„Je fajn prísť do Štiavnice, stretnúť pár ľudí a pozrieť si pár filmov,“ vyjadrili sa účastníci zimného vydania filmového semináru 4 živly. Bola nedeľa doobeda, v Art Café sa hovorilo o ideálnom kine (diskusia s Martinom Mazancom) a Štiavnica sa po dňoch intenzívneho sneženia začala pomaly topiť …nielen vo filmovej nostalgii.
Nie sme festival
3 dni kinofílie, 12 filmov, 3 profi diskusie a kvantum malých i veľkých stretnutí – taká je poseminárna bilancia. Hoci mi na jazyk zakaždým prichádza slovo festival, zakladatelia, ktorých tvorí partička absolventov VŠMU, dnes aktívnych vedcov a ľudí pohybujúcich sa v okolí filmu, sa práve tomuto pojmu zaryto bránia. „Nejde o súťaž filmov, ale rada opakujem, že už len samotná dramaturgia filmov je úzkym výberom, čiže v súťaži sú všetky filmy, ktoré vznikli a tie, ktoré sa dostanú do programu sú ukážkou nášho postoja k danej téme,“ hovorí s úsmevom jedna zo zakladateliek živlov Daniela Chlapíková. Druhý ročník zimného vydania je pokračovaním letnej verzie podujatia, ktoré vzniklo pred pätnástimi rokmi. Tento rok čaká letné živly milé výročie. Preto organizátori zvolili trochu sentimentálnu, zároveň nostalgickú tému, ktorou je láska, v tomto prípade láska ku kinu. „Jeden z argumentov, prečo táto téma, je, že vek pätnástich rokov je vlastne obdobie prvých lások a že už aj živly by sa mohli prvýkrát v tomto veku zamilovať,“ povedala na margo výberu témy ďalšia z organizátoriek, Zuzana Očenášová.
V Štiavnici (aj) o digitalizácii
Tvorba dramaturgického plánu živlov nie je vždy jednoduchá, pretože témy sú zakaždým veľmi široké. Návštevník v programe nájde nemé, staré, nové, experimentálne aj dokumentárne filmy, no popritom je podstatná vzdelávacia funkcia seminára. Tento rok sa diskutovalo predovšetkým o digitalizácii, ktorá postupne postihuje všetky kiná a tie, ktoré nezískajú financie na transformáciu, bohužiaľ zanikajú. Audiovizuálny fond podporuje prechod kín na digitálnu technológiu a banskoštiavnický Akademik na Trojičnom námestí sa rozhodol vydať touto cestou len nedávno. Práve tesne pred vypuknutím živlov mestské zasadnutie schválilo zámer na začatie obstarávania. „Digitalizácii sa nevyhneme, potrebujeme, aby si kino zachovalo obojživelnosť – aby sa dali filmy púšťať z pásu, ale aj digitalizované,“ vyjadrila sa Daniela Chlapíková. Teší ju, že Banská Štiavnica festival podporuje, hoci jeho organizátori sú paradoxne prevažne Bratislavčania. „Genius loci v Banskej Štiavnici je absolútne zásadný pre prilákanie diváka, toto miesto priťahuje ľudí svojou atmosférou a krásou.“ Aj kvôli tomu sa sem návštevníci z celého Slovenska často a radi vracajú. Seminár sa svojou ponukou snaží rovnako oslovovať Štiavničanov, ktorí ho podľa slov Zuzany Očenášovej postupne začínajú registrovať, „aj keď asi chvíľu potrvá, kým sa účastníci letných seminárov naučia, že si treba vyhradiť víkend aj v zime,“ dopĺňa.
Alternatíva (kino)priestoru
Tento rok sa živly miestnym priblížili doslova – prostredníctvom projektu KinObývačka. „Spomínaný koncept je ešte na začiatku, možno sa ľudia trochu boja, resp. nevedia, čo si pod tým celým predstaviť, takže dúfame, že po ohlasoch z tohto roku začne všetko lepšie fungovať,“ dopĺňa Očenášová. Priestor na premietanie filmov je zložkou, s ktorým organizátori radi experimentujú. „…Botanická záhrada, Nový zámok, teraz sme obnovili na jeden večer staré kino v Štefultove, kde prišlo veľa miestnych,“ vymenúva Daniela Chlapíková. Plány týkajúce sa letného semináru, na ktorý sa návštevníci môžu pomaly začať tešiť, však zatiaľ ostávajú tajomstvom. Možno sa tvorcovia inšpirujú prednáškou na tému ideálneho kina, kde sme mohli vidieť napr. plátno postavené na vode. Štiavnica je plná jazier, možné je teda takmer úplne všetko. „Určite sa je na čo tešiť. Letný seminár je podstatne väčší a je spojený s množstvom iných akcií typu koncerty, nemé filmy so sprievodom, atď. Určite máme už teraz nápady na realizáciu, ale ešte je priskoro o nich hovoriť verejne,“ dodala Chlapíková.