú stále. Ale trendovo zvyknú vyhrávať tie, ktoré masírujú brucho hollywoodskej mašinérie, zatiaľ čo ambiciózne, inovatívne snímky sú v úzadí. Niet sa čomu ani diviť, keď je priemerný vek členov v akadémii cez 60 rokov. A tí sa hrajú na svojom konzervatívnom piesočku s vlastnými pravidlami a mnohé témy opomínajú. Tým pádom nezvolia ako najlepší film roka Divokého Djanga a ani neocenia soškou posledný kúsok Kathryn Bigelow zrejme len preto, lebo v krátkom slede niekoľkých rokov by bol ďalší víťazný film s čisto silnou témou pre niektorých už na infarkt. A to naštrbuje prestíž a objektivitu tohto podujatia.
V nedeľu 24.februára zaknihovalo svoj 85.ročník, ktorý sa odohrával v losangeleskom divadle Dolby Theatre, v minulosti známom ako Kodak Theatre (premenované po bankrote spoločnosti Kodak). Moderátorom večera bol tvorca seriálu Family Guy a úspešného filmu Ted, Seth MacFarlane. Zo samotného priebehu večera sa vždy dá vycítiť, ktorý film bude kraľovať. Minulý rok bola celá show v štýle oslavy nemej éry kinematografie a vyhral čiernobiely Artist. Tentokrát boli isté náznaky víťazstva v samotnom prejave moderátora, plnom vtipov na adresu hollywoodskej smotánky, čím ako keby predikoval víťazstvo filmu Argo, ktorý mimo iných tém paroduje prácu v Hollywoode. Kvalita moderovania má inak vždy výrazný vplyv na celkový dojem zo show (katastrofa spred dvoch rokov – Franco/Hathaway). Výstredný MacFarlane udržal zábavu vo vhodnej miere spolu s vážnosťou celého podujatia, no občas sa mu podaril aj nemiestny vtip, ako v prípade uťahovania si z prezidenta Lincolna a jeho vraha J. W. Bootha. Pre neameričanov vtipné, ale patrioti boli dotknutí, napriek tomu, že ide o vyše dvesto rokov starú záležitosť.
V súčasnej dobe sú Oscary bitkou formy a obsahu a aj kategórie sa dajú podľa tohto kritéria deliť. Minulý rok síce získali po päť sošiek Artist a Scorseseho Hugo, no za celkového víťaza sa vďaka triumfom v hlavných kategóriách považuje prvý spomenutý film. Občas sa vyskytne taký, ktorý nekompromisne rozdupe konkurentov (Pán Prsteňov: Návrat Kráľa) vo všetkom a tí potom zbierajú len omrvinky. No ani film s množstvom nominácii nemá nič isté a môže dokonale vyhorieť. To je, chvalabohu, aj prípad Spielbergovho Lincolna, ktorý obdržal 12 nominácií. Film samotný je však nudný, rozvláčny a aj keď hovorí o veľmi dôležitom období dejín USA a otroctva, ponúka maximálne jednu podstatnú vec – Štefan zrejme senilnie na sentiment a magické časy má za sebou. Naposledy takto vyhorela pred dvomi rokmi Skutočná guráž bratov Coenovcov, ktorá nepremenila žiadnu z 10 nominácii.
Lincoln získal ceny iba za výpravu a herecký výkon Daniela Day-Lewisa. Ten je úplne zaslúžený, nakoľko Daniel je jedným z mála pozitív na filme. V poslednej dekáde už párkrát dostal divákov do kolien a určite v tom neplánuje prestať. Bol to síce už jeho tretí Oscar, ale herec jeho formátu, kvalít a umeleckej vyzretosti ešte bude písať dejiny. Najväčšiu konkurenciu mal v šialenom výkone Joaquina Phoenixa (The Master) a v Hughovi Jackmanovi. Wolverine sa blysol vo filme Toma Hoopera Bedári, ktorý si odniesol nakoniec tri sošky za zvuk, masky a herečku vo vedľajšej úlohe. Tou bola Anne Hathaway a treba uznať, že od Denníku princeznej a béčkovej produkcie si vyšľapala peknú cestičku na vrchol. Ale v ďakovnej reči sa priblížila svojmu moderátorskému „výkonu“ spred dvoch rokov.
Ako býva zvykom, Oscar ponúkol aj prekvapenia. Na jednej strane príjemné, na tej druhej veľmi podivné, až nepríjemné. V kuloároch sa zo dva týždne pred ceremoniálom šepkalo, že najväčšie šance na víťazstvo v kategórii herečka v hlavnej úlohe má Emmanuelle Riva z filmu Láska rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho. No triumfovala Jennifer Lawrence, hlavná predstaviteľka filmu Terapia láskou, romantickej drámy o dvojici s psychickými problémami. Rakúšanov film v minulom roku zbieral ceny, kde sa dalo a vyfúkol dokonca Zlatú Palmu Leosovi Caraxovi. Na Oscaroch si odbil povinnú jazdu v kategórii cudzojazyčný film, kde boli aj nórske Kon-Tiki a dvomi striebornými medveďmi ocenená dánska snímka Kráľovská aféra. Hanekeho Láska asi nebola dosť silná, aby vyhrala hlavnú kategóriu a režisérskeho Oscara. A možno je to len vypočítavosť akadémie, ktorej ego by zrejme neprekuslo druhýkrát poslať sošku do Európy.
