Taking Off
USA, 1971, 93 min
Réžia: Miloš Forman Scenár: Jean-Claude Carrière, Milos Forman, John Guare, Jon Klein Kamera: Miroslav Ondrícek Hudba: Kathy Bates, Catherine Heriza, Mike Heron Hrajú: Lynn Carlin, Buck Henry, Vincent Schiavelli, Tina Turner, Allen Garfield, Kathy Bates, Jessica Harper
Český režisér Miloš Forman, ktorý sa v bývalom Československu preslávil filmami ako Lásky jedné plavovlásky, alebo Hoří, má panenko, sa hneď po emigrácii z Československa začal venovať filmovaniu aj v USA. Jeho prvým filmom bola zaujímavá komediálna dráma riešiaca problémy dospievajúcej mládeže s názvom Taking Off.
Príbeh filmu rozpráva o typickej americkej rodinke Tynovcov. Dcéra Jeannie Tynová je znechutená zo svojich staromódnych rodičov a tak sa rozhodne utiecť z domu. Ako viacerý iní mladý ľudia sedemdesiatich rokov, tak aj ona sa rozhodne skúšať nové veci, napríklad aj drogy. Medzitým sa ju jej rodičia snažia nájsť a zisťujú, že podobných prípadov, ako je ten ich je množstvo a že podobne „postihnutý“ rodičia su pravidelne stretávajú. Navyše prekvapujúco zistia, že práve táto strata dcéry ich vzájomne zblížila. Vrcholom filmu je, keď mladý človek učí rodičov detí, ktoré zmizli, ako správne huliť marihuanu. Táto scéna je skutočne jedna zo scén, ktoré si budete pamäť do konca života.
Aj keď Forman natočil neskôr ešte lepšie filmy (napríklad geniálny Prelet nad kukučím hniezdom), aj tak bol Taking Off dobrý film pre pokračovanie jeho kariéry aj v Amerike. Za tento film získal Forman cenu britských filmových kritikov BAFTA a cenu za réžiu na filmovom festivale v Cannes.
Káva a cigarety
USA, 2003, 96 min
Réžia: Jim Jarmusch Scenár: Jim Jarmusch Kamera: Tom DiCillo, Frederick Elmes, Ellen Kuras, Robby Müller Hudba: Richard Berry, Tom Waits Hrajú: Roberto Benigni, Cate Blanchett, Steve Buscemi, Iggy Pop, Alfred Molina, Bill Murray, Tom Waits, Isaach De Bankolé, Jack (XV) White, Meg White, Steve Coogan, Genius/GZA, RZA
Žáner poviedkový film, nie je až tak masovo obľúbený a známy v našich končinách (aj keď skvelý český Knoflikáři je takisto poviedkový film). Jim Jarmusch je zase známy ako značne nekonvenčný autor, jeden z najznámejších predstaviteľov americkej nezávislej kinematografii. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Mŕtvy muž, Ghost Dog – Cesta samuraja a Noc na Zemi.
Jarmusch natočil prvú z poviedok, uvedenú v tomto filme, už v roku 1986 v hlavných úlohách s Robertom Benignim a Stevenom Wrightom. Postupne pribúdali ďalšie a ďalšie príbehy (spolu je ich jedenásť) a tak sa ich Jarmusch (alebo nejaký producent) rozhodol spojiť a vydať ako jeden film. Všetky príbehy spojuje to, že hlavné postavy v nich pijú kávu a fajčia cigarety a popritom riešia svoje bežné problémy. Všetko sa dozvedáme z ich na prvý pohľad banálnych rozhovoroch, ktoré občas môžu nudiť.
Kvalita jednotlivých poviedok je kolísavá, ale niektoré sú fakt skvelé – napríklad poviedka Somewhere in California, ktoré získala aj Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes za najlepší krátky film.
Kto sa bojí Virginie Woolfovej?
USA, 1966, 132 min
Réžia: Mike Nichols Scenár: Edward Albee Kamera: Haskell Wexler Hudba: Alex North Hrajú: Elizabeth Taylor, Richard Burton, George Segal, Sandy Dennis
Režisér Mike Nichols týmto filmom debutoval ako mladý nádejný autor. Touto skvelou drámou sa dostal do povedomia divákov a kritikov, aby následne o rok mohol sláviť úspechy so slávnym Absolventom. Týmto filmom už úplne dobil Hollywood a získal aj ocenenie Oscar, ale napriek tomu je aj jeho debut mimoriadne kvalitný. Z jeho ďalších filmov je známa napríklad adaptácia údajne nesfilmovateľného slávneho románu Hlava XXII.
Príbeh filmu Kto sa bojí Virginie Woolfovej? rozpráva o manželskej dvojici vysokoškolského profesora a jeho manželky. Táto dvojica si na večierkoch vymýšľa vzájomne kruté hry a do príbehu ešte zasahuje mladý manželský pár, ktorý ešte má svoje ideály o živote. Film je typickou ukážkou filmov z kategórie konverzačky. Tieto filmy vychádzajú zo základných zákonov divadla a stavajú najmä na vynikajúcich vycibrených dialógoch.
