Pixar

„Od začiatku som trval na tom, že ľudí nezabáva technológia, ale príbeh. Ak idete napríklad na nejaký veľkolepý hraný film, nevyjdete z kina a nepoviete: „Tá nová Panavision kamera bola úchvatná, urobila film naozaj vynikajúcim.“ Počítač je iba nástroj a je v službách príbehu.“ (John Lasseter)

Vyše dvadsať rokov pôsobí na svetovej scéne kolos medzi animovanými filmami, spoločnosť, ktorá priniesla renesanciu v animácii, pozdvihla celovečerné animáky na úroveň hraných celovečerných filmov, ba dokonca ich v niektorých oblastiach aj prekonala (najmä na Slovensku sú kiná do prasknutia plné zväčša len keď hrajú animované kinohity a tieto filmy majú potom najväčšie návštevnosti) a navyše patrí tejto spoločnosti neodškriepiteľné uznanie, lebo dokázala, že rozprávky sú nielen pre deti, ale dokážu pobaviť a zaujať každého. Pixar Animation Studios a jeho produkty sú dnes zárukou kvalitnej animácie, zábavy pre najmenších a prekvapivo vďačného humoru pre dospelých a roztomilých postavičiek a príbehov, ktoré si získavajú srdcia po celom svete.

Prvý krát bolo štúdio Pixar sformované ako súčasť grafickej skupiny, jedna tretina Computer Division spoločnosti Lucasfilm založenej v roku 1979 najatím Edwina Catmulla z NYIT (New York Institute of Technology). Spoločnosť zaznamenala nemalý ohlas a tak bola v roku 1986 skúpená mužom menom Steve Jobs (vedúci výroby v Apple Computer Inc.) po tom, čo opustil spoločnosť, ktorú spoluzakladal. Georgeovi Lucasovi zaplatil 5 miliónov dolárov a rovnakú čiastku vložil ako vstupný kapitál do novokúpenej spoločnosti. Vedúcou osobnosťou a prezidentom sa stal Edwin Catmull, viceprezidentom a riaditeľom dr. Alvy Ray Smith. Ďalšou veľmi kľúčovou osobnosťou spoločnosti je chlapík menom John Lasseter (niektorí priaznivci pixarovských filmov práve zbystrili uši, pretože sa im možno vybaví nápadná totožnosť spomínaného mena s niečím, čo už videli v titulkoch niektorých filmov – táto pamäťová asociácia nie je náhodná), človek, ktorý v súčasnosti zastáva pozíciu vedúceho kreatívneho oddelenia a od počiatkov a prvých krokov Pixaru sa venoval počítačovej animácii a vytváraniu krátkych filmov, čo sa stalo po krátkom čase hlavnou zložkou a náplňou činnosti spoločnosti.

Lasseter prestúpil do Pixaru ešte v dobe, keď bol súčasťou Lucasfilm, od Walta Disneyho, kde pracoval ako animátor. Vtedy mohol asi len veľmi ťažko tušiť, že jeho cesty sa so Waltom Disneym spoja už čoskoro. Okrem toho, že Lasseter ako jedna z vedúcich osobností Pixaru a zároveň plodný a tvorivý režisér a scenárista filmov ako „Cars“ (2006), „Toy Story 1 a 2 a 3“ (1995, 1999, 2008) alebo „A Bug´s Life“ (1998) má nemalú dôležitosť, pri formovaní Pixaru mu patrí ďalšia významná pozícia – on je totiž otcom a stvoriteľom symbolu a maskota spoločnosti Pixar. Ak totiž niekto kdekoľvek na svete zbadá skákajúcu striebornú stolnú lampu, dobre vie, že doskacká až k nápisu PIXAR a skočí na písmenko I, ktoré zatlačí do zeme a nahradí ho na jeho pozícii.