Výsledky hlavnej kategórie ukázali, že konkurencia bola v skutočnosti silná a žiadnemu filmu sa nepodarilo zaznamenať výraznejší úspech na úkor ďalších nominovaných. Akadémii sa podarilo vybrať do hlavnej kategórie vyrovnané snímky s rôznou témou a výpovednou silou. Spomínaná téma otroctva bola okrem Lincolna obsiahnutá aj v Tarantinovom filme, praktikami spravodajských služieb a postavením USA na poli zahraničnej diplomacie sa zaoberali Argo a 30 minút do polnoci (K. Bigelow), citové problémy sú hlavnými v Terapii láskou a Láske. Vďaka rozšíreniu počtu nominovaných na päť až desať filmov sa dostanú do hlavnej kategórie aj nezávislejšie snímky, čo sa podarilo tento rok Divokým stvoreniam južných krajín. Trend väčšieho počtu filmov započal pred rokmi ako prostriedok na zatraktívnenie upadajúcich Oscarov a prilákanie väčšieho počtu divákov.
Ocenenie drámy Argo od režiséra Bena Afflecka cenou za najlepší film však nie je podľa môjho názoru kóšer. Affleck natočil veľmi dobrý film, ktorým vymietol Zlaté Glóbusy a získal si aj britskú BAFTU. Tretím filmom sa ukázal ako veľmi schopný tvorca, približne taký dobrý, ako je na tom herecky zle. Lenže toto víťazstvo podtrhuje divný vkus filmovej akadémie, pretože Oscary by mali byť najobjektívnejšie. Snímka má dobré tempo, nenudí, je atraktívna. Taktiež zobrazuje viacero tém, takže aj z hľadiska presahu je súca byť nominovaná. Historická nepresnosť a vykalkulovaný záver (podobne ako Milionár z chatrče, víťaz z roku 2008) sú však prvky, ktoré by nemali byť opomenuté. Bohužiaľ, stalo sa tak. A to dokonca aj na poli adaptovaného scenára, kde Argo porazilo aj výbornú Terapiu láskou. Jediné krivé slovo sa nedá povedať na Oscara za strih pre tento film.
Množina zaujímavých rozhodnutí neobsahuje len Argo. Viacero profesionálov vyjadrilo obavy z prípadného veľkého úspechu najnovšieho filmu Anga Leeho, Pí a jeho život. Pri technických parametroch ako vizuálne efekty a hudba je problém. Vyvstáva otázka, nakoľko je férové oceňovať film, ktorý je čistým čarovaním v počítačových programoch. Avšak kameru mal film bezkonkurenčnú. Ang Lee zvládol ukočírovanie príbehu s náboženskou tematikou brilantne, v ťažkej konkurencii obstál a získal svojho druhého Oscara za réžiu. Osobne by som cenu doprial skôr Davidovi O. Russelovi, režisérovi a scenáristovi Terapie láskou.
Kategórie herec vo vedľajšej úlohe a originálny scenár sa našťastie podobným prekvapeniam vyhli a Divoký Django valcoval. Tarantino získal ďalšie uznanie svojej scenáristickej práce, no režisérske mu stále chýba. V ďakovnej reči sa vyjadril, že sú to herci, kto môže za úspech jeho filmov, pretože verne zobrazujú ním napísané postavy. Druhá spolupráca Christopha Waltza s týmto režisérom sa hercovi znova vyplatila a po Nehanebných bastardoch získal ako postava nemeckého antirasistu doktora Schulza, druhého Oscara.
Viacero filmov si vďaka vyrovnanej kvalite odnieslo aspoň jednu, dve ceny. Že to mala akadémia ťažké, svedčí aj remíza v kategórii strih zvuku, čo sa za celú históriu Oscarov stalo len šiesty raz, naposledy pred takmer dvadsiatimi rokmi. Vyskytli sa aj míľniky. Emmanuelle Riva sa stala najstaršou nominovanou herečkou (85 rokov), Quvenzhané Wallis z Divokých stvorení južných krajín naopak najmladšou (9). Taktiež aj titulná pieseň poslednej bondovky Skyfall od speváčky Adele je prvou bond-skladbou, ktorá vyhrala na Oscaroch. Program oživili aj pocty frančíze Jamesa Bonda, vystúpenia hercov z muzikálov Chicago, Dreamgirls a Bedári a spestrenie ponúkol aj macík Ted. Či môžeme považovať za prínos podieľanie sa prvej dámy USA Michelle Obama na odovzdávaní ceny za najlepší film, je veľmi otázne. Kričí to tlačením politiky do Oscarov (aj keď boli prítomné politické témy), ktoré už dávno nie sú tým, čo by diváci a ľudia z filmového priemyslu od podujatia očakávali.