Celý film je (z dôvodu žánru) postavený najmä na výborných hereckých výkonoch predstaviteľov hlavných roli, na čele so skvelým Richardom Burtonom.
Metropolis
Nemecko, 1927, 118 min
Réžia: Fritz Lang Scenár: Fritz Lang, Thea von Harbou Kamera: Karl Freund, Günther Rittau Hudba: Gottfried Huppertz Hrajú: Alfred Abel, Brigitte Helm, Rudolf Klein-Rogge, Fritz Rasp, Theodor Loos, Curt Siodmak, Fritz Alberti, Grete Berger
Ďalším filmom z projekcie Projektu 100 je jeden z najslávnejších sci-fi filmov všetkých čias – Metropolis. Je vrcholom mimoriadne invenčnej doby nemeckého expresionizmu, ktorá dala svetu mnoho známych filmov, napríklad taký Upír Nosferatu a Kabinet Dr. Caligariho. Megalomanský projekt Fritza Langa takmer položil nemecké štúdium UFA na kolená (však stál na tú dobu nevídaných 7 miliónov mariek) a na výprave filmu to naozaj vidno, keďže film obsahuje toľko, na tú dobu nevídaných, efektov, že producenti filmu museli úplne šalieť z režisérových požiadaviek.
Hlavná postava príbehu je syn vládcu Metropolisu, futuristického mesta v roku 2026 v ktorom si horných desať tisíc užíva na úkor pracujúcej triedy (toto znie úplne ako komunistická propaganda:-). Tento chlapec ale začne meniť svoj názor, keď spozná dievča práve z tých nižších vrstiev, ktoré sa snaží priviesť robotníkov k tomu, aby sa vzbúrili…
Pôvodná 153-minútová verzia bola zničená a tak film museli poskladať reštaurátori úplne odznova s tým, že niektoré časti filmy sú stratená asi navždy a tak dej týchto časti rozprávaný pomocou medzititulkov. Tento film bol zaradený medzi kultúrne dedičstvo UNESCO. Keď si Metropolis pozriete, tak spoznáte, ako ovplyvnil tento film množstvo ďalších sci-fi filmov. Je až zarážajúce, že koľko toho dokázal Lang (v tej dobe) vymyslieť.
Moderná doba
USA, 1936, 89 min
Réžia: Charles Chaplin Scenár: Charles Chaplin Kamera: Rollie Tothroh, Ira Morgan Hudba: Charles Chaplin Hrajú: Elizabeth Taylor, Richard Burton, George Segal, Sandy Dennis
Asi najznámejší komik všetkých čias, Charlie Chaplin, sa v Projekte 100 predstavuje takisto a to komédiou (ako inak) s názvom Moderná doba. Tento film je natočený bez zvuku, ako väčšina Chaplinových filmov, pretože Charlie bol veľký odporca zvuku vo filme. Ale filmu to vôbec nevadí, lebo je postavený na typických prvkov Chaplinovej komiky a tak zvuk ani nepotrebuje.
Groteska Moderná doba je typickým filmom tohto komika, je plná satiry, ale takisto aj výčitok proti spoločnosti. V tomto filme útočí najmä na mechanizáciu výrob (Chaplin tu predstavuje robotníka v továrni) a celkovo proti novej technickej dobe.
Milovníci nemej grotesky by si mali ísť tento film povinne pozrieť, aj keď nedosahuje majstrovstvo iných Chaplinových filmov, napríklad takého Diktátora.
Otec na služobnej ceste
Juhoslávia, 1985, 136 min
Réžia: Emir Kusturica Scenár: Abdulah Sidran Kamera: Vilko Filač Hudba: Zoran Simjanović Hrajú: Moreno di Bartoli, Predgrag Miki Manojlović, Mirjana Karanović, Mustafa Nadarević, Mira Furlan, Predrag-Pepi Laković, Pavle Vujisić
Meno Emira Kusturica Vám určite nie je neznáme, veď tento vynikajúci bosniansky režisér je na Slovensku veľmi obľúbený, za čo môže asi najmä filmy Underground a Čierna mačka, biely kocúr. Jeho posledný film bol u nás uvedený pod názvom Život je čudo, a je typickou zmesou živelnosti a geniálnej hudby. V Projekte 100 môžete pre zmenu vidieť trochu iný film od Kusturicu s názvom Otec na služobnej ceste, ktorý má civilnejšiu atmosféru ako iné Kusturicove filmy, ale aj napriek tomu spoznáte režisérov rukopis veľmi ľahko.
Hlavný hrdina filmu je malý Malik, ktorého otca poslal totalitný režim na nechcenú „služobnú cestu“. Malikova mama sa veľmi trápi a Malik pozerá na svet Jushoslávie päťdesiatych rokov síce detskými očami, ale napriek svojmu veku, mnohé veci začína postupne chápať…
Film získal Zlatú palmu z Filmového festivalu v Cannes v roku 1985.
