Neveľké rady slovenských skladateľov filmovej hudby rozšíril minulý mesiac Lukáš Kobela, ktorý len pred letom úspešne ukončil štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Po viacerých menších projektoch a niekoľkých rokoch driny dostal možnosť skomponovať hudbu pre film Lóve rovnako mladého režiséra Jakuba Kronera, ktorý sa 13. októbra dostal do naších kín a po novom roku má namierené aj do Česka. Práve soundtrack je jednou z vecí, ktoré sú v snímke Lóve hodnotené veľmi kladne.
CinemaView.sk: Základná otázka, ako si sa k filmu Lóve vlastne dostal?
Lukáš Kobela: S režisérom Jakubom Kronerom sa poznám dlhé roky. Prvá režisérsko/skladateľská spolupráca prebehla už v roku 2009, kedy mi zveril svoj krátky film, ktorý nakrútil ešte na strednej škole. Hudbu, ktorá bola pôvodne vo filme, chcel nahradiť novou, originálnou, a tak sme sa do toho pustili. O necelého pol roka mi oznámil, že pripravuje svoj nový celovečerný film Lóve a spýtal sa ma, či so mnou môže počítať. Pochopiteľne som súhlasil.
Poznáte sa teda už od strednej školy?
Áno, študovali sme spolu na Súkromnej strednej priemyselnej škole animovanej tvorby. V jednej lavici.
Teba to k animácii nelákalo, alebo Ťa to už v tom čase ťahalo k hudbe?
K hudbe ma to ťahalo odmalička, ale trvalo mi 23 rokov, kým som si uvedomil, že je tento môj sen uskutočniteľný. Bola jednou z mojich záľub, ktorých som mal vždy až príliš veľa. Čo sa týka animácie, nikdy som sa v tejto oblasti nevidel. Na škole som sa skôr realizoval v kreslení a grafike, než v animácii.
Pre Jakuba Kronera je Lóve už druhým celovečerným hraným filmom. Pri Bratislavafilme si ešte nebol angažovaný. Akú cestu si musel prejsť, kým si bol pripravený realizovať takýto veľký projekt, ktorým soundtrack celovečerného filmu určite je?
Podobne ako Jakub nikdy neštudoval réžiu, ja som do tej doby nikdy neštudoval hudobnú kompozíciu. Dostal som sa k nej nejak prirodzene. To, pre čo ste sa narodili, si vás raz nájde a mňa si hudba v pravom slova zmysle našla asi pred dvoma rokmi, kedy som ako samouk začal tvoriť prvé hudobné pokusy v softvéri, kde som nepoznal ani jedno tlačítko. Prvý rok som skladal dokonca iba pomocou myši, keďže som si nemohol dovoliť klavír. V čase, keď ma Jakub oslovil s filmom Lóve, som si však uvedomoval svoju zodpovednosť a začal som konzultovať hudbu s mojim terajším učiteľom skladby Ľubošom Bernáthom, a tiež vtedajším školiteľom Stanislavom Grichom, ktorí mi veľmi pomohli.
Lóve je (podobne ako Bratislavafilm) na naše pomery netradičný film. Žánrový, možno dokonca o istej subkultúre, s pomerne jasnou cieľovou skupinou. Ako tieto špecifiká vplývali na Tvoju prácu?
V Bratislavafilme dominoval hiphop, vo filme Lóve dominuje orchestrálna hudba. Hlavnou ideou režiséra bolo v skratke priniesť divákom romantický príbeh, zasadený do súčasného mestského prostredia. Viaceré zložky filmu sa od prvých minút postupne vyvíjajú od akejsi cool-ovosti k serióznosti a klasickému prístupu, v čom možno hľadať aj posolstvo celého príbehu. Hudobne sme to dosiahli postupným zbavovaním sa elektronických elementov až k čisto orchestrálnemu romantickému záveru.
Takže elektronika mala aj v tomto prípade vytvárať dojem určitého chladu a odstupu modernej doby?
V tomto prípade mala vystihovať akúsi otupenosť, zaslepenosť a zbrklosť. Brániaci prvok k tomu podstatnému, o čom by mal život byť.
Film sa teda snaží ukázať svojmu mladému divákovi o čom má život byť?
Nie som scenárista ani režisér, ale pre mňa je film Lóve ukážkou rôznych podôb vzťahov a závislosti.
Poďme teda späť k hudbe. Pri tvorbe Ti pomáha klavír a špeciálny softvér. Čo nasleduje potom, čo je hudba vytvorená v počítači?
Niektorí skladatelia využívajú pomoc spolupracovníkov, ktorí pre nich pripravujú podklady, týkajúce sa dĺžky jednotlivých hudobných úsekov, rozvíjajú ich hudobné motívy do bohatšej orchestrácie a v závere pripravia partitúru. Pri filme Lóve som sa o všetko postaral sám. Hudbu, vo svojej virtuálnej podobe, bolo potrebné zapísať do nôt. Posledné úpravy som robil dva dni pred nahrávaním do siedmej rána. Choré, ale krásne obdobie.