Táto lampa sa totiž volá Luxo Jr. a je hrdinom rovnomenného dvojminútového animovaného filmu, ktorý John Lasseter napísal a zrežíroval v roku 1986 a ktorý získal 3 nominácie na Oscara, čím sa stal vôbec prvým 3D animovaným filmom v histórii nominovaným na Oscara. Luxo je od tej doby symbolom spoločnosti. (Lasseterov vôbec prvý animovaný „kraťas“ bol film menom „Lady and the Lamp“ z roku 1979, kde bola jednou z hlavných postáv tiež stolná lampa – Lasseter vo všeobecnosti rád oživuje neživé predmety a vpisuje im ľudské charaktery a osudy – viď najnovšie „Cars“ alebo preslávnu „Toy Story“. Vzhľadom na to možno Johna Lassetera považovať za novodobého bájkara.)

„Keď som bol na strednej škole, prečítal som knihu „The Art of Animation“ od Boba Thomasa. Celá kniha bola o štúdiu Walt Disney a robení filmu Sleeping Beauty. Prečítal som si to a vtedy mi svitlo – počkať chvíľu, pre niekoho je animovanie normálnym povolaním?“ (John Lasseter)

Ako oficiálny dátum založenia spoločnosti nesúcej názov Pixar Animation Studios sa používa 9. december 1985. To však mala značka Pixar za sebou nemalý kus histórie. A nie vždy tá história nasvedčovala tomu, že v budúcne bude Pixar výhradným autorom animovanej zábavy. V tomto čase mal Pixar dokopy 44 zamestnancov.

Spočiatku bol Pixar hardwarová firma, ktorej hlavným produktom bol počítač „Pixar Image Computer“ (máj 1986), vysoko kvalitný počítač určený na dizajnérske a grafické práce najmä na medicínske účely – a to najmä preto, že počítač stál 135 000 dolárov. V roku 1987 mal Pixar pre svoj výrobok len zopár odberateľov – Pixar preto daroval 10 počítačov do veľkých nemocníc a posielal obchodných zástupcov do nemocníc a za rôznymi doktormi, čo mierne zvýšilo predaj, ale v roku 1988 bolo predaných iba 120 Pixar Image Computerov. Za zmienku možno stojí, že jedným z kupcov tejto mašinky bolo štúdio Disney, ktoré ju, i napriek tomu, že Pixar svojmu počítaču určil iné, viac vedecké využitie, používalo na tvorbu svojich animovaných filmov. Hoci počítače vykonávali svoje služby spoľahlivo a kvalitne, ľudia sa za nimi nešli pretrhnúť. Skrz hardware teda cesta ku sláve a urobeniu diery do sveta neviedla. Skrz tento pokus sa aspoň nadviazala spolupráca Pixaru so štúdiami Disney, spolupráca, ktorá v rokoch nasledujúcich priniesla nejedno ovocie na ovocno-zeleninový trh (pre menej chápavých – ten trh bol personifikáciou trhu filmového).

Jednou z posledných snáh, ako zachrániť svoj produkt, bolo vyslanie mladého začínajúceho grafikamenom John Lasseter, ktorý sa venoval vytváraniu krátkych animovaných spotov a šotov, na najväčšiu konferenciu počítačovej grafiky SIGGRAPH („Special Interest Group on Graphics and Interactive Techniques“), aby predviedol schopnosti Image Computeru prezentovaním svojich výtvorov (svetovej premiéry sa tak dočkali filmy „Luxo Jr.“, „Red´s Dream“, „Tin Toy“ a „Knick Knack“). Jeho prezentácia zaznamenala obrovský úspech (ktorý sa však viac dá prisúdiť samotným animáciám ako Pixarovskému počítaču, aj keď nemožno odoprieť svoju účasť na tomto úspechu ani jemu).