Plechový bubienok
SRN / Francúzsko, 1979, 142 min
Réžia: Volker Schlöndorff Scenár: Jean-Claude Carrière, Schlöndorff, G. Grass, Franz Seitz Kamera: Igor Luther Hudba: Maurice Jarre, Friedrich Meyer Hrajú: Mario Adorf, Daniel Olbrychski, Andréa Ferréol, Heinz Bennent, Ilse Pagé, Otto Sander, Charles Aznavour, Stanislaw Michalski, Beata Pozniak
Ďalším skvelým filmom z ponuky Projektu 100 je adaptácia najslávnejšej knihy nemeckého spisovateľa Guntera Grassa Plechový bubienok, ktorá zabezpečila tomuto autorovi Nobelovú cenu za literatúru. Dielo je to skutočne geniálne (odporúčam prečítať) a tak sa ho režisér Volker Schlöndorff rozhodol sfilmovať.
Príbeh knihy, aj filmu sa odohráva v rozmedzí rokov 1899 až 1945 v multi-kultúrnom meste Gdaňsk. Očami hlavného hrdinu Oskara Mathzeratha sa dozvedáme o mnohých historických veciach rušného dvadsiateho storočia. Malý Oskar sa rozhodne prestáť rásť a ma stále pri sebe svoj červeno-bielý bubienok pomocou ktorého sa snaží protestovať proti veciam, ktoré sa mu nepáčia…
Film je veľmi dobrou adaptáciou knihy (aj keď k dokonalosti mu ešte veľa chýba) a Volkerovi Schlöndorffi sa film vydaril, čo ocenili aj akadémie pri odovzdávaní ocenení Zlatá Palma a Oscar, keďže film obe tieto ocenenia získal. Publicitu si Plechový bubienok vyslúžil aj za zákaz premietania v americkom štáte Oklahome, kde ho miestni „šialení“ mravokárci označili za obscénny.
Polnočný kovboj
USA, 1969, 113 min
Réžia: John Schlesinger Scenár: Waldo Salt Kamera: Adam Holender Hudba: John Barry Hrajú: Dustin Hoffman, Jon Voight, Brenda Vacarroová, John McGiver, Ruth Whiteová
Anglický režisér John Schlesinger sa v tomto slávnom filme pozerá ako cudzinec bližšie na New York a najmä na jeho odvrátené stránky, ako sú napríklad sociálne rozpory.
Hlavnými postavami sú tu salónny kovboj v podaní Jona Voighta a sklamaný, na tuberkulózu zomierajúci, mladík, ktorého skvelo stvárnil Dustin Hoffman, žijúci vo „veľkom jablku“ a postupne úplne strácajúci svoje ilúzie a sny v prostredí, ktoré je pre sny úplne neprístupné. Americká mládež sa s týmto filmom veľmi stotožňovala, keďže vyjadroval istú formu vzdoru proti spoločnosti a vláde.
Film získal ocenenie Oscar v kategóriách Najlepší film, Réžia a Scenár, a ako prvý film s najvyšším možným cenzorským ohodnotením získal film Oscara práve v kategórii Najlepší film.
Revízori
Maďarsko, 2003, 105 min
Réžia: Antal Nimród Scenár: Jim Adler, Antal Nimród Kamera: Gyula Pados Hudba: Neo Hrajú: Sándor Csányi, Zoltán Mucsi, Csaba Pindroch, Sándor Badár, Zsolt Nagy, Bence Mátyási, Gyözö Szabó, Eszter Balla, Lajos Kovács, György Cserhalmi, Zsolt László, Balázs Mihályfi
Druhým najmladším filmom z ponuky Projektu 100 je debut originálneho maďarského režiséra Antal Nimród s názvom Revízori.
Film sa odohráva v tuneloch a na staniciach budapeštianskeho metra. Asi dvadsaťročný muž menom Bulscú je kontrolór a so skupinou svojich kontrolórov musí v metre vzdorovať nielen cestujúcim, ale tiež kontrolným akciám konkurenčnej skupiny kontrolórov. Je tu ešte ďalší mladý muž – zo Spoločnosti za oslobodenie cestujúcich, ktorý musí vyvinúť značné úsilie, aby unikol kontrolórom. Ďalší muž je bezdomovec a spí v metre. Do jeho dcéry sa zaľúbi kontrolór Bulcsú. Voľne tu pobieha maskovaný zabijak…
Tento zaujímavý thriler z produkcie našich južných susedov je zaujímavým príkladom toho, čo sa dá v našom okolí urobiť aj za nízky rozpočet, bez toho, aby to bola úplná blbosť.
A posledným filmom z Projektu 100 ročník 2005 je výborný film Dve tváre Very Drake, o ktorom sa môžete dozvedieť viac v skvelej recenzii od Lucii Hrnčiarovej tu.