Zápis skladby do nôt, to znie ako celkom náročné bez hudobného vzdelania. Učil si sa takéto veci až počas tvorby tohto soundtracku, za chodu?
Príde mi jednoduchšie noty zapísať, ako z nich neskôr hrať. Výhodou súčasných notačných softvérov je, že vám dokážu okamžite daný notový zápis prehrať. Tým pádom som vedel, či je všetko v poriadku. Viackrát som sa ale obracal k iným partitúram, aby som nezabudol na nejaký dôležitý detail. Pamätám si s akou hrdosťou a prekvapením som sledoval svoju dokončenú partitúru.
Noty boli zapísané, čo nasledovalo?
Noty boli poslané kopistovi, ktorý sa postaral o ich tlač. Nasledovala komunikácia s kontraktorom, dirigentom a zvukárom. Bolo potrebné vyexportovať všetky virtuálne elektronické nástroje a tzv. click tracks, ktoré slúžia dirigentovi a hudobníkom ako metronóm, podľa ktorého vedia, v akom tempe majú dané úseky hrať. Všetky podobné veci sa realizovali v Prahe deň pred samotným nahrávaním.
Musel to byť silný moment, byť v sále s orchestrom počas nahrávania vlastnej hudby.
Bol to moment, po ktorom som si povedal, že už môžem kľudne umrieť. Klop klop (úsmev). Miešali sa vo mne pocity od zodpovednosti a obáv až po relax a radosť. Akonáhle orchester spustil prvú skladbu, pozreli sme sa na seba s režisérom a s nechápavým úsmevom sme krútili hlavou. Bol som prekvapený, že som sa tam rovno nerozreval.
Aké boli Tvoje dojmy v kine pri premiére filmu? Videl si aspoň niektoré zábery už počas nakrúcania, alebo to bolo pre Teba všetko úplne nové?
Nakrúcanie niektorých scén som sledoval priamo z pľacu a celý film som videl ešte vo fáze postprodukcie niekoľko krát. Veľa scén by som dokázal citovať. Je však rozdiel sledovať film doma na monitore a v kine na plátne. Bol som prekvapený, že som si film pri premiére dokázal patrične užiť. Aj keď by bolo určite príjemné sledovať ho a nevedieť ako skončí a aké zákulisie mala tá-ktorá scéna, nemenil by som.
Bývaš v Petržalke. Ako sa z tohto pohľadu pozeráš na petržalský život zobrazovaný vo filmoch Jakuba Kronera?
Filmy sa snažím vnímať komplexne. Neznamená to, že v Seattli sú všetci samotári a v Midsomeri sa len vraždí. Petržalské prostredie v jeho filmoch iba dokresľuje atmosféru. Ak však niekto povie, že sa tu podobné veci nedejú, asi mal len šťastie. Ja mám Petržalku rád a rozhodne si nemyslím, že je miestom, kde by sa mal človek báť vyjsť na ulicu. Kriminalita je všade. Nikde nie je napísané, že vám sused neukradne kravu (s úsmevom).
Na Slovensku je len zopár skladateľov filmovej hudby a často sú pre naše filmy oslovaní zahraniční. Tebe sa podarilo do tejto sféry preniknúť pozoruhodne rýchlo. Pred dvoma rokmi, keď si začínal, vedel si si takéto niečo vôbec predstaviť? Čo Ťa poháňalo vpred?
Celé sa to udialo veľmi rýchlo. Pamätám si, ako mi Jakub povedal na premiére Bratislavafilmu, že najbližší film robíme spolu. Ale priznám sa, že až dokým orchester nespustil moju hudbu, pochyboval som, či sa to naozaj splní. Podpora od neho a mojich najbližších ma však držala pohromade. Za tie kruhy pod očami a 7 kíl dole to stálo.
Lóve má orchestrálnu hudbu. Je to žáner, ktorému sa chceš venovať prioritne alebo sa chceš vydať aj inými smermi?
Chcem vyskúšať ešte kopu vecí, ale pochybujem, že sa niečo dokáže vyrovnať zvuku orchestra. Každý projekt si však vyžaduje osobitý prístup.
Črtá sa už nový?
Jeden menší už mám za sebou a ďalší pred sebou. Som ale trpezlivý a rád si počkám na ďalšiu podobnú príležitosť.
Môžeš uviesť podrobnosti o tých menších projektoch?
Išlo o skomponovanie sprievodnej hudby k recitovaným básňam pre deti. Bola to nová skúsenosť, ktorá si vyžadovala úplne iné hudobné poňatie, na aké som zvyknutý. Budúci projekt zatiaľ nebudem prezrádzať.
Aké máš teda plány v najbližšom období v profesionálnom smere?
V súčasnosti sa popri jednotlivých projektoch venujem hlbšiemu štúdiu hudobnej kompozície a od budúceho roka by som chcel skúsiť konzervatórium.
Foto: Dorota Budziňáková
