Streda 21. marca 2007 vyzerala ako každá iná streda v roku. Lenivé, ťažké prebudenie do nového dňa sprevádzané pohľadom von oknom, ktorý dával tušiť, že Praha sa zasa chce hrať na ničiteľku duší, nemohlo samo osebe narušiť očakávania spojené s večerom, ktorý som mal stráviť v Trnave. Vo väčšine prípadov nudná, takmer 5 hodinová cesta, tentoraz výrazne spestrená nadmieru zhovorčivou spolucestujúcou, ubehla ako voda a chladný trnavský vietor bol jasným signálom, že sme na mieste. Finálna destinácia, Kino OKO pri Univerzite Cyrila a Metoda, sa mala tento večer premeniť v raj fanúšikov kvalitného filmu, veď už len samotný playlist snímok si doslova žiadal nálepku „kultový“.
Do bodky vybalansovaný výber o šiestej hodine odštartoval film režiséra a scenáristu Kevina Smitha Clerks (Podvodníci z New Jersey) – zažívajúci v slovenských kinách premiéru – sprevádzajúc masívnou diváckou kulisou, ktorá si rozhodne prišla na svoje. Jednoduchý nadnesený humor, nezabudnuteľné repliky a v neposlednom rade i tradične netradičný príbeh. Za tieto i mnohé ďalšie stránky film zožal zaslúžený potlesk a splnil tak na sto percent účel uvoľniť divákov pred nasledujúcimi, omnoho náročnejšími snímkami.
;void(0);)
;void(0);)
Hneď ďalšou nebolo nič iné ako hĺbavý príbeh z pera poľského mága Krzysztofa Kieslowského a pod taktovkou Toma Tykwera, ktorý je v súčasnosti mnohými znalcami považovaný za najtalentovanejšieho európskeho režiséra – Nebo (Heaven). Cate Blanchett ako Phillipa, zúfalá žena nenachádzajúca spravodlivosť v skorumpovanej talianskej polícii berie veci do vlastných rúk, aby bombovým atentátom prinútila karabinierov konať. Nielen že jej plán zničiť miestneho drogového magnáta zlyhá, ale pri jej útoku zomierajú štyria nevinní ľudia. Strhujúci dej, či neustále úvahy nad vinou a nevinou zaobalené do formálne dokonalého audiovizuálneho spracovania sa postarali o to, že snímka vygradovala atmosféru podujatia až k nebeským výšinám.
Usporiadatelia však nepoľavili a zlatým klincom večera sa absolútne zaslúžene stala majstrovská adaptácia knihy Gustava Hasforda v podaní samého režisérskeho mága Stanleyho Kubricka – Full Metal Jacket (Olovená vesta). Vrcholne psychologická vojnová dráma o ľuďoch, ktorí sa kvôli armáde museli zriecť samých seba, svojej individuality a jedinečnosti, aby sa stali nástrojom na zabíjanie. Fantastická a neopakovateľná štúdia absurdnosti vojny v kombinácii s perfekcionistickým výrazovým zvládnutím, ktorá sa stala inšpiráciou pre vojnové filmy ďalšieho desaťročia, nemohla nikoho nechať na pochybách o tom, či bol stredajší večer v kine v niečom výnimočný. Full Metal Jacket sa tak neoficiálne stal vyvrcholením celej akcie, ktorá však pred už značne zúženým počtom divákov ani zďaleka nekončila.
;void(0);)
;void(0);)
Po polnoci mali tí, ktorí ostali, možnosť zhliadnuť ešte dve snímky. Nórsku romantickú komédiu Kamoši (Buddy) a svojsky spracovanú drámu Jeana-Jacquesa Annauda Medveď (The Bear). Oba filmy, no najmä druhý menovaný, boli dôstojným dokončením Noci v kine, čo bol aj oficiálny názov celého podujatia. Napriek prvotnému pesimizmu akcia prekonala všetky očakávania a kino bolo takmer počas celej jej trvania plné. Samozrejme, nie každý vydržal obrovskú dávku piatich filmov a tak sa z času na čas objavila i zvesená hlava, či strhaný výraz na tvári diváka, ale rozhodne nešlo o spánok z nudy, ale jedine z únavy.
Noc v kine tak ponúkla vyvážený výber kvalitných filmov, v ktorých si každý našiel čosi svoje a tento fakt, či organizačná zručnosť usporiadateľov i ochota distribútorov poskytnúť samotný filmový materiál vyústili v konečnom dôsledku do toho, že divák neodchádzal domov sklamaný a odniesol si z kina viac, než len kvalitný filmový zážitok.
