Slovensko po americky

Famózny americký režisér Quentin Tarantino tentoraz pre svojich vďačných divákov, hlavne slovenských, pripravil skutočnú lahôdku – ako producent sa podieľal na vzniku nového amerického nízkorozpočtového hororu Hostel, ktorého dej sa odohráva na Slovensku. Áno, čítate dobre, horor Hostel, ktorý práve v amerických rebríčkoch návštevnosti drží prvé miesto, sa odohráva u nás, a to priamo v našom hlavnom meste v Bratislave. Žiaľ (alebo našťastie?) ale len fiktívne!! Celý film (okrem záverečných scén v Nemecku) sa totiž nakrúcal u našich západných, vyspelejších susedov (Česko), ktorí totiž vraj na rozdiel od nás majú kvalitné filmové štáby (ako povedal režisér filmu Eli Roth v rozhovore pre jeden český filmový magazín).

Teraz si možno poviete, že je jedno, kde sa film nakrúcal, hlavne že si Američania myslia, že je to na Slovensku, a po pozretí filmu nás okamžite prídu navštíviť a pokochať sa v rámci svojej dovolenky našou krásnou krajinou a zoznámiť sa s milými ľuďmi. Žiaľ, sklamem vás, jedno to určite nie je! Tí chudáci Američania, ktorí si film pozrú a budú jeho fiktívnej realite veriť, sa Slovensku vyhnú na tisícky kilometrov. Slovensko a jeho hlavné mesto je v ňom totiž vykreslené ako strašná diera, plná drog, násilia a prostitútok, v ktorej žijú hlavne chudobné a sexuchtivé dievčatá, ochotné spraviť za dolár pre cudzinca čokoľvek. Čokoľvek, ako bolo vo filme minimálne dvakrát zdôraznené. V takom zapadákove, akým sa Bratislava zrazu stala, sa možno ani niet čudovať. Z nášho skoro pol miliónového mesta je totiž malebná dedinka rozprestierajúca sa na úpätí malého kopca, v ktorej okrem kostola a jedného hostela skoro nič nie je. Aby som ale nezabudla, máme tu aj vlakovú stanicu s názvom Poričany (dedinka v Čechách), na ktorú traja hlavní hrdinovia filmu pricestujú (českým vlakom samozrejme). Sú to mladí Američania, ktorí sa pofľakujú po západnej Európe, a po návštevách Amsterdamu či Barcelony zavítajú na návštevu aj k nám.

Ďalší dej filmu nie je vôbec podstatný, v skratke je o tom, že postupne sa začnú záhadným spôsobom strácať, až zostane iba jeden, ktorý nakoniec celú záhadu vyrieši a našťastie sa mu podarí zostať živý a z našej nebezpečnej Bratislavy uniknúť preč. Aj to ale veľmi strastiplne, nakoľko ho cestou autom ohrozuje pouličný gang malých „veľmi nebezpečných detí“, ktoré ho obstúpia a už po neviem koľký krát požadujú buď cigarety alebo doláre. Nakoniec sa uspokoja aj s veľkým balíkom žuvačiek (!!), ľudia v nasledujúcom aute však už toľké šťastie nemajú, a tak ich tieto „veľmi nebezpečné deti“ zabijú. Cestou z Bratislavy sme ešte svedkami, ako naši policajti na ceste surovo mlátia na zemi ležiaceho muža, vodiča jedného auta (možno nový trest za prekročenie rýchlosti??).

Krútite neveriacky hlavou? Toto ale ešte stále nie je všetko… tí niekoľkí „Slováci“ ktorí sa vo filme minú, hovoria plynulou češtinou, doma pozerajú filmy Quentina Tarantina (hlavne Pulp Fiction) na malom čiernobielom televízore, a chodia sa zabávať do úžasných podnikoch, v ktorých tancujú na súčasné slovenské hity Mariky Gombitovej, Tublatanky a Elánu (Stužková,…). Ak sa chcú len tak porozprávať, idú si sadnúť do krčmy plnej samých komunistických sloganov na stenách.

Na rôznych slovenských serveroch sa už proti tomuto filmu začali ozývať protestné hlasy tých, ktorým sa ho podarilo vidieť. Ľudia z najpopulárnejšej komerčnej televízie to ale žiaľ asi neboli, inak by spomínaná televízia nemohla prednedávnom v hlavnom večernom spravodajstve priniesť ohromujúcu správu o tom, ako film nakrúcaný na Slovensku má v Amerike obrovský úspech a ako sú skupiny Tublatanka a Elán hrdé, že vo filme sa nachádza pár ich pesničiek (inak práve tie pesničky sú jedinou vecou, ktorá má vôbec niečo spoločné so Slovenskom a Slovákmi). Ja osobne som (a myslím, že právom) z tohto filmu veľmi zhnusená a Quentinovi Tarantinovi a Elimu Rothovi nikdy neodpustím, ako zobrazili Bratislavu a veľmi škaredým spôsobom nás zhodili pred celým svetom (a hlavne Američanmi). Pretože skúste prísť do Ameriky a presvedčiť jej obyvateľov, že táto fikcia nemá so Slovenskom nič spoločné a celé je to len výplodom zlej režisérovej fantázie a nulovej znalosti skutočných zemepisných a iných reálií. Všetci dobre vieme, že Američania sú tupí, a veria len tomu čo vidia (v tomto prípade je pre nich realitou film, za výrobou ktorého stojí renomovaný Quentin Tarantino).

Hostel príde aj do slovenských kín, a to už koncom februára. Predpokladám, že bude mať vynikajúcu návštevnosť. Komu sa nechce tak dlho čakať, môže sa pohrabať na internete, film sa už dá zohnať, hoci zatiaľ len v nie veľmi dobrej verzii (nakrútenej v kine). Pred jeho sledovaním si však radšej dajte nejaké sedatíva, inak vás film bude min. každých päť minút dvíhať zo stoličky. Slabšie povahy by mohli aj zinfarktovať, rozhodne by to ale nebolo kvôli niekoľkým hororovým scénam, ktoré sa vo filme objavia. Moja posledná veta je odkazom Quentinovi Tarantinovi: „Dúfam, že sa na Slovensku nikdy neobjavíte, pretože ak áno, pravdepodobne Vás bude ohrozovať nebezpečný gang slovenských divákov Vášho filmu, ktorí by Vám veľmi radi spravili to, čo museli v tomto horore podstúpiť Vaši hlavní hrdinovia…“ (rozhodne to nie je nič pekné!).