Pán Tragáčik – to je prudké retro, návrat lokálneho popkultúrneho fenoménu z čias, keď popkultúra formálne nejestvovala, lebo celú inštitucionalizovanú kultúru mali pod palcom komunisti. A tí jednoducho na pop neverili. Čo to znamená? Že prakticky všetko, čo tu oficiálne bolo k dispozícii, každá kniha, film, divadelná hra či hudobná nahrávka, podliehalo politickej kontrole a musel sa v tom dať identifikovať politický presah.
Veci zo Západu museli zodpovedať komunistickej ideológii minimálne v tom zmysle, že nešli proti nej a veci z Východu, tých bolo podstatne viac, sa kontrolovali tiež. Pán Tragáčik, knižná séria poľského spisovateľa Zbigniewa Nienackeho bola jednou z nich.
Pán Tomasz, historik umenia a amatérsky detektív, spolu so svojím fantastickým, hoci veľmi škaredým obojživelným automobilom, pátral po historických záhadách, stratených umeleckých artefaktoch a zažíval všakovaké dobrodružstvá tak či onak spojené s dejinami a umením. Mohlo by sa zdať, že bol taký poľský Indiana Jones, akurát, že nie, lebo Indiana Jones bol Indiana Jones, čo znamená, že komunistom nevadil a tak sa premietal normálne v kinách aj u nás v socialistickom Československu a podobnosť Pána Tragáčika a Indiana Jonesa vtedy nikto neriešil – skôr je to záležitosť akejsi dnešnej spätnej reflexie dobových reálií.
Platí však, že sme ich milovali oboch, akurát pána Tragáčika podstatne vrúcnejšie, lebo nám bol bližší a mohli sme sa s ním stretávať častejšie, prakticky celé osemdesiate roky. Prvé dva Tragáčikove do slovenčiny preložené príbehy totiž vyšli pod spoločným názvom Záhadné príhody pána Tragáčika v roku 1982 a posledný, Pán Tragáčik a človek z UFO v roku 1990.
Neskôr, po roku 2000, začal Tragáčik vychádzať znova. To už však bol návrat vedome pracujúci s nostalgiou. Najsilnejšie a najvýraznejšie Tragáčik u nás rezonoval práve keď vyšiel prvýkrát. Vtedy sa stal súčasťou generačnej pamäte takou intenzívnou, že kultúrny obraz poslednej dekády socializmu v slovenskej časti Československa by bez neho nebol úplný. Dôležitým faktom je aj to, že pán Tragáčik u nás za socializmu vychádzal v rámci edície Stopy vydavateľstva Mladé letá. Tá sa tešila tak vysokému renomé, že vlastne neboli dôležité ani mená autorov, ani mená konkrétnych diel. Už skutočnosť, že tá či oná knižka vyšla v Stopách stačila na to, aby vzbudila čitateľský záujem.
V praxi to znamenalo, že s Tragáčikom sa vtedy stretol azda každý chlapec, mladík a junák narodený v rozmedzí rokov 1965 až 1985. Toľko k situácii u nás. Ako to bolo v Česku príliš neviem, zdá sa mi však, že tam bol Pan Auťák podstatne menej populárny, ako u nás Pán Tragáčik, avšak populárny predsa len bol, inak by v roku 1988 v československo-poľskej koprodukcii sotva vznikol film Pražské tajemství, prudko bizarná a mimoriadne obskúrna adaptácia toho dobrodružstva pána Tomasza, ktoré sa odohráva v Prahe a tematizuje sa v ňom okrem iného aj kabala.
