Projekt 100 – 2007

Ak sa povie Projekt 100, asi srdce každého filmového fajnšmekra zaplesá radosťou. Ktorý fanúšik filmu by koniec koncov ostal chladným, keď mu kino ponúka vyslovene raritné umelecké zážitky ako na zlatom podnose? I preto nám, tým zasväteným ubiehalo posledných dvanásť rokov príjemnejšie a s pocitom, že i pre vyslovene komerčné snímky je tu konkurencia. Síce len desať členná, avšak vždy v tej najlepšej forme. I preto sa vždy tešíme na druhú polovicu roka, keď budeme do kina kráčať s istotou, že nás tam nemôže nič prekvapiť, aby sme nakoniec boli prekvapení v tom príjemnom slova zmysle viac než kedykoľvek predtým. Tento rok sa to bude s najväčšou pravdepodobnosťou opakovať – už po trinásty krát.

Na začiatku tohto distribučného experimentu stála na prvý pohľad nevinná anketa návštevníkov Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti v auguste 1994. Jej úlohou bolo odhaliť skryté priania fanúšikov dobrého filmu a zároveň vytipovať filmové kulty, ktoré by sa mohli znova dostať do distribučnej siete českých filmových klubov. Výsledkom bol tzv. „Králikov zoznam“, teda zoznam 300 celovečerných snímok. Počiatočnú vlnu skepsy spojenú s nemožnosťou v dohľadnej dobe dostať celý zoznam do kín vzalo vedenie Asociácie českých filmových klubov našťastie s nadhľadom a takmer okamžite zahájilo rokovania s režisérom Jaromilom Jirešom o možnostiach naplnenia tejto idey.

Výsledkom debaty bol návrh projektu s pracovným názvom PROJEKT 70+30, teda výber 70 svetových a 30 českých snímok, ktoré sa mali v dohľadnej dobe dostať do kinodistribúcie. Behom mesiaca sa tento návrh poupravil (najmä sa z neho odstránila jeho záväzná štrukturalizácia) a následne bol premenovaný na PROJEKT 100. Samotná zmena názvu už nesúvisela len so stovkou vybraných filmov, ale taktiež i s blížiacimi sa oslavami storočnice vzniku filmu ako takého. Mentori projektu dúfali, že práve preto by návrh mohol získať sympatie Ministerstva Kultúry a Štátneho fondu ČR. Nestalo sa tak, no vďaka významnej podpore niekoľkých inštitúcií sa nakoniec uskutočnil, hoci len v provizórnych podmienkach. Napriek tomu zaznamenala celá akcia veľmi dobré výsledky a z návrhu prvotne odsudzovaného na neúspech sa stala tradícia, ktorá ma nielen v českej, ale už i v európskej kultúre svoje pevné miesto.

Pôvodný zámer Projektu 100 bolo zaradiť do kinodistribúcie tzv. „kultové umelecké filmy“. Keďže však neexistuje uspokojivá definícia kultovosti snímky, možno povedať, že mentori projektu sa sústredili na štyri významné kategórie snímok, ktoré sú rovnomerne vyvážené v každoročnej ponuke doslova filmových ochutnávok. Na zozname nájdeme kultové filmy známe vďaka svojej originalite (napr. filmy Monty Python’s), klasické snímky z klenotnice svetovej kinematografie (napr. Casablanca, Krížnik Potemkin, Sloní muž atď.), umelecky progresívne snímky (trebárs Návrat, Revízori, Taxidermia…atď) i skvosty československej kinematografie (za všetky možno menovať vynikajúci film J. Herza pod názvom Spaľovač mŕtvol, či Oscarom ovenčený Obchod na korze s Jožkom Krónerom v hlavnej úlohe). Vďaka Asociácii slovenských filmových klubov, mimochodom jednej z tých inštitúcií, ktorá pomáhala projektu už pri jeho ťažkých pôrodných bolestiach, bolo možné rozšíriť tento nápad i na Slovensko a ani tento rok nebude domáci filmový fajnšmeker ukrátený o dych berúce zážitky. Naopak, čaká naňho výber desiatich filmov, ktoré predstavujú popri každotýždennom premiérovom stereotype príjemný svieži jesenný vetrík podmanivo lákajúci do kina.

Ťahúňom tohtoročnej edície Projektu 100 sa zrejme stane filmový trojblok pozostávajúci z psychologického thrilleru majstra napätia Alfreda Hitchcocka pod názvom Na západ severozápadnou linkou, umelecky progresívneho expresionizmu á la Gyorgy Pálfi v snímke Taxidermia a prekvapenia minulého roku – triezveho pohľadu režiséra Kena Loacha na bratovražednú vojnu v Severnom Írsku – Zdvíha sa vietor. V ničom však nebude zaostávať ani jeden z vrcholov noir filmu Tretí muž Carola Reeda, legendárny western Sama Packinpaha Pat Garret a Billy the Kid, malebná poetická Cesta domov režiséra Zhang Yimou, či kruto realistický juhoafrický Tsotsi Gavina Hooda odkrývajúci pálčivé problémy Johannesburgu, ale i Afriky samej osebe. Samostatnú kapitolu potom nepochybne predstavuje jeden z vrcholov francúzskej novej vlny, režisérkou Agnes Vardovou impozantne zachytených 90 minút zo života slávnej speváčky – Cleo od 5 do 7, ako aj inovatívny tanečný film Carlosa Sauru pomenovaný podľa slávnej opery Carmen. „Veľkú desiatku“ napokon kompletizuje snímka uzatvárajúca trilógiu Akiho Kaurismäkiho o životných stroskotancoch – Svetlá v súmraku.

Tematicky i námetovo rôznorodá grupa diel by mohla sprvu pôsobiť rozháraným dojmom, opak je však pravdou. Výber filmov pre Projekt 100 je inteligentne zostavená desiatka snímok, ktorá sa vyníma práve svojou komplexnosťou, teda schopnosťou pokryť jednotlivými dielami zo selekcie takmer každú tému týkajúcu sa nás samotných. Pritom sa však nezabúda na to, kvôli čomu vlastne máme film radi – kvalitné a v mnohých smeroch neopakovateľné autorské diela s myšlienkou zaobalenou do pozlátka originálnych, často inovatívnych kinematografických postupov. To, ale i typická atmosféra prislúchajúca kinu stvorili v priebehu rokov akciu nielen českého, či slovenského, ba priam celoeurópskeho formátu predstavujúcu akési mentorské memento, aby sa nezabudlo na výtvory majstrov, bez ktorých by film nebol nikdy filmom.