A tak, keď neveľké zisky z predaja neúspešného hardwarového zariadenia zosadili firmu Pixar zo sedla, Lasseterovo animačné oddelenie začalo produkovať počítačom animované reklamné spoty pre rôzne firmy ako napríklad obľúbené americké cukríky „LifeSavers“, antiseptickú ústnu vodu „Listerine“ či pomarančové džúsy „Tropicana“ (pre Tropicanu vznikla vôbec prvá reklama s názvom „Wake Up“).

Tak ako je deň spojený s nocou, ako je Jin spojený s Jangom alebo Kremienok s Chocholúšikom, tak je spojený PIXAR s Walt Disney studios. Pixar figuroval ako kľúčová súčasť v projekte CAPS (Computer Animation Production System), čo sú vlastne všetky postprodukčné softwarové programy a systémy používané štúdiami Disney pri postprodukcii animovaných filmov od Walt Disney Feature Animation. Tento projekt Disney a Pixar vytvorili koncom 80-tych rokov a spolupráca medzi týmito partnermi napredovala po úspešných koľajach, čo viedlo k uzavretiu 25 000 000 dolárovej zmluvy, ktorej predmetom bola produkcia troch počítačovo animovaných filmov. Prvým z týchto filmov bol „Toy Story“.

Príbeh hračiek, prvý celovečerný kinofilm spoločnosti Pixar režírovaný Johnom Lasseterom, originálna a vtipná rozprávka o živote a dobrodružstvách hračiek z jednej izby, nabitá humorom a nápadmi a hlavne animovaná komplet v 3-D sa stala skutočným hitom. Tom Hanks nahovoril hračkárskeho kovboja menom Woody, pána izby a najobľúbenejšiu hračku chlapca menom Andy Davis a Tim Allen novú hračku Buzza Lightyeara (pôvodne ho mal nahovoriť Billy Crystal), astronauta, ktorý si myslí, že je skutočný (a nie iba hračka, kdežto ostatné hračky v Andyho izbe vedia, že sú len hračkami, čo dáva príbehu Toy Story značne hlboko psychologický rozmer) a ktorý vytlačí Woodyho z jeho privilegovanej pozície a stane sa Andyho obľúbencom number one.

Jedného krásneho dňa sa však Buzz dostane do rúk psychopatického maniaka a jedného z najväčších zločincov filmového plátna – chlapca zo susedného domu menom Sid Phillips, ktorého najväčšou záľubou je mučenie hračiek! A tak sa začína nevšedné dobrodružstvo – napätie, humor, emócie . . . a to všetko na ploche detskej izby. Preto niet najmenšieho divu, že čoskoro prišlo Toy Story 2. A tu začalo byť počuteľné škrípanie medzi súputníkmi a partnermi, medzi Maťkom a Kubkom, Butchom Cassidym a Sundanceom Kidom alebo Bobom a Bobkom vo svete 3D animovanej zábavy.

Toy Story 2 bol pôvodne plánovaný ako video film a teda nemal byť zarátaný do zmluvy, nakoniec však Pixar presadil jeho vypustenie do kín a tu začali problémy, pretože Walt Disney ho stále odmietalo brať ako jeden zo zmluvne určených titulov. Zvady nemenia nič na fakte, že spomínaná zmluva bola pre obe strany nesmierne výhodná. Pixarovské filmy zarobili neuveriteľných 2,5 miliárd dolárov amerických, čo je podľa mňa dosť slušná výplata (za také peniaze by som si kúpil riadne kvalitnú elektrickú gitaru aj s kombom a ešte by mi zvýšilo na niekoľko tisíc galónov piva).

50 na 50 (alebo tiež „fifty – fifty“) je čo sa týka delenia ziskov celkom férový kompromis, vedeniu Pixaru sa však nepozdávalo, že popri tom vlastní Disney všetky práva oných filmov a nabalí sa aj na distribučných poplatkoch. A to sa stalo hlavným kameňom úrazu.

