Slovenský divák po roku 1990 postupne stratil záujem o slovenský film. Čo je horšie, ani filmárska obec sa to v podstate nesnažila zmeniť. Nejde len o samotný prístup k filmom, ktoré v prevažnej miere neboli vytvárané vôbec pre diváka, ale aj o nepochopiteľne chýbajúcu snahu tvorcov chcieť, aby sa ich film premietal čo najviac. Či média ignorovali filmárov, alebo filmári média, dnes už ťažko povedať. Slovenský film sa však vytratil z verejnosti a stalo sa zvykom hovoriť, že sa tu vlastne ani nič nenakrúca. To však nikdy nebola pravda, s výnimkou roka 2006. Je to skutočne jediný rok v novodobých dejinách Slovenska, keď sa do kín nedostal žiaden slovenský film. Od tohto momentu však začala naša domáca produkcia stúpať po kvantitatívnej i kvalitatívnej stránke. A vrátili sa aj diváci.
Vyzeralo to byť všetko na najlepšej ceste, ale s výnimkou Audiovizuálneho fondu sa žiadne problémy reálne nevyriešili. Po skvelom roku 2009, keď bolo odpremiérovaných 10 slovenských hraných a dokumentárnych filmov, ukázal rok 2010 skutočnú tvár slovenskej kinematografie. Do kín bola uvedená len štvorica celovečerných snímok. Hraný film len jeden a aj z troch dokumentov si prvý v skutočnosti odbil premiéru ešte v prechádzajúcom roku. Situáciu zachraňovalo niekoľko koprodukčných filmov s minoritnou slovenskou účasťou, či aktivity slovenských tvorcov v zahraničí.
Takýto prehľadový článok budeme uverejňovať od tohto roku pravidelne. Pozrieme sa v ňom v krátkosti na všetky slovenské filmy. Skúsime sa podobným spôsobom vrátiť aj do minulosti.
Erotic Nation
premiéra 4. februára
Prvý slovenský film v našich kinách bol dokument Erotic Nation. Premiéru však mal už koncom roka 2009 na platenom kanáli HBO. Ten totiž snímku koprodukoval v rámci svojho projektu podpory lokálnej tvorby. Režisér Peter Begányi dokázal zaujať divákov nielen originálnym námetom, ale i vhodným spracovaním témy. Erotic Nation tak neprináša len pohľad na rodinu, ktorá si otvorila prvý sexshop na Slovensku, ale i celkový obraz porevolučnej spoločnosti. Rozprávanie o rodinnom biznise a o rodine samotnej je doplnené o archívne zábery, anketu s bežnými ľuďmi, či výpovede sexuologičky a politického komentátora. Z majiteľov i zamestnancov sexshopu sa stali sprievodcovia súčasného Slovenska.
Legenda o lietajúcom Cypriánovi
premiéra 29. júla
Na ďalšiu premiéru sme si museli počkať až do leta. Celovečerný debut režisérky Mariany Čengel – Solčanskej vznikol v slovensko-poľskej koprodukcii. Legenda o lietajúcom Cypriánovi nepriniesla síce nič prevratné, ale predstavuje zaujímavý posun od filmov ako Báthory a Jánošík. Menej výpravný, ale o to lepšie vyrozprávaný príbeh mnícha Cypriána nás zaviedol do neľahkých časov 18. storočia. V dvoch dejových líniách sa nám odkrýva život mnícha v kláštore i to, čo bolo pred jeho príchodom. Po mnohých stránkach veľmi dobrá snímka dopláca najmä vo svojej druhej polovici na scenár.
Viac v našej recenzii.
Mongolsko – V tieni Džingischána
premiéra 16. septembra
Divácky asi najlepšie prijatý slovenský film roka (nie podľa počtu divákov). Paľo Barabáš, autor desiatok dokumentárnych filmov, nakrúca prevažne cestopisy, horské filmy, občas povedzme prírodopisné. Tu a tam však svoju pozornosť zameria na civilizáciu samotnú v jej najrôznejších, z nášho pohľadu i necivilizovaných podobách. Prvým takýmto filmom bolo Pururambo (2004) o primitívnom kmeni z tropického pralesa, nasledoval Bhután – Hľadanie šťastia (2008) o malej zabudnutej krajine v Himalájach. Do tretice sa vybral do Mongolska. Podarilo sa mu spojiť cestopis s historickým dokumentom a opäť nám tak ukázal špecifiká života miestnych ľudí. Ukazuje nám, ako sa tu stále žije v súlade s prírodou a akú silnú stopu Džingischána je tu napriek mnohým stáročiam stále cítiť.
Chránené územie
premiéra 2. decembra
Po Erotic Nation a Legende o lietajúcom Cypriánovi tretí celovečerný debut. Režisér Adam Hanuljak nakrútil dokument o banskobystrickom Divadle z Pasáže. Špecifikom tohto divadla je, že v ňom hrajú mentálne postihnutí herci. V roku 2009 divadlo absolvovalo trojtýždňové turné po Spojených štátoch a dokument Chránené územie vznikol práve počas neho. Ide o celkom známu vec, často sa o nej hovorilo aj v celoštátnych médiách. Film, ktorý by mal určite mnohým čo povedať, ostal trochu nepovšimnutý.
Minoritné koprodukcie
Z minoritných koprodukcií vyniká najmä dokument 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna, ktorý nakrútil slovenský režisér Marek Šulík. Dvojdielny dokument nadväzuje na televízny seriál Zlatá šedesátá, ktorý nakrútil Šulík pre Česku televíziu. Ako už názov napovedá, venuje sa zlatej ére československej kinematografie. Film na rozdiel od seriálu danú tému rozoberá zo širšieho kontextu. Seriál bol založený najmä na výpovediach jednotlivých tvorcov. Do kín sa dostal na konci roka aj poľsko-slovenský dokument Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil. V poľsku bol odpremiérovaný už začiatkom roka 2009. Nakrútil ho Dariusz Jabłoński, ktorý sa v koprodukciách so slovenskou stranou podieľal už na filmoch Jahodové víno a Jánošík.
V oblasti hraných filmov sa rozvíjala tradičná spolupráca so západnými susedmi: tak historická dráma 3 sezóny v pekle Tomáša Mašína, thriller Oko ve zdi Miloša J. Kohouta, ako aj animovaná komediálna dráma Prežiť svoj život – teória a prax režiséra Jana Švankmajera vznikli v česko-slovenskej koprodukcii.
