Tak a je to tu. Včera to boli presne tri roky odo dňa, keď na CinemaView.sk vyšiel prvý článok. V úvode sa musím priznať, že včera som bol ešte presvedčený, že ten deň nastane až dnes;). Konkrétne prvý článok, alebo skôr článoček, bol o filme Batman začína. Rovnako ako Batman sme sa na svoju cestu vydali aj my. V takýchto chvíľach je priam nutné obzrieť sa späť.
Aby som bol presný, celé sa to začalo o niečo skôr. Presne si už nepamätám kedy. Bolo to asi niekedy začiatkom jari 2004, keď sme sa rozhodli urobiť tento projekt. Nasledujúce mesiace boli naplnené snahou vyriešiť všetky otázniky. V prvom rade ako urobiť web, kto nám bude písať a podobné veci. Nebudem opisovať ako sme hľadali odpovede a riešenie na tieto otázky, výsledok aj tak nestál za veľa. Bolo nás málo, nevedeli sme poriadne ako na to a ja som v tej dobe nemal doma ani pripojenie k internetu. Nie žeby sme nevedeli písať. Aspoň naše vtedajšie jadro (ja a Erik Kapsodorfer – týmto pozdravujem;) v tom čase písavalo pre nemenovaný herný internetový magazín patriaci pod veľký vydavateľský dom. Lenže je diametrálne odlišné len písať články a robiť niečo takéto.
Ak by som to mal úprimne zhodnotiť, vôbec sme na to nemali. Takto spätne ani len nechápem, ako sme si mohli myslieť, že áno. Bol v tom asi kus veľkej naivity. Všetci naokolo nám tvrdili, že nemáme šancu preraziť v prostredí takej silnej konkurencie. Prve nejaké výsledky sa objavili až v roku 2005. Do redakcie pribudli ďalší ľudia a začalo to nejako fungovať. Z toho času tuším pochádzal aj výrok jedného z našich vtedajších pravidelných čitateľov, ktorý povedal: „ísť proti -istej nemenovanej konkurencii- je ako ísť malou loďkou proti tsunami.“ Niečo na tom bolo. Časom však loďka nebola taká malá a ani tá vlna taká veľká.
Problémy však boli (a sú) aj naďalej. Raz dokonca nastal taký problém, ktorý CinemaView.sk skoro položil na kolená. Bolo to myslím práve v roku 2005, keď to konečne naberalo správny kurz. Nebudem tu hovoriť, čo sa stalo, lebo to bola jedna naša veľká trápna chyba, ku ktorej sa už nikdy nepriznáme;). Podstatné je, že sme sa z toho pozbierali a od vtedy to už viac-menej išlo dobre.
Ešte sa máličko vrátim do roka 2004. Koncom októbra prípadne začiatkom novembra sme urobili jednu z najdôležitejších vecí. S Erikom sme boli spolužiaci na strednej škole a rozhodli sme sa do projektu angažovať ďalšieho nášho spolužiaka. Ja som ho poznal už od čias druhého stupňa základnej školy, takže dnes môžem povedať, že sa poznáme viac ako polovičku života;). Tým spolužiakom bol Martin Sucheňák, ktorému len málo kto povie inak ako Sušky. Najprv začal tým, že mal na starosti uverejňovanie premiér (to je v podstate do dnes tradičná úloha pre nováčikov). Neskôr aj napísal pár noviniek. Celkom mu to šlo. Podstatnejšie bolo však to, že sa pomaličky pustil do odhaľovania tajov redakčného systému (vtedy sme používali slovenský opensource systém dev). Časom sa teda mohli udiať nutné úpravy webu a napredovali sme. Suškymu sa práca s kódom evidentne zapáčila a dnes sa venuje hlavne práci na našom vlastnom publikačnom systéme. Bez neho by sme to určite nedotiahli až sem a už vôbec by sme nemohli pomýšľať na veci, ktoré sa pripravujú.
Niekedy v roku 2005 som sa ujal postu šéfredaktora. Dovtedy sme takéto niečo ani nemali. Existoval len hlavný redaktor, ktorým bol Erik Kapsdorfer. Na toto obdobie si už ani veľmi nepamätám. Počas leta 2006 sa šéfredaktorstva ujal Paľo Tomčík. Pre mňa toho už v tom čase bolo veľa, byť aj šéfredaktorom a aj manažérom projektu. Hlavne som nemal toľko času a chuti venovať sa redaktorom, čo som pociťoval ako veľký nedostatok. Paľo bol na túto pozíciu veľmi vhodným kandidátom. Neostal na nej však veľmi dlho a za pár mesiacov opustil naše rady úplne. Dnes to vidím ako moju veľkú chybu. Nechal som toho na neho priveľa. Ja som si v tom čase potreboval po dvoch rokoch od všetkého oddýchnuť.
Jeho odchod však rozhýbal veci na novo. Bol som donútený začať sa tomu opäť plne venovať. Prvá vec, ktorú bolo nutné vyriešiť bol nový šéfredaktor. Nakoniec to netrvalo ani dlho. Odporúčanie ma doviedlo k súčasnému šéfredaktorovi Dominikovi Míšovi, ktorý aj napriek tomu, že rozhodne netrpel nedostatkom činnosti, sa úlohy zhostil naplno. Padol síce do víru udalostí, ale rýchlo sa zorientoval. V tom čase už bežali prípravy na naše prvé podujatie. TrialerWatch. Dominik nakoniec musel prevziať kontrolu nad celým podujatím, kedže ja som musel náhle odísť pracovne do Francúzska.
Od tých čias sa na tom makalo a makalo. Za posledný rok sa urobil riadny kus práce. Návštevnosť nám vzrástla približne 6 násobne, redakcia sa rozšírila a stabilizovala. Rodina projektov okolo hlavného magazínu CinemaView.sk sa rozrástla na 10 členov. Máme toho za sebou veľa, ale ešte viac nás toho čaká. Pri druhých narodeninách sme si povedali, že ešte nie je čo oslavovať. Dnes by aj bolo, ale nemáme na to čas. Pracuje sa na novinkách pre nasledujúcu mediálnu sezónu, v príprave je niekoľko filmových podujatí a každý máme aj kopec ďalšej vlastnej práce, kedže tento projekt nás stále ešte neživí a vlastne to ani nie je cieľom.
Na záver by sa ešte patrilo poďakovať všetkým, ktorý pomohli, pretože rozhodujúce je mať šťastie na tých správnych ľudí. Ďakujem:
Erikovi Kapsdorferovi za to, že sa do toho pred rokmi so mnou pustil.
Martinovi Sucheňákovi za to, že je dúfam rovnako zanietený pre naše projekty ako ja a že si stále nájde chuť do práce.
Michalovi Lučivjanskému za to, že stále píše a píše;)
môjmu bratovi Danielovi za to, že sa nám staral celý čas o grafiku.
Paľovi Tomčíkovi za to, že sa v potrebnej chvíli ujal redakcie.
Veronike Senkovej za odporúčanie Dominika:) a plagátik pre prvý TrailerWatch.
Jakubovi Zaťovičovi za výborne moderovanie našich podujatí.
Dominikovi Míšovi za to, že do toho išiel s takou energiou.
a hlavne všetkým redaktorom a spolupracovníkom, ktorí pre nás píšu alebo písali. Na tých, ktorí odišli nezabudneme. Vždy máte u nás dvere otvorené.
