V noci z nedele na pondelok prebehol v mekke filmového priemyslu, v Los Angeles 82. ročník udeľovania Cien Akadémie (Academy Awards), známejších pod názvom Oscary. Tieto najprestížnejšie filmové ocenenia udeľuje Akadémia filmových umení a vied (Academy of Motion Picture Arts and Sciences), ktorá pozostáva z takmer 6000 členov pôsobiacich vo filmovom priemysle, pričom najväčšiu časť tvoria herci (okolo 20%).
Filmová udalosť roka priniesla tentoraz pár noviniek. Tou prvou bolo zvýšenie počtu filmov nominovaných v hlavnej kategórii – Najlepší film z tradičných 5 na 10, čo býval počet v začiatkoch udeľovania tejto ceny a naposledy sa vyberalo z takého množstva nominovaných v roku 1944. Dôvod k takému kroku je veľmi jednoduchý a keďže hlavným heslom Hollywoodu je „Money, Money, Money“, tak to nie je veľmi ťažké uhádnuť. Sledovanosť Oscarov z roka na rok klesá a tento krok má viesť k pozastaveniu tohto poklesu tým, že ľudia si skôr nájdu svojho favorita medzi desiatimi filmami, než medzi piatimi a mali by teda sledovať, ako si bude počínať. Keďže ide o rýdzo komerčný ťah, ktorého účinok je aj tak dosť neistý, nedá sa povedať, že by to bol krok správnym smerom. Byť medzi nominovanými filmami už nemusí byť takou poctou ako v minulosti, predsa len, byť medzi piatimi najlepšími filmami a desiatimi je rozdiel. Nehľadiac na to, že kvalita filmového umenia posledné roky mierne upadá a už medzi tými piatimi filmami sa našli v nedávnej dobe aj slabšie, takže oveľa vhodnejšie by bolo práve zníženie počtu nominovaných. Druhou novinkou bolo, že sprievodcom večera nebol jeden človek, ale dvojica. Ktovie či touto zmenou bolo zamýšľané zdvojnásobiť sledovanosť… Komik Steve Martin už oscarový večer moderoval v rokoch 2001 a 2003, pre Aleca Baldwina to bola premiéra.
Najväčším favoritom v hlavnej kategórii bol nepochybne Avatar, ktorého tržby prekonali všetky doterajšie rekordy a stal sa tak najziskovejším filmom všetkých čias. Úspech u divákov však ešte nezaručuje úspech na odovzdávaní filmových cien. Najmä na filmových festivaloch je skôr pravidlom, že ceny zbierajú výlučne nekomerčné filmy, pričom tie komerčné bývajú v nemilosti nielen členov poroty, ale filmových kritikov všeobecne. Predsa len, je ťažké hrať sa na dvoch pieskoviskách, buď vám ide o peniaze, alebo o kvalitu. No Oscary sú komerčnejším dielam oveľa viac naklonené. Z nedávnej doby stačí spomenúť trilógiu Pán prsteňov a sám James Cameron to už dokázal aj pred 13 rokmi s Titanicom a teraz to potvrdzuje Avatarom.
O oboch týchto jeho filmoch sa dá povedať, že neoplývali nejakým silným príbehom, čoho dôkazom je aj to, že ani jeden nebol nominovaný v kategórii Najlepší scenár, no dobrý film nespraví len kvalitný scenár, zahŕňa to aj veľa iných aspektov. Niekto môže o Titanicu povedať, že je to len obyčajná gýčová love story, no ten gýč bol spracovaný tak majstrovsky, že si tých 11 Oscarov určite zaslúžil. A podobne je na tom aj Avatar, pričom ten sprevádzali ešte priaznivejšie ohlasy.
Najväčším súperom Avatara mala byť dráma zo zákulisia americkej pyrotechnickej jednotky v Iraku Smrť čaká všade, ktorá má niekoľko silných momentov, no slabinou je absentujúci dej. V súvislosti s týmito dvoma filmami sú zaujímavé režisérske posty, James Cameron a Kathryn Bigelow totiž boli manželia. Ostatné nominované filmy zostali tak trochu v tieni práve Avataru a musím povedať, že právom. Ako som sa už zmienil, kvalita nominovaných filmov z roka na rok upadá a ja som si po zhliadnutí všetkých filmov mal v Avatarovi jediného možného víťaza.
;void(0);)
Teda, bol tu jeden film, z ktorého som mal ešte o niečo väčší filmový zážitok, no v pozícii najlepšieho filmu roka som si ho vedel predstaviť len veľmi ťažko. Ide o Tarantinových Nehanebných bastardov. Keby išlo o seriózny vojnový film, tak by mohol mať šancu, aj keď ani vojnové filmy nezvyknú na Oscaroch často vyhrávať, ale vyhliadky tejto drsnej komédie som nevidel príliš ružovo, hlavne keď nedokázal Tarantino zvíťaziť ani s Pulp Fiction. Aj keď rok 1994 bol asi najsilnejším filmovým rokom vôbec. Čo sa týka ďalších filmov, či už je to splnený americký sen afroamerického športovca (The Blind Side), sci-fi o mimozemšťanoch na našej planéte (District 9), príbeh stredoškoláčky, ktorá pred Oxfordom uprednostní vzťah so starším mužom (An Education), príbeh životom ťažko skúšanej černošskej dievčiny (Precious: Based on the Novel Push by Sapphire), uletený židovský príbeh (A Serious Man), animované dobrodružstvo chlapca a dedka (Hore) alebo komédia o ľuďoch, ktorí sa živia prepúšťaním ľudí (Lietam v tom), nehovorím, že to všetko nie sú kvalitné filmy, ale žiadny z nich vo mne nezanechal niečo extra, kvôli čomu by som si mohol po jeho skončení nadšene povedať „To bol skvelý film.“ Ale niečo podobné sa mi stalo už aj pri troch predošlých ročníkoch Oscarov. Asi posledným silným filmovým zážitkom bol pre mňa Crash, ktorý zvíťazil v roku 2006.
Rozporuplné pocity som mal aj pri nominovaných hercoch. Jeff Bridges, Morgan Freeman alebo George Clooney boli výborní a právom nominovaní, ale naozaj famózny oscarový herecký výkon mi tam chýbal. Rovnako Sandru Bullock, Meryl Streep, Carey Mulligan či Gabourey Sidibe bolo radosť sledovať, ale žiadna výrazne nevyčnievala nad ostatné. Aspoň vo vedľajších hereckých kategóriách som mal vo svojich favoritoch jasno – Christoph Waltz a Mo’Nique.
A ako to nakoniec všetko dopadlo? Ako vždy, väčšinou ceny zbierali favoriti, no tie najväčšie prekvapenia sa udiali práve v najdôležitejších kategóriách – najlepší film a réžia, vďaka čomu sa absolútnym víťazom večera stalo Smrť čaká všade so 6 cenami. Avataru sa ušli iba tri, aj to len v technických kategóriách. Prvý krát v histórii získala cenu za réžiu žena a ešte ju vyfúkla svojmu ex. Herecké ceny dopadli podľa predpokladov, pre každého z hercov to bol prvý Oscar. Toľko k slávnostnému večeru, v ktorom sa celkom osvedčila moderátorská dvojica Martin-Baldwin, aj vďaka ktorej to boli zábavné a príjemne strávené štyri hodinky.
Najlepší film – Smrť čaká všade
Herec v hlavnej úlohe – Jeff Bridges (Crazy Heart)
Herečka v hlavnej úlohe – Sandra Bullock (The Blind Side)
Herec vo vedľajšej úlohe – Christoph Waltz (Nehanební bastardi)
Herečka vo vedľajšej úlohe – Mo’Nique (Precious: Based on the Novel Push by Sapphire)
Najlepšia réžia – Kathryn Bigelow (Smrť čaká všade)
Najlepší pôvodný scenár – Mark Boal (Smrť čaká všade)
Najlepší scenár podľa predlohy – Geoffrey Fletcher (Precious: Based on the Novel Push by Sapphire)
Najlepšia kamera – Mauro Fiore (Avatar)
Najlepší strih – Smrť čaká všade
Najlepšia výprava – Avatar
Najlepšie kostýmy – The Young Victoria
Najlepšie masky – Star Trek
Najlepšia hudba – Michael Giacchino (Hore)
Najlepšia filmová pieseň – „The Weary Kind“ (Crazy Heart)
Najlepší mix zvuku – Smrť čaká všade
Najlepší strih zvuku – Smrť čaká všade
Najlepšie špeciálne efekty – Avatar
Najlepší animovaný film – Hore
Najlepší zahraničný film – El secreto de sus ojos (Argentina)
Najlepší dokumentárny film – The Cove
Najlepší krátky dokument – Music by Prudence
Najlepší krátky animovaný film – Logorama
Najlepší krátky hraný film – The New Tenants