V roku 2004 sa tieto dva spoločnosti snažili dopracovať k novej zmluve týkajúcej sa distribúcie filmov. Neúspešne. Veľa hrachu bolo pohádzaného na steny oboch štúdií, veľa oleja vyliateho do ohňov, kým sa situácia neupokojila, hladina neutíšila a stav sa nedostal do fázy, v akej je teraz: 5. mája 2006 The Walt Disney Company súhlasilo s kúpou Pixaru za 7,4 miliárd amerických dolárov. Pixar sa tak stal divíziou Disneyho spoločnosti a Steve Job´s sa tým pádom dostal do vedenia Disneyho štúdií a stal sa tak najväčším individuálnym držiteľom akcií spoločnosti (7%). Touto kúpou si svoje pozície vylepšili aj John Lasseter a Ed Catmull. Nuž – týmto, verme, je najbližšia budúcnosť animovaných filmov zaistená.

Napriek rôznym zákulisným a byrokratickým zamávaniam, Pixar stále stojí na svojich pevných nohách a zabáva milióny nás po celej planéte. Ako sa vyjadril John Lasseter, nie je to prevratná počítačová technológia ani nové postupy a animačné finty, čo robí filmy od Pixaru ojedinelými, úspešnými a zábavnými. Je to príbeh, je to snaha a práca ľudí, ktorí majú radi zábavu, majú zmysel pre humor a, podľa slov pána Lassetera, snažia sa „robiť filmy, aké by oni sami radi videli v kine.“ Príbeh, scenár, prepracované postavy, ktorých sa častokrát nedočkáme ani v hraných filmoch, a vždy nápadité a originálne vtipy. Preto sa pri každom novom titule od Pixaru rozhodne miliónová masa dospelých i detí navštíviť kino a odchádza z neho spokojná.

K zaujímavostiam a „delikatesám“ okolo Pixaru patrí napríklad toto: človek menom John Ratzenberger, americký herec, účinkoval (hlasom – ako inak) doposiaľ v každom celovečernom filme od Pixaru (je to akýsi živý pixarovský amulet, ktorý štúdiu nosí šťastie). Podobne v každom filme účinkoval aj Joe Raft – jeho posledným vystúpením však bohužiaľ bol film „Cars“, pretože Joe tesne po dokončení filmu zahynul pri dopravnej nehode. Ďalšou vždy prítomnou súčasťou pixarovských filmov je tzv. Pizza Planet, fiktívna pizzéria a reštauračná sieť, ktorá sa prvý krát objavila a vznikla v „Toy Story“ a odvtedy ju môžete nájsť v každom filme – a zábavné je hľadať, kedy a kde sa objaví v nových a nových tituloch. Podobným „žartíkom“ je číslo A113. Je to interný vtip medzi animátormi, ktorí študovali na CalArts (California Institute of Arts) – A113 (tiež A-113, A1-13) je číslo jednej z miestností tejto školy, ktorú viacero zo zamestnancov Pixaru navštevovalo. Toto číslo sa takisto objavilo v každom filme od Pixaru. (A113 však nie je iba pixarovský ale všeobecne animačný interný vtip, ktorý sa viackrát vyskytol aj v Simpsonovcoch a iných animovaných celovečerných filmoch nie práve od Pixaru.)

Jednotlivé postavičky z rôznych filmov vystupujú ako cameá v nasledujúcich filmoch – napríklad v Hľadá sa Nemo môžeme zbadať v jednej scéne Buzza Lightyeara na podlahe zubárovej ordinácie. Oscarom za najlepší celovečerný animovaný film ocenená rozprávka „The Incredibles“ je prvým a zatiaľ jediným filmom, kde ľudia vystupujú ako hlavné postavy. A aj tak sú títo ľudia . . . nie úplne normálni. Podobne, ako nie úplne normálni sú aj ľudia, ktorí denno-denne pracujú v službách Pixaru a v službách nás, po zábave chtivých divákov, aby nám prinášali vždy novšie, lepšie, vtipnejšie a originálnejšie 3Danimované dobrodružstvá. A zatiaľ sa im to sakra dobre darí . . .