No a čo sa domovského Poľska týka, tam bola situácia ešte onakvejšia. Tam bol Pan Samochodzik, avšak ešte v druhej polovici šesťdesiatych rokov a v rokoch sedemdesiatych populárny až tak extrémne, že sa stal súčasťou poľského kultúrneho dedičstva a jeho obľuba, avšak generačne podmienená, pretrváva dodnes. Súvisí nielen s knižkami, ale aj s päťdielnym televíznym seriálom z roku 1971, ktorý je adaptáciou piateho románu Tragáčikovskej série – Pán Tragáčik a templári, čo do veľkej miery vysvetľuje, prečo sa dnes Poliaci na Netflixe rozhodli pripomenúť pána Samochodzika práve prostredníctvom tohto jeho príbehu. Je asi najznámejší a kvalitatívne predstavuje jeden z vrcholov Tragáčikových dobrodružstiev.
No a aký je to film? Aký je nový Pán Tragáčik, model Netflix 2023? Ak budeme celkom ignorovať predchádzajúci kontext, tak azda aj mizerný, alebo vynikajúci, čo však sám za seba posúdiť neviem, len si to dokážem predstaviť. Mne sa totiž tento nový Pán Tragáčik náramne páčil, ba dokonca, nadchol ma tým, ako veľmi sa mi zdá zaujímavý.
V prvom rade, aktuálny pán Tragáčik, naozaj akoby sa snažil sedieť na dvoch stoličkách. Na tej jednej odkazuje k predlohe, ku knižke i k seriálu, avšak s tým, že nejde o adaptáciu príbehu, ale skôr o inšpiráciu a variáciu, čím sa dostávame na druhú stoličku, tam, kde potenciálny divák absolútne nič netuší, a díva sa prvýkrát, na dobrodružno-mysteriózny príbeh odohrávajúci sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v Poľsku, kde sa
narcistický samotár snaží nájsť poklad templárov, a aj ho nájde, hoci nie každému musí vyhovovať, že ten poklad nemá fyzickú podobu, ale jestvuje predovšetkým v symbolickej a hodnotovej rovine.
Dokáže ale takéto čosi odčítať povedzme dvanásťročné dieťa? Myslím, že nie, čo asi Pána Tragáčika a templárov diskvalifikuje ako detský film. Alebo nie? Nemôžem si pomôcť, permanentne paralelne premýšľam o tom, prečo dnešné dvanásťročné deti tak milujú Stranger Things. Je to detský seriál? Ak áno, tak presne takýmto spôsobom môže byť aj aktuálny pán Tragáčik detský film a ak nie, tak nie.
Aktuálny Pán Tragáčik je remeselne poctivo nakrútený kus ilustrujúci, že poľská kinematografia v duchu svojich najlepších tradícií drží prst na tepe doby. Nepomáha síce spoludefinovať súčasnú filmovú estetiku, ako tá jej časť, ktorú môžeme považovať za artovú, či umeleckú, avšak z hľadiska diváckosti, či komerčnosti reprezentuje to najprogresívnejšie, čo v Európe (a teda mimo Hollywoodu) vzniká. Nekopíruje, ale ide svojou vlastnou cestou, tou ktorou kráča minimálne od Skúšok pilota Pirxa, Vlčice, Vabanku, Sexmisie, či Kingsajz, pričom platí, že táto kontinuita nikdy nebola pretrhnutá, hoci sme s poľským komerčným filmom stratili kontakt.
Pán Tragáčik a templári je poľský komerčný film nakrútený v produkcii Netflixu primárne na poľský trh. Že je lokalizovaný do iných jazykov je výhoda streamingovej produkcie, avšak všade inde mimo Poľska pôjde o marginálny kus, u nás sa naň môžeme dívať ako na exotiku spojenú s aj u nás extrémne populárnym osemdesiatkovým fenoménom. Nepredpokladám však, že tvorcovia by sa snažili zavďačiť aj slovenskému divákovi, skôr si myslím, že vôbec netušia, že pán Tragáčik má minulosť aj u nás a tak k celej veci treba pristupovať.
Pán Tragáčik a templári model Netflix 2023 je film, ktorý vznikol predovšetkým preto, aby ilustroval, že hoci príbeh sa nám môže javiť nadčasovým, nadčasovým ho robí iba jazyk, akým je vyrozprávaný.