Prequel, sequel alebo remake?

Mnohí z vás si už určite všimli, že pozornosť súčasnej hollywoodskej produkcie je výrazne upriamená hlavne na rôzne pokračovania alebo remaky. Prečo? Čo sa týka sequelov (t.j. pokračovaní), odpoveď je jednoduchá. Úspešnosť u divákov je pre producentov pochopiteľne jediným kritériom a tak v podstate vzniklo nepísané pravidlo, že úspešný film musí mať svoje pokračovanie. Je totiž vysoká pravdepodobnosť, že dosiahne rovnaký (ak nie ešte väčší) úspech. Aj v minulosti samozrejme vznikali pokračovania, ale určite nie tak, ako na bežiacom páse. Je to akýsi nový trend, je to skrátka v móde. Sám som na sebe spozoroval, že ak ma určitý film zaujme, okamžite si prajem jeho pokračovanie. Lenže, existuje aj ďalšie nepísané pravidlo – sequel takmer nikdy nedosiahne kvality prvého filmu. Tak potom vznikajú pokračovania, na ktoré by sme radšej ihneď zabudli, aby nám náhodou nezkazili skvelý zážitok z originálu. Toto pravidlo však nemusí platiť vždy. Na jednej strane možno spomenúť také snímky, ako napríklad xXx: Nová dimenzia, Kruh 2, Základný inštinkt 2, Underworld: Evolution, Blade: Trinity alebo Terminátor 3: Vzbura strojov. To sú filmy, ktoré svojim predchodcom nesiahajú ani po kolená. Na strane druhej sú filmy ako X-Men 2, Spider-Man 2, Piráti Karibiku – Truhlica mŕtveho muža alebo Bournov mýtus. Možno skonštatovať, že podobné snímky sa už originálu aspoň približujú a v niektorých prípadoch ho dokonca zatieňujú. V minulosti to bolo podobné (napríklad mierne nadpriemerný Predátor 2 versus vynikajúci Terminátor 2: Deň zúčtovania), niektoré snímky boli viac úspešné, iné menej. Niekedy dokonca vznikajú pokračovania takých filmov, ktorých sám originál je nepozerateľný – Kameňák. To už je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ale „proti gustu žiaden dišputát“.

Nedávno som si prezeral zoznam filmov, o ktorých sa uvažuje ako o možných pokračovaniach. Ako fanúšika fantastického filmu ma pochopiteľne potešili správy, že sa hovorí o snímkoch ako napríklad Predator 3, Alien 5, Freddy vs. Jason 2, Hellboy 2, Spider-Man 4, či The X-Files 2. Horšie je to však s filmami, ako Hostel 2, Jurassic Park IV, Alien vs. Predator 2, The Chronicles of Riddick 2, Desperado 3 alebo Evil Dead 4. Niektoré z uvedených mi totiž prídu prinajmenšom zbytočné, ale tvorcovia zrejme predpokladajú, že budú úspešné. Nechajme sa teda milo (resp. nemilo) prekvapiť a až potom radšej vynášajme súdy.

Čo sa týka remakov, platí tu obdobné pravidlo, ako pri sequeloch. Dá sa povedať, že remake nemôže byť nikdy lepší, ako pôvodný film, môže sa ale originálu aspoň vyrovnať. Je to však všetko veľmi relatívne. Napríklad Texaský masaker motorovou pílou, Poseidon, Kruh, Úsvit mŕtvych, Satan prichádza, Hmla, 3:15 zomrieš! atď. Myslím, že nie je potrebné hovoriť o tom, ktoré a prečo dosiahli kvality originálu. Ale ako som už povedal, je to relatívne. Wolfgang Petersen určite nenatočil zlý film, len poňal príbeh o potápajúcej sa lodi trochu inak. Na tom by nebolo nič zlé, keby neexistoval, resp. keby sme nepoznali Dobrodružstvo Poseidona z roku 1972. Možno, že by sa remake radšej vôbec nemal porovnávať s originálom. Každý režisér je jedinečný a keď robia dvaja to isté, nie je to to isté…

Na remakoch ma irituje iná skutočnosť. Nemôžem totiž ignorovať fakt, ak sa niekto snaží remakom doslova zničiť pôvodný film. Existuje veľa tzv. kultových snímkov, ktorých remake jednoducho neprichádza do úvahy. Hollywoodsky producenti však na podobné prípady ohľady vôbec neberú, myslia totiž len na peniaze. Jedným z príkladov, ktoré to potvrdzujú je už spomínaná Hmla a mňa len prekvapilo, že samotnému Johnovi Carpenterovi to zrejme až tak neprekážalo, keďže sa ujal produkcie… Poďme sa však pozrieť trochu viac do budúcnosti. Už nasledujúci rok má mať premiéru remake kultového hororového thrilleru The Hitcher (Stopár). V pôvodnom filme exceloval Rutger Hauer a táto rola patrí k najlepším v jeho kariére. Seana Beana zvolili za jeho nástupcu a i keď to nie je zlá voľba, klasiky tohto typu by sa nemali znevažovať. Keď som počul, že sa uvažuje o novej verzii Pet Sematary (Cintorín domácich zvierat), musel som sa smiať. Najlepšie však nakoniec – na rok 2008 je ohlásený americký remake filmu Oldboy (!). Neuveriteľné, kam až môže klesnúť ľudská hlúposť…

V nadpise spomínam ešte jeden pojem a tým je prequel. Prequel znamená, že sa dej toho ktorého filmu odohráva ešte pred dejom pôvodného filmu (prequel  pôvodný film  sequel). Napríklad snímok Hviezdne vojny: Epizóda I – Skrytá hrozba z roku 1999 je typickým prequelom. Tento typ filmov je v podstate novinkou. Nespomínam si totiž na žiadny podobný snímok z 80. alebo zo začiatku 90. rokov. Len nedávno som spomínal, že sa napríklad plánuje prequel k filmu Nočná mora v Elm Street, ale už v novembri si budeme môcť vychutnať snímok Texaský masaker motorovou pílou: Počiatok, ktorého dej by sa mal tiež odohrávať ešte pred pôvodným filmom Tobeho Hoopera z roku 1974. Mimochodom, jeho remake sme mali možnosť vidieť v roku 2003. Zaujímavo znie aj informácia o prequeli ku kultovému Carpenterovmu sci-fi hororu The Thing (1982), ktorý by mal opisovať osudy nórskych vedcov, ktorí našli a rozmrazili tvora, nepochádzajúceho z našej planéty… Fanúšikovia tohto filmu určite vedia, že ich objav bude mať (nielen pre nich) priam katastrofálne následky.

Hollywoodu zdá sa, dochádzajú nápady a neostáva mu nič iné, len investovať peniaze do rôznych remakov, sequelov alebo prequelov. Nie je to však jediný dôvod, pretože, ak by tieto filmy neboli úspešné u divákov, netočili by ich. A oni úspešné sú. Nazdávam sa, že tento trend bude mať dlhodobejšie pôsobenie a originálnych námetov bude čím ďalej, tým menej, resp. záujem o ne bude menší. Diváci skrátka udávajú smer, čo mimochodom platí o každom druhu umenia. Či je však tento smer správny, to je otázne…