V rámci Projektu 100 sa do cirkulácie slovenských filmových klubov dostane už 9. septembra naraz 10 filmov. Niektoré nové, iné siahajú až do prvej polovice minulého storočia – všetky tieto filmy majú niečo spoločné. Ani jeden z nich ešte nemal tú česť predstaviť sa slovenským divákov v kinách. V dvoch častiach tejto témy Vám všetky filmy trochu priblížime. Dnes sme pre Vás pripravili týchto päť…
Zahraj to znova, Sam
Projekt 100 nám v roku 2010 ponúkne dva filmy z tvorby Woodyho Allena. Prvý, o ktorom bude reč, pochádza z roku 1972 a je adaptáciou rovnomennej divadelnej hry. Romantická komédia v troch dejstvách mala svoju premiéru 12. februára 1969 a na Broadwayi ožila až 453 krát. V hlavnej úlohe sa predstavil samotný autor hry, Woody Allen, ako neurotický filmový kritik Allan, ktorého bezradnosť vo vzťahu k ženám svojsky vyústila do uctievania legendárneho Humphreyho Bogarta. Allan práve prekonal rozvod a s pomocou priateľského manželského páru sa snaží opäť naučiť plávať v mládeneckých vodách. Do rolí manželov Lindy a Dicka, ktorí majú svoje vlastné malé úchylky, obsadili Diane Keaton a Tonyho Robertsa. Obaja neskôr spolupracovali s Woodym Allenom i na ďalších projektoch. Slávneho „noirového“ lámača sŕdc Huphreyho Bogarta, ktorý sa z čista jasna vynára z tieňov Allanových myšlienok, aby mu dal neoceniteľné rady o mužnosti a zvádzaní, si zahral Jerry Lacy. Všetci si svoje postavy zopakovali i vo filme.
Vzťah, ktorý vzniká medzi Allanom a Lindou, ktorú manžel zanedbáva, v mnohom cituje Bogartov najznámejší film, Casablancu. Románik odsúdený na neúspech dokonca parodizuje sentimentálny koniec filmovej klasiky. Ako všetky Allenove filmy, i tento obsahuje početné pripomienky povestných diel svetovej kinematografie. Sem patrí i samotný názov komédie, ktorý sa takisto spája s Casablancou. Aj keď Bogart tieto slová nikdy v skutočnosti nevyslovil, Allen názov zvolil, aby podčiarkol filmové klišé, ktorým je i časté porovnávanie sa s Bogartom. Hoci bola v sedemdesiatych rokoch kariéra Woodyho Allena ešte len v svojich začiatkoch, už sú jasne badateľné línie jeho rukopisu a fantázie hlavného hrdinu sú predvojom jeho ďalších filmov.
Zahraj to znova, Sam je jedným z mála scenárov, ktoré si Woody Allen aj neodrežíroval. Táto povinnosť padla na Herberta Rossa, bývalého choreografa, ktorého preslávila najmä spolupráca so spisovateľom Nielom Simonom. Filmová adaptácia sa mala pôvodne nakrúcať na Manhattane, ale do plánov v lete 1971 nečakane vstúpil štrajk filmového personálu v New Yorku, a tak sa produkcia preniesla do San Francisca. Aj keď film nemal až taký úspech, ako pôvodná hra (a režisér si vyslúžil prívlastok „konformista“), patrí medzi prvé, ktoré priniesli Woodymu Allenovi finančný úspech. Zahraj to znova, Sam bol prvým zo série filmov, kde Diane Keaton a Woody Allen hrali mileneckú dvojicu. Tú nakrátko tvorili i v skutočnosti, keď po svojom boku chodili po divadelných doskách.
Fish Tank
Scenáristka a režisérka Andrea Arnold nie je za hranicami Británie veľmi známa, no odkedy pred niekoľkými rokmi priviedla na svet svoj prvý krátky film, zbiera cenu z cenou. Už v roku 2003 si odniesla prestížneho Oscara za krátky film Wasp (2003) a je už dvojnásobnou držiteľou Ceny poroty Filmového festivalu v Cannes. Prvýkrát sa z nej tešila pri predstavovaní jej celovečerného debutu Red Road z roku 2006, druhýkrát ju získala práve za najnovšiu drámu Fish Tank (2009), ktorá mieri do filmových klubov.
Fish Tank zobrazuje krátke obdobie života 15-ročnej Mie. Búrlivá pubertiačka žije s promiskuitnou matkou a hádavou mladšou sestrou v neprívetivom prostredí chátrajúceho sídliska. Práve ju vyhodili zo školy a jej jediným útočiskom je opustený byt, v ktorom môže nerušene tancovať hip-hop. Jej život sa zmení, keď si matka privedie domov sympatického priateľa Connora. Mia v ňom zakrátko nájde nielen (takmer otcovskú) oporu, ktorú v matke nikdy nemala, ale aj objekt nových túžob.
Šesťtýždňové nakrúcanie, počas ktorého sa scény skoro neskúšali, prebiehalo v autentických lokalitách Essexu a financovala ho BBC a UK Film Council. Filmovalo sa chronologicky a žiaden z hercov okrem scenára na ďalší týždeň nevedel, ako sa jeho postava vyvinie. To pomohlo najmä neskúsenej Katie Jarvisovej, ktorá sa svojou nehereckou bezprostrednosťou zaslúžila o veľký úspech snímky. Za svoj výkon už stihla získať niekoľko prestížnych cien v kategóriách najlepšia herečka či najlepší nováčik. Filmovú debutantku našli až po tom, keď nepochodili v agentúrach, tanečných kluboch, na trhoviskách či v nákupných centrách. Stačilo však, aby sa vtedy sedemnásťročná Katie bujaro pohádala s priateľom na vlakovej stanici. Režisérka natoľko verila, že našla to správne dievča, že ju neodhodlala ani Katiena nechuť k tancu, ktorý je naopak jedinou vášňou filmovej Mie. Aj keď viacero ďalších postáv plánovala autorka obsadiť tiež nehercami, tých správnych ľudí napokon našla v radoch profesionálov. Medzi nich patrí aj čoraz častejšie obsadzovaný Michael Fassbender (Connor), ktorý nadchol kritikov drámou Hlad a objavil sa napríklad i v Tarantinových Nehanebných bastardoch či v akčnej vojnovej dráme 300. Fish Tank bol hereckou prvotinou i pre Rebeccu Griffithsovú, ktorá si zahrala Miinu mladšiu sestru Tyler.
Užívaj si, ako sa len dá!
Zdá sa, že organizátori Projektu 100 sa rozhodli premietať filmy z oboch koncov kariéry Woodyho Allena. Užívaj si, ako sa len dá! síce vstúpilo do kín iba v minulom roku, no scenár k filmu bol hotový už v sedemdesiatych rokoch. Hlavná postava bola napísaná na mieru pre uznávaného komika Zera Mostela, avšak po jeho náhlej smrti v roku 1977 skončil scenár na tri dekády v šuplíku. To sa zmenilo, keď sa Woody Allen, známy neustálym pracovným tempom a každoročnou kadenciou nového filmu, snažil vyhnúť hroziacemu štrajku a musel začať produkciu nového filmu už o tri mesiace skôr, ako plánoval. Bez pripraveného scenára pre nový film si teda spomenul na jeden odložený. Jediné, čo musel zmeniť na komédii, v ktorej opäť ožíva kedysi veľmi populárny židovský humor, boli kultúrne referencie, ktoré posunul do nového milénia.
Woody Allen sa po štyroch filmoch opäť vrátil do New Yorku, odkiaľ pochádzajú jeho najlepšie filmy. Tu rozpráva príbeh (ako obvykle) neurotického Borisa, bývalého geniálneho fyzika, ktorého neúspešná samovražda bola posledným (a účinným) prostriedkom na zničenie jeho manželstva. Mizantrop s deprimujúcim pohľadom na zmysel život a bez štipky trpezlivosti k menej chápavým sa obracia priamo na divákov, keď ho už ani jeho priatelia nedokážu ďalej počúvať. Jeho životné krédo je vyjadrené v názve komédie. A ako k nemu prišiel? Spoznal mladunké naivné dievča, ktoré utieklo z domova od kontrolujúcich rodičov. Boris sa zľutuje nad vyhladovanou Melody (Evan Rachel Wood), ktorá u neho zostane dlhšie, ako si obaja mysleli. Prosté dievča je hluché voči Borisovým neskrývaným urážkam a navzdory všetkému sa zamiluje do prchkého a mrzutého starca.
Hlavnú postavu, ktorá neskryje podobnosti s mnohými Alleovými alter-egami, si zahral Larry David. Šesťdesiatnik sa v Amerike preslávil ako spoluautor komediálneho seriálu Seinfeld a v súčasnosti pre HBO produkuje rovnako veľmi úspešný sitcom Curb Your Enthusiasm s vlastným dvojníkom v centre pozornosti. David, ktorý sa už dvakrát predtým v malých rolách objavil v Allenovych filmoch, bol dvanásťkrát nominovaný na cenu Emmy, ktorú si raz aj odniesol domov. Napriek bohatej kariére sa zdráhal prijať Allenovu ponuku. Celé jeho doterajšie pôsobenie na televíznej obrazovke bolo z veľkej časti improvizované a ako sa sám vyjadril, toto bola jeho prvá skutočná postava okrem seba samého, ktorú kedy hral. Spoluprácu s Woodym Allenom si druhýkrát zopakovala i Patricia Clarkson ako Melodyna matka Marietta.
Hlboký spánok
V časoch najväčšej slávy Humphreyho Bogarta boli jeho najznámejšie snímky pre slovenské publikum veľkou neznámou a podobne to zostalo až do súčasnosti. Aj vďaka Projektu 100 sa môžme pokúsiť porozumieť Bogartovmu čaru v jednom z najpodarenejších diel periódy filmu noir. Hlboký spánok ako eufemizmus pre smrť je filmovou adaptáciou detektívnej prvotiny Raymonda Chandlera. Rozmýšľajúc nad kúpou filmových práv chceli štúdia Walt Bros. vyťažiť čo najviac z úspechu hitu Mať a nemať (To Have and Have Not, 1944), kde sa po Bogartovom boku prvýkrát objavila Lauren Bacall. Na príprave scenára k ich druhému spoločnému filmu sa podieľal okrem iného aj známy spisovateľ William Faulkner. Keď sa s kolegyňou nevedel v knihe dopátrať vraha jednej z obetí, oslovil rovno autora. Aj keď ho Chandler najprv odbil s tým, že v knihe odpoveď nájde, sám s prekvapením zistil, že tohto vraha nepozná ani len on. Riešene kuriózneho problému nechal na scenáristov a to si žiaľ mohli pozrieť iba americkí vojaci v južnom Pacifiku.
Do kino distribúcie sa oneskorene dostala až upravená verzia, ktorú ako jedinú svet poznal do roku 1997, keď sa zreštaurované kotúče dlho strateného originálu dostali do filmových klubov. Rozdiely medzi oboma verziami sú markantné a podpísalo sa pod ne viac faktorov. Detektívka, ktorá sa nebránila pornografii, sexu a ani homosexualite, musela ulahodiť cenzúre. Škrty v scenári si vyžiadali dodatočné nakrúcanie scén a tie posilnili romantickú líniu Bogarta a Bacallovej. Na druhej strane sa však veľmi predĺžila minutáž. Tá iniciovala ďalšie zásahy, čím utrpela zrozumiteľnosť deja. Dokrútené scény, v ktorých Bacallovej vložili do úst dráždivé a provokatívne repliky, mali takisto pripomenúť jej predošlé úspechy a zachrániť jej nahnutú kariéru. Apropo, o vtedajšej hereckej úrovni Lauren Bacallovej sa nechal počuť i Raymond Chandler. Martha Vickensová, ktorá si zahrala mladšiu sestru Bacallovej, ju údajne herecky tak predčila, že väčšina jej scén radšej zostala iba v strižni.
Mysteriózny triler sa sústredí na detektíva Philipa Marlowa, ktorého si najme vydieraný generál Sternwood, aby dohliadol na jeho mladšiu dcéru Carmen. Marlow postupne odhaľuje rôzne tajomstvá obklopujúce rodinu generála, rieši vraždy a popri tom sa zbližuje so staršou z dcér, Vivian. Hlboký spánok je druhým zo štyroch filmov, v ktorých Humphrey Bogart a Lauren Bacall hrali spolu. Bacallová sa krátko po premiére detektívky stala Bogartovou štvrtou a poslednou manželkou.
Muž z Londýna
Maďarský režisér Béla Tarr je známy komornými drámami, čiernobielou štylizáciou, dlhými zábermi a spoluprácou so spisovateľom a scenáristom Lászlom Krasznahorkaiom. Ani v prípade filmu z roku 2007 tomu nie je inak. Tarr v kritikách balansuje na pomedzí génia a namysleného babráka. To, čím naozaj je, ukáže asi len čas. Zatiaľ stihol pozbierať peknú kôpku ocenení najmä za filmy Satanské tango (Sátántangó, 1994), Zatratenie (Kárhozat, 1987) a Werckmeisterove harmónie (Werckmeister harmóniák, 2000).
V prípade Muža z Londýna sa so svojím dvorným scenáristom odklonili od ich tradičného sociálneho realizmu a sústredili sa na vnútorné prežívanie postáv a dynamiku rodinných vzťahov. Siahli po francúzsky písanej knihe od belgického autora Georgesa Simena publikovanej v štyridsiatych rokov minulého storočia. Mysteriózna krimi dráma rozpráva príbeh železničného vyhýbkara Maloina, ktorý sa stane jediným svedkom vraždy. Je príliš zaskočený na to, aby činu zabránil, no útočníka vyľaká a ten sa stratí do hĺbky noci. Vediac, že obeti už nepomôže, si privlastní jeho kufrík, v ktorom sa skrýva veľký obnos peňazí. Ťaží ho svedomie a to začne zasahovať do jeho rodiny.
Film sa dostal do nominácií na Zlatú palmu festivalu Cannes, z ktorého však odišiel naprázdno. Francúzsky distribútor vinu hádže na zlý dabing, ktorý dal napokon aj prerobiť. Snímka bola zložito koprodukovaná Maďarským, Francúzskym a aj Nemeckým kapitálom a medzinárodný charakter má i obsadenie. Okrem prevažne maďarského ansámblu sa v hlavnej úlohe ukázal český herec Miroslav Krobot a jeho manželku si zahrala talentovaná Tilda Swinton. Samozražda jedného z producentov zahatila nakrúcanie na viac ako rok, kým sa našli alternatívne zdroje financovania a vyriešili sa právne ťahanice s francúzskou bankou, ktorej prepadli filmové práva. Výsledkom toho sa v nákladných kulisách vybudovaných na Korzike stihol nakrútiť iba zlomok scén. Filmovanie pokračovalo v nových podmienkach, v lokalitách východnej Európy a s nižším rozpočtom